Madriské šialenstvo a najskazenejšie turné (01/2023)
Pred 30 rokmi nahrali Depeche Mode v hlavnom meste Španielska niečo, čo je považované za ich posledný veľkolepý album - "Songs Of Faith And Devotion". Na svitaní, po madridskej noci, sa vydali na turné tak rozsiahle, nebezpečné, kontraverzné, no zároveň tak skvelé, že sa naň spomína dodnes.
Keď niektorí z fanúšikov kapely zazreli jej členov nakupovať v hypermarkete Continente, v Alcobendas (Madrid), nedokázali tomu uveriť. Písal sa rok 1992 a kapela z Basildonu bola na svojom absolútnom vrchole. Ich dovtedajší posledný album, "Violator", sa v polovici krajín sveta, vrátane Španielska, umiestnil na prvom mieste rebríčku predajnosti a šialenstvo, ktoré s ním vyvolali, sa radí dodnes k tým najväčším na našej planéte. No v predinternetovej dobe sa stále dalo fungovať v poloutajení.
Pri nahrávaní svojho ôsmeho štúdiového albumu sa však kapela rozhodla zmeniť prístup. Producent albumu Flood práve dokončil nahrávanie albumu U2 ("Achtung Baby") v Berlíne. V tomto prípade sa Bono s kamošmi izolovali od svojho prirodzeného prostredia a uzavreli sa tak, aby mohli žiť a nahrávať v inej krajine, čo prinieslo vynikajúce výsledky. Ak to bol album, ktorý znovuoživil slávu týchto Írov, tak "Songs Of Faith And Devotion" mal zohrať rovnakú úlohu v prípade Depeche Mode, hoci v tomto prípade to šlo opačným smerom: namiesto prechodu od rocku k elektronike sa hrdinovia technopopovej scény chystali objaviť elektrické gitary. Nie však bez internej diskusie.
Rockový impulz prišiel od ich speváka, Dave Gahana, ktorý sa usadil v Los Angeles a stal sa závislým na tvorbe Jane´s Addiction, Nirvany, Soundgarden a Neila Younga. Takisto radikálne zmenil svoj imidž: výrazne schudol, nechal si narásť briadku a dlhé vlasy a pokožku mu pokrývali tetovania. Po príchode do Madridu ho mnohí nespoznávali.
Depeche Mode prišli do Madridu vo februári 1992 a svoje domáce štúdio vybodovali vo vile situovanej v exkluzívnej štvrti La Moraleja. Prečo práve Madrid? O tomto rozhodnutí existuje viacero teórií. Diego A. Manrique, vo vtedajšom článku v denníku El País, uviedol, že motiváciou v tomto smere bola úspora daní. Novinárka a spisovateľka Elena Cabrera, autorka knihy "Depeche Mode. Los últimos amantes" (La Máscara, 1999), zasa poukazuje na skutočnosť, že Mute Records "hľadali vhodné miesto v Európe, kde by mali dostatok kľudu, mohli tam spokojne žiť a zároveň nahrávať. A toto sa im zdalo najvhodnejšie."
Najrozšírenejší názor: misky váh sa naklonili v prospech atraktívnosti nočného života Madridu. Vzťah kapely k Madridu má svoju históriu. Začiatkom marca 1982 odohrali dve vystúpanie v tamojšom klube Rock-ola a to mali na konte iba debutový album. O dva roky neskôr, rovnako v marci, zasa vystúpili v priestoroch Escuela De Caminos. Tieto vystúpenia mali ohromný ohlas na madridskej technopopovej scéne a ako uviedol Diego A. Manrique, "na koncerty v Madride mali vždy pekné spomienky, vedeli, že tu majú veľmi oddané publikum. Nie vždy sa kapelám podarí v tom istom meste zaplniť štadión dve noci po sebe, tak ako sa to často deje v prípade Palacio De Deportes. No spomienky na obdobie strávené v spomenutej vile idylické veľmi nie sú. Nápad spoločného bývania a nahrávania nepatril k tým najlepším. Dave sa zvykol na celý deň zamknúť vo svojej izbe, kde pri sviečkach maľoval a po nociach osamotený nahrával vokály. Martin Gore zasa vo veľkom konzumoval alkohol. Alana Wildera toto všetko privádzalo do zúrivosti ... pre kapelu to bolo doslova peklo."
Krízy vo vile, párty v nočnom Madride
Vila v La Moraleja bola priestranná, s veľkými presklenými oknami, ktorú niekto z prostredia kapely prirovnal k vile z filmu "Scarface" (Zjazvená tvár) s Al Pacinom. Aj keď sa kapela dožadovala utajenia miesta ich pobytu, ako Alan Wilder sa Manriquemu posťažoval, niektorí z fanúšikov ich vypátrali. "Šli sme poskytnúť rozhovor do Rádia Madrid a pred budovou sa objavili toľko fanúšikov, že sme nemali šancu utiecť. Skákali nám na kapoty áut a báli sme sa o svoje životy." To bol aj prípade Juana García Floresa, alias Juanilla, šéfa fanklubu kapely v Madride a autora knihy "Viac ako 35 rokov Depeche Mode" (Bubok, 2017)
"Zistili sme, kde sa nachádzajú. La Moraleja bola síce súkromná štvrť, ale s verejným prístupom. Zazvonili sme na interkom, povedali, že zastupujeme fanklub a ani nás vpustili." Chalani tak mali možnosť zažiť časť nahrávania a stráviť s kapelou pár minút v družnom rozhovore bez toho, aby si boli vedomí zlej atmosféry, ktorá v kapele vládla.
Najviac viditeľní však boli Dave, Martin a Andy Fletcher v nočných kluboch. "Zatiaľ čo Alan zostával pracovať v štúdiu s Floodom, zvyšok sa párkrát objavil v Morocco priestoroch klubu Alaska, samozrejme vždy vo VIP, ale aj v nočných kluboch ako Archy a Oh!Madrid. Často sa objavovali správy aj o konfliktoch Davida s "pekelnými anjelmi" pri vstupe do klubu, ktorí ho takmer zmlátili," poznamená Juanillo.
Kapela strávila v Madride celé štyri mesiace, s prestávkou v apríli, ktorú Dave využil na to, aby sa v Los Angeles po druhýkrát oženil. Krátko predtým sa vtedy 29-ročný spevák rozviedol so svojou prvou manželkou. Už počas turné k albumu "Violator" sa začal naplno oddávať nočných žúrkam a s tým spojeným escesom. Do Madridu sa dostavil už závislý na heroíne, čo spolu s obrovskými tvorivými rozdielmi medzi Martinom a Alanom ešte viac podnietilo napätie medzi všetkými členmi kapely. Alan sa už vtedy rozhodol, že akonáhle skončí nadchádzajúce turné, kapelu opustí.
"Nedokázali sme spolu vydržať v jednej miestnosti a sám sebe som prisahal, že sa takýchto okolností už s kapelou nenahrám žiadnu ďalšiu nahrávku," prehlásil. Dodal však, že napriek tomu, že sa "ako členovia kapely ocitli v tej najhoršej situácií", tak práve z tohto obdobia pochádzajú ich najlepšie práce.
A naozaj. Dave svoje úsilie premenil do vokálnych výkonov, ktoré sú dodnes považované za jeho najlepšie a samotný album "Songs Of Faith And Devotion" sa stretol s najlepšími ohlasmi u kritiky a rovnako bol úspešný aj po komerčnej stránke: predalo sa z neho 4 milióny kusov a bolo to vôbec po prvýkrát, čo sa ich album dostal okamžite po vydaní na prvé miesto v rebríčku predajnosti vo Veľkej Británií a USA (v Španielsku debutoval na 2 .mieste). "Je to ich absolútne majstrovské dielo," prehlási kultúrny kritik a zároveň fanúšik kapely, Óscar Cabrera.
"Devotional", turné ktoré ich takmer zabilo
Nie všetky skladby z albumu boli nahraté v Madride. Nahrávanie finišovalo v nemeckom Hamburgu. Do Španielska sa kapely vrátila až v júli 1993, v rámci rozbehnutého turné. Slávne "Devotional" turné zavítalo nielen do tak nezvyčajného mesta akým je Pontavedra (pustý štadión v Pasaróne navštívili sotva tri tisícky fanúšikov), ale aj do Madridu (Plaza de Toros de Las Ventas) a Barcelóny (Palau Sant Jordi). Alberto Monreal, šéf niekdajšieho vplyvného fanzinu Maldoror a dnes šéf podcastu Pobres Chavales, bol účastníkom dvoch posledných menovaných vystúpení. "Na každom ďalšom turné pôsobil Dave živočíšnejšie, ale práve počas tohto turné dosiahol v tomto smere vrchol. Bol v neustálom pohybe, nebolo možné ho zastaviť. Po celý čas tancoval, kričal, knísal sa, pôsobil ako diabol. V tom čase bol tým najlepším frontmanom na svete. Bolo to ohromujúce divadlo, dali zo seba všetko. Bola to však zranená kapela, nevedeli sme však nič o Davidovej závislosti, ani o problémoch medzi nimi. Naživo však pôsobili ako nezastaviteľný parný valec."
To, čo videli diváci na javisku bolo v kontraste s tým, čo sa dialo mimo neho. Dokonale to zhrnul titulok britského magazínu Q, v ktorom bolo Devotional turné označené za "najskazenejšie turné všetkých čias". V samotnej kariére bolo toto turné najrozsiahlejšie: 58 vystúpení v 27 krajinách, naprieč piatim kontinentnom a počas 14 mesiacov turné zhliadlo celkovo 2 milióny ľudí. Štáb kapely zahŕňa 120 členov, vrátane psychiatra a dílera drog na plný úväzok. Povráva sa, že pokoncertné večierky boli pekne divoké. Dokonalým indikátorom tejto skutočnosti bolo vyjadrenie kapely Primal Scream, ktorá otvárala koncerty Depeche Mode v Spojených štátoch, že boli vydesení tým, čo videli.
Rôzni svedkovia rozprávali príbehy o orgiách, vandalizme a bezbrehom užívaní drog. Davida vypoklonkovali z hotela v Berlíne, za útok na vrátnika v Montreale ho dokonca zatkli. V dôsledku predávkovania zasa skolaboval uprostred koncertu v New Orleans. Každý večer pred vystúpením mu aplikovali dávku kortizónu, aby bol schopný vyjsť na pódium. Aj Martin Gore zažil zatknutie políciou, v Denveri bol obvinený z výtržníctva, v Los Angeles pre zmenu trpel záchvatmi a stratil vedomie. Andy Fletcher bol v Juhoafrickej republike hospitalizovaný, v dôsledku nervového zrútenia a nakoniec z turné predčasne odišiel kvôli depresií. Následne bol prijatý na londýnsku kliniku The Priory, kde bedákal nad následkami, ktoré na ňom zanechalo nadmerné užívanie alkoholi a drog počas pobytu v Madride.
Počas záverečnej časti turné došlo k ďalšiemu incidentu, kedy sa Dave zahryzol prítomnému novinárovi do krku v presvedčení, že je upír a neskôr, po nevydarenom skoku z pódia do publika skončil opäť v nemocnici, tentoraz s niekoľkými zlomenými rebrami. "Nik z nás po tom turné nebol taký, ako na začiatku," priznal neskôr Martin. Po skončení turné sa rozšíril predpoklad, že Depeche Mode skončili. V júni 1995 Alan Wilder oficiálne oznámil svoj odchod z kapely, Dave Gahan sa pre zmenu pokúsil o samovraždu a neskôr sa ocitil v stave klinickej smrti z predávkovania.
Martin a Dave, posledné turné?
Kapela pokračovala ďalej ako trio a v roku 1997 vydali album "Ultra". "Po odchode Alana Wildera však už nič nebolo ako predtým," povedal Óscar Cabrera. "Jeho práca v štúdiu bola pre kapelu životne dôležitá a fanúšikovia tvrdia, že práve jeho absencia bola príčinou "úpadku" Depeche Mode. Myslím, že dôvod, prečo Depeche Mode prídu zakaždým s kvalitatívne horšou nahrávkou je rovnaký, ako u všetkých rockových kapiel: VEK. Je až smiešne žiadať o 60-tnikov, aby opäť raz prepísali hudobnú históriu. Toto už majú za sebou. Zmenili hudbu svojej doby a toto sa podarilo len niekoľkým umelcom."
Povedané na rovinu, Depeche Mode sa štandardizovali. Do 21. storočia vstúpili so svojou obvyklou dynamikou: stretnutie každé štyri roky, z ktorého vzíde album a na tlačovej konferencií oznámia svoje ďalšie masívne turné. Po "Songs Of Faith And Devotion" nahrali ďalší sedem štúdiových albumov, no s tým posledným, "Memento Mori", prišla aj smutná správa. Chystaný album, ktorého vydanie je plánované na 17.marca 2023, je zaťažený nečakanou smrťou Andyho Fletchera. 30 rokov po mýtickej "Devotional" sa, dnes už ako duo, predstavia španielskemu publiku na festivale Primavera Sound v Barcelone, ako aj jeho madridskej edícií. "Vlastne si ani neviem predstavil ich koncert bez Andyho," povie Elena Cabrera. "Možno to bude ich posledné turné, vanie z toho pocit rozlúčky."
Názory Devotees (30)
Michaela 146
1 1. máj 2023 o 19:01
Je to zvláštní, velmi zvláštní s příchodem alba SOFAD…pro mě nastalo temné období. Naopak v období Violatoru jsem prožila nejkrásnější roky. Jediné co to zachránilo, byl koncert DM…Můj první koncert Depeche Mode, tenkrát dárek k mým dvacátým narozeninám od rodičů, vzpomínám si jak jsem se na ten koncert náležitě oblékla na hlavě jsem měla černý baret na sobě černé tílko k tomu černá minisukně černé silonové punčocháče a v pase černý pásek s cvočky pro mé okolí jsem tenkrát byla ta extravagantní blondýnka zahalená do černé, která přímo zbožňuje Depeche Mode!!!!!!
Jaman77
2 1. máj 2023 o 21:40
Pre mna je to nadcasove album a vrchol ich tvorby.
Tomasito
3 2. máj 2023 o 11:14
jaaaaj, len si povzdychnem - tolko pravdivych slov v tomto clanku - skoda…
alan forever
4 2. máj 2023 o 16:15
Posledný album Depeche Mode.
Vsetko dalsie je album inej kapely, ktora uz nesla tak do hĺbky.
Dôkazom je album 2023, ktory zneje totálne plocho.
Akurat si ta druha kapela ponechala meno prvej.
V tomto sa mi velmi pacil Shalom.
Odisli “Wilderovia” z Oceánu, tak sa zmenil aj zvuk ale aj názov.
Aby bolo jasne, ze je tu nieco ine.
exit music
5 2. máj 2023 o 19:53
Maj trošku súcitu s nimi… (Mercy in You)... DM boli po odchode Alana trojnohým psom, ktorý sa učil chodiť a aktuálne skáču ako kengura… Doslova!
SOFAD bol ôsmim albumom, ak na to pôjdeme čisto matematicky (inak, existuje súťaž s názvom “matematický klokan”), tak nás po odchode Alana čaká v poradí ôsmy album bez jeho účasti a to môže byť ešte “pekná alegória” (postavená na princípe dvoch súbežných príbehov / textov ) ... Kto vie?
Tento článok, samostný album SOFAD, ale i legendárne turné na jeho propagáciu povedali všetko, čo bolo potrebné povedať... Nudná ako dokonalosť... Potom to už bolo len veľmi dobré, solídne, prebúdzajúce (očistné), zotrvačné, hľadajúce (vlastné korene), (spi)rituálne… A uzatvarajúce? Kto vie? Kruh sa raz musí uzavrieť... O tom žádna… Ja osobne si viem predstaviť ešte jeden album, mal by som preň krásny názov, priam zo svätého jazyka, len v českých zemích by bol asi na posmech…
Ale nepredbiehajme… Zatiaľ sa tešme zo “skokana roka”... 
PS: Oceán urobil veľkú chybu, že nevystúpil ako predkapela DM… Po tom všetkom, čom Mute R. pre nich urobilo… Veď tak aj skončili… Zabudnutý kult. Škoda ich. Osud to žiaľ zariadil inak… :(
exit music
6 2. máj 2023 o 20:40
Zaujímavá spomienka na časy nahrávania albumu SPIRIT a celkom zaujímavé (a možno stále aktuálne) odpovede na “večné” otázky fans. Dave pre jeden ukrajinský portál z r. 2016:
https://depeche.cz/web/novinky/dave-gahan-v-hledacku-byl-i-brian-eno
grapher
7 2. máj 2023 o 22:40
Je to absolútny vrchol tvorby DM, škoda, preškoda, že sa veci potom začali uberať zlým smerom…
Jaman77
8 3. máj 2023 o 08:04
Po tomto klenote vydali este jeden hoci bol uz bez A.W. a tym je album ULTRA..aspon teda pre mna..Veci sa zacali uberat zlym smerom po kompilacii 86-98.Az na par vynimiek to slo s nimi od deviatich k piatim…co sa tyka ich posledneho pocinu MM som spokojny ako duo 60-tnikov sa nemaju za co hambit…
alan forever
9 3. máj 2023 o 09:01
Tommy_stranger, ale sak jasne, Martinove dema boli a stale su famozne, klobuk dole.
SOFAD turne znamenalo aj jedno - vsetky starsie skladby na nom ALAN obliekol do noveho kabata Sofad.
Fly on the ... ako ta znela genialne v tejto verzii.
ALANov vklad bol presne aj toto, prisiel si na koncert a pocul si nove verzie toho co poznas.
Ja uz ani na tie koncerty nechcem chodit, ked vidim Gordena ako nic nove neprinesie + to vsetko przni amaterskymi vlozkami, je mi smutno.
jozefmariaivan
10 3. máj 2023 o 11:12
Po odchode Alana Wildera však už nič nebolo ako predtým,” povedal Óscar Cabrera. “Jeho práca v štúdiu bola pre kapelu životne dôležitá a fanúšikovia tvrdia, že práve jeho absencia bola príčinou “úpadku” Depeche Mode. Myslím, že dôvod, prečo Depeche Mode prídu zakaždým s kvalitatívne horšou nahrávkou je rovnaký, ako u všetkých rockových kapiel: VEK. Je až smiešne žiadať o 60-tnikov, aby opäť raz prepísali hudobnú históriu. Toto už majú za sebou. Zmenili hudbu svojej doby a toto sa podarilo len niekoľkým umelcom.” *** Vystiznejsie by som to nenapisal.. Dnes sa uz zije len z predoslej slavy a nostalgie.
exit music
11 3. máj 2023 o 12:52
@Alan 4ever: Ver mi, že sme na rovnakej strane brehu… Ja som si tu ako Alanov zástanca užil svoje, ale s úsmevom… Málokto sa vedel tak dobre vžiť s Martinom, resp. s jeho nápadmi ako Alan… Neraz tu bolo skonštatované, že to bolo tak magické puto, ktorého rozbitie hádam narušilo vesmírnu rovnováhu… Ja sám, turné čo turné, počnúc r. 1998, bojujem s myšlienkou - dilemou ísť či neísť na koncert… Ale vždy ma niekto z blízkeho okolia uzemní, že či som normálny…
Po 1.6.1995 sme sa museli naučiť vnímať hudbu DM inak, resp. mohli sme ich nechať “ladom a skladom”, ale na to ich máme príliš radi… Koniec koncov, Monghi to vo svojich albumových recenziách pravidelne konštatuje, myslím, že aj pri tej ostatnej, ako sa spisovne hovorí... Alan vybrúsil surový diamant do nadčasovej hodnoty, ale autorom piesní je Martin…
Na druhej strane - aj kritický fanúšik musel pri počúvaní albumu SOFAD cítiť, že sa “začínajú diať čudné veci… Ale čert to ber… Nový album je najlepšou odpoveďou aj pre fanúšikov Alana Wildera…
Alan urobil chybu, že sa zaprisahal… :(
alan forever
12 3. máj 2023 o 14:41
Tommy ja to riesim tak, ze na ich koncerty uz nechodim a pocuvam len Alanove albumy.
A kazdy nech si robi co chce
Walking in Secret Garden
13 3. máj 2023 o 15:20
Jaman77 aj pre mňa patrí ešte Ultra do tých piatych vrchol tvoriacich albumov. (MM už nie, hoci je výborný, nemyslím to v zlom, ale jednoducho k tomu ešte veľa chýba. Ale to nevadí, na to všetko, aký je rok, koľko majú DM rokov (a členov…), koľko my atď.. je to aj tak výborný album).
Ultra je pre mňa akoby zmesou Violator a SOFAD.
exit music
14 3. máj 2023 o 15:21
A dobre robíš... Recoil má takú hĺbku, intenzitu, ale aj vizuálnu či webovú stránku na takej vysokej úrovni, že “len” držať v ruke jeho originálny nosič (mám to šťastie) je zážitkom samým o sebe… Určite si viem predstaviť, že niektorým ku šťastiu stačí len jeho tvorba… Sám viem o čom to je…
Walking in Secret Garden
15 3. máj 2023 o 15:27
tommy_stranger to som nevedel, že Oceán takú možnosť v roku 1993 mal. Je to škoda, lebo domnievam sa, že vtedy bol Oceán asi jediná skupina, ktorú by fanúšikovia ako predskokana prijali a nevypískali. (Vlastne je ich viac, ale vtedy u nás asi neboli také reálne - Erassure, Nitzer Ebb…)
Len viem, že ma nebavili a už som netrpezlivo čakal kedy skončia a príde DM. (No, nemali to ľahké veru, čo už by nás len vtedy pri tom čakaní na DM mohlo zaujať...).
Toyen posielali vtedy všetci do p… Už si nepamätám, či aj ja, dúfam, že nie, zvykol som bývať slušnejší.
alan forever
16 3. máj 2023 o 16:37
Tomy staci si pustit Recoil Live, DM casti.
Je to energicke, krystalovo ciste, precizne.
Tam nemaju co hladat zive bicie a Gordenove pacinky.
DM je elektronicka kapela.
Uz len toto popretie podstaty ich hudby ide mimo mna.
Jaman77
17 3. máj 2023 o 16:51
Walking in Secret Garden..ja to mam nejak takto:
..a aby som nekrivdil tak aj niektore veci z Counterfeit2.
1.SOFAD
2.ULTRA
3.MFTM
4.VIOLATOR
5.BC…a samozrejme RECOIL ten mozem tiez
Peteman
18 3. máj 2023 o 17:25
,,..album…sa stretol s najlepšími ohlasmi u kritiky…´´ Ved´hej, len trebalo dodať že časť fanúškovskej základne ostala v neveriacom šoku, vrátane mňa. Ja som vlasne zo začiatku mohol len nerockové Walking a Insight. No, časom sa to poddalo.
exit music
19 3. máj 2023 o 20:24
Hm, ja som za…, t.j. návrat ku klasickým elektronickým vystúpeniam, aj keď počas The Singles Tour 86-98 som sa úprimne potešil, že celý setlist bol de facto s akustickými bicími, ale myslel som si, že je to len ojedinelá výnimka… Neraz som to napísal, ale fakt som bol v tom, že končia a preto tie živé bicie a pod. Dave nebol celkom fit, dokonca práve tie rockové veci vyzneli so živými nástrojmi dosť vlažne, až prázdne… Martin to sucho, ale presne opísal: “Boli sme skupinou, ktorá už nebola v kurze”... V mojich očiach to všetko odkazovalo na návrat do ranných čias… Skromných čias - obyčajné divadelné svetlá, lacná opona, malá videoprojekcia a pod. Všetko bolo akési rozlúčkové... V tom čase by ma fakt nenapadlo, že ich ešte niekedy naživo uvidím… A práve pri piesni z albumu SOFAD som sa zaprisahal, že nie, toto teda nechcem viac naživo vidieť... I FEEL YOU s Gordenom a jeho kreáciami to už druhýkrát nedám… Ale ani ostatní pódioví muzikanti nepôsobili až tak presvedčivo, vrátane Davida. Fakt som mal toho “plné kecky”... Poznámka: A hlavne v hlave Alanove aranžmá z čias Devotional tour…
Ja sám som mal vtedy úplne nový mikrosystém značky AIWA (dodnes ho vlastním) a tam som mal možnosť programovania playlistu a tak som si hneď navolil piesne v tomto poradí: 2, 4, 6, 8, 9, 10, potom pridudlo 3, 5, 7 a keď som si v decembri kúpil aj live verziu CD, tak I FEEL YOU mi rozbíjal krištáľové poháre… 
Ale dodnes tvrdím, že to CD má čudný - digitálny zvuk… Asi predzvesť novej - digitálnej éry… :( Ale single, resp. bootlegs boli super zážitok… Zimomriavky od prvej až do poslednej sekundy… Ďakujem DM v starej zostave…
A čo sa týka prijatia albumu SOFAD - tak aj moje okolie mi vracalo kazetu, resp. CD s poznámkami, že toto im už nič nehovorí... Ale boli aj pozitívne reakcie…
Alan forever!
Monghi
20 4. máj 2023 o 07:30
Album SOFAD zostane navzdy kultovym album Depeche Mode. A to doslova. Nic predtym a nic potom nebolo opradene takym ruskom tajomstva, takou rozpoltenostou, takym napatim (aj sexualnym), ako prave obdobie tohto albumu. Dokonale dokumentuje zivot cerstveho 30-tnika. Spomente si, ked ste mali 30, 31, cim ste zili, cim prechadzalo Vase telo, Vase zmysly, ake boli vase chutky, tuzby ... to vsetko je zachytene v tom albume. Tie albumy predtym, to bola taka originalna mladicka frajerina, “tazkoodenci”, tazki borci, ktorych sme zboznovali. Ta kanonada vyvrcholila albumom “Violator”, uz nebolo kam sa posunut v elektronickej oblasti, uz dosiahli v tomto smere uplne vsetko, co sa dosiahnut dalo. Moznosti originality dosiahli svoje hranice. Ukazte mi kapelu, cisto elektronicku, ktora po 1990-tom roku ukazala svetu nieco, co dovtedy svet nepoznal, cim Vas posadila na zadok. Front 242, svojimi epickymi dvoma albumami, “06:21:03:11 Up Evil” a “05:22:09:12 Off”, len vyzmykali vsetko dostupne. Su to fantasticke albumy, ale nie prelomove. Hranica sa dosiahla, vsetko potom, na cisto elektronickej scene, su uz len derivaty poznaneho. Depeche Mode museli ist dalej, nielen preto, ze chceli, ale aj preto, aby veci mali este nejaky zmysel. A album SOFAD bol dokonalou odpovedou, dokazom prelomu. Prielom nie je nikdy bez obeti, ale vzdy sa zapisuje do dejin. A Depeche Mode sa tymto albumom do dejin zapisali. Nielen tymi fenomenalnymi skladbami, ale svoj vrchol tu dosiahol aj Anton Corbijn. Epicke klipy, epicke fotografie, neskutocne a nezabudnutelne projekcie, navrh podia, ktorym dokonale vystihol podstatu kapely v tej dobe ... jednoducho, na toto obdobie sa daju pisat nekonecne ody. Ten album, ako bude navzdy nedoceneny, tak je zaroven sucastou toho najlepsieho, co hudobny svet kedy dostal a vyprodukoval. A podiel na tom mali uplne vsetci z kapely. Martin vdaka textom a melodiam, ALAN, ktory to vybrusil k dokonalosti po hudobnej stranke, Dave, ktory dal koncertom nezabudnutelnu podobu a Andy, ktory to perfektne pokryl medialne. Jeho uloha je v tom obdobi malo zmapovana, vela o nej nevieme a netusime, ale, podla mna, bola jeho pozicia takisto klucova.
A turne, najskazenejsie a najlepsie, ake kedy DM fanusikom ponukli ... a do smrti budem oplakavat skutocnost, ze sa mi nan nepodarilo dostat ... do toho turne sla cela kapela na plne pecky. Bol to posledny zablesk “slobody” jednotlivych clenov ... a uzili si to. Po nom uz zacinala “normalizacia” zivota, hoci album “Ultra” reprezentoval vnutorny boj “pozostalych” a akysi posledny vzdor ... vsetko po tom je len obrazom nenaplnenych tuzob, snov, ktore zenaty a zodpovedny clovek dokaze naplnat k spokojnosti az po tom, ked postavi svoje potomstvo na vlastne nohy a vysle ho na cestu vlastneho zivota
Jednoducho, Depeche Mode, hoc som vyrastol na albumoch “Black Celebration” a “Music For The Masses” (“Violator” uz bola povinna jazda absolutne tvrdeho a oddaneho depesaka
), pre mna navzdy zostanu presne taki, aki boli v obdobi SOFAD. Bola to ich TOP-ka ... album, single, turne, imidz. Ten pravy kult ... “Violator” za kult nepokladam, to s kultom nemalo nic spolocne. Paradny album, ale komercny. Zrazu Depeche Mode milovali vsetci, kazdy sa zrazu hral na depesaka ... a ked idu za niecim davy, tak to uz nie je nic pre mna ... preto som SOFAD miloval, pretoze strhol masky, tam sa ukazalo, kto ma naozaj kapelu rad, kto ju chape, kto chape Martina ... a je tomu tak dodnes ...
DM-80
21 4. máj 2023 o 11:07
Album SOFAD považujem za najlepší z hľadiska vokálov. Nikdy predtým ani potom nenájdeme lepšie Daveove vokály.
Tomasito
22 4. máj 2023 o 13:55
DM-80
23 4. máj 2023 o 14:27
Ja považujem za kult všetko čo sa nahralo od Black Celebration po Ultra. Z tohto kultového obdobia pokladám za top momenty:
1. Violator - najlepší album nielen z pohľadu diskografie DM, ale klenot elektronickej muziky, keď mi hrá tak svojou veľkosťou a vplyvom mi akoby pripomína ďalší elektronický masterpiece histórie Leftfield - Leftism.
2. Devotional Tour - najlepšie turné kapely.
3. SOFAD - ako som už spomínal, najlepšie vokálne zvládnutý album, produkcia samozrejme na svetovej úrovni, avšak z Daveových vokálov mi tam doslova búši srdce.
Ešte by som určite našiel tie najlepšie momenty, ale toto sú pre mňa také top 3.
exit music
24 4. máj 2023 o 14:28
Presne tak, ešte raz to (s radosťou) dáme… Bez lamentovania… Rozlúčkový sa nepatrí kritizovať... A potom už len tú našu:
“Pri poslednom litri vína, každý rád si (na DM) zaspomína… Na ten čas pomalý, čas malín… :(
Get Right With Me
25 4. máj 2023 o 14:55
Tak u mna je to od Construction po Ultra. Je to parádne obdobie nápadov produkcie. A z tour jednoznačne Devotional Tour to je niečo paráda…. ta scéna zvuk ach jaj.
Ado
26 9. máj 2023 o 13:54
Určite je to u mnohých z nás dané tým, že v čase vydania SOFAD sme mali 17-20 rokov, začali sme si užívať život a do toho prásk! - takýto album, ktorý ma úplne rozorval. Pamätám sa, ako som v Brave niekedy na jeseň, v zime 1992 videl fotku Davea už s novým imidžom a nechápal som, čo sa deje. A keď som si v deň vydania albumu zaklapol do walkmana originál kazetu (stála tuším 230 korún), tak to bol jeden z najväčších zážitkov života. Aj pre mňa je to vrchol ich tvorby, okrem vokálov aj tá vrstevnatosť skladieb, aranžmány (napríklad neskôr na Devotional Tour aj Alanom vyšperkovaná I Want You Now, ktorú, škoda, hrali až po európskej časti turné). Ten album srší výbojmi nápadov, je to špička spojenia Mart a Alan. Neprekonaný, aj imidžovo naozaj kultový. Som rád, že som ho mohol vtedy tak prežívať.
alan forever
27 11. máj 2023 o 08:51
Tak si moze Gore s Davidom navzajom pogratulovat za to, ze Alan od nich odisiel.
Vsetky albumy po SOFAD su produkcne a zvukovo o par levelov nizsie.
Nehovorim o demách, obsahu, tej je stale rovnako kvalitny.
Hovorim u forme, ktoru Alan vyšpičkoval a vybrusil do dokonalosti.
DM uz nie je dokonala kapela, uz 20 rokov ani nahodou.
Michaela 146
28 11. máj 2023 o 09:36
...když odešel Alan, nám se rozpadla parta. Jako jediná jsem zůstala. A od té doby jsem téměř sama, až na kamarádku.
Ká
29 21. máj 2023 o 22:15
Violator bylo album, kdy jsem přičuchla k DM, začátek puberty. SOFAD něco úžasného, koncert na VHS jsme s kamarádkou sjížděly na videu, než se rodiče vrátí z práce….. Slyším tátu, jak mi doma do DM kecal - “Jak můžeš poslouchat takové feťáky, jen se na ně podívej”
. Ušila jsem si na krk obojek se saténové stuhy a z perliček našila křížek. Kdyby Dave a Martin pokračovali v jejich životním stylu, tak už by další alba nebyla .... byla to divoká doba a snad každá kapela vydala své topky v jejich nejtemnějším období. Ale taky hodně kapel už neexistuje a hodně dobrých muzikantů už je po smrti 
Michaela 146
30 21. máj 2023 o 22:30
...téma je dané šikana na internetu.