Londýn, Berlín, Paríž (1987)

Rozhovor s Andym, Martinom a Danielom Millerom pre taliansky magazín Strumenti Musicali, ktorý poskytli krátko pre vydaním singla "Strangelove".

Kedy budeme mať možnosť vypočuť si niečo z Vašej novej práce?
Andrew Fletcher: Na konci apríla sa na trhu objaví náš nový singel, na ktorom v týchto dňoch pracujeme. Samotný album možno očakávať ku koncu roka.

Prečo trvá produkcia albumu tak dlho?
Martin Gore: Rozhodli sme sa rozdeliť prácu na albume do dvoch častí. Na konci minulého roka som skomponoval niekoľko nových skladieb. Následne som nejaký čas strávil programovaním v Londýne, no a aktuálne nahrávame a pracujeme vo Francúzsku. To sa však týka iba časti budúceho albumu. Po vydaní singla sa opäť celý tím stretneme a dohodneme sa na ďalšom postupne. Druhá fáza nahrávania sa uskutoční v Dánsku, v Puk Studios. Album by mohol byť dokončený v septembri.

Takže opäť si autorom všetkých skladieb?
MG: V tomto momente áno, no stále sme len na začiatku nahrávania. V druhej fáze by na niektorých veciach mohol autorsky spolupracovať aj Alan.

Komu ste zverili produkciu nahrávania?
AF: Tentoraz pracujeme s novým producentom, Davidom Bascombem. "Bassy" je známy svojim prácami s Tears For Fears a s Petrom Gabrielom. Na niektorých prácach sa producentsky podieľa aj Daniel Miller, no nie na všetkých.

K tejto zmene prišlo plánovane, alebo ju priniesol čas?
Daniel Miller: Tu nejde o náhodu. Po šiestich rokoch sme sa s kapelou rozhodli trochu oklieštiť náš "umelecký vzťah".

Posledné štyri roky ste takmer pravidelne nahrávali v berlínskych štúdiách Hansa, dnes nahrávate v Paríži. Prečo tá zmena?
AF: Už je to dlho, čo sme chceli zmeniť atmosféru a opäť sa tak tešiť na nahrávanie. Nakoniec, Paríž je od Londýna na skok, čo nám umožňuje veľmi rýchly presun. A všetci sme už chceli okúsiť aj iné mesto, než Berlín.
DM: Aj táto zmena je súčasťou akejsi obrody v kapele. Dokonca z rovnakého dôvodu chýba v tíme kapely Gareth Jones.

Ako teda v súčasnosti prebieha organizácia vašej práce?
AF: Celý cyklus prebieha vlastne zo štyroch fáz, ktoré spúšťa Martin komponovaním na gitare, či už doma alebo na cestách. V ďalšej fáze prichádza na rad Alan, ktorý doma so svojim Emulatorom a počítačom Roland MC4 začne stavať prvé kompozície a my spolu s ním skúšame dať novému materiálu tvar. Tretia fáza prebieha pred samotným nahrávaním, vo Worldwide štúdiu, v Londýne, kde má Daniel svoje malé zvukové laboratórium. Tam samplujeme nové zvuky a pripravujeme demá. No a poslednou fázou je samotné nahrávanie v štúdiu.

A ako v tom období vyzerá váš typický deň?
AF: Bežne začíname pracovať popoludní a končíme niekedy o druhej ráno, samozrejme k tomu patrí prestávka na dobrú večeru. Tu v Paríži, rovnako ako v Berlíne, ešte zvykneme po nahrávaní zbehnúť do nejakých nočných klubov.

V minulosti ste ako kľúčový nástroj využívali Synclavier, posledný album bol postavený na schopnostiach nástroja BBC UMI 2. Na čo ste vsadili tentoraz?
MG: Aj pri tomto albume pracujeme hlavne s BBC UMI 2, keďže je akousi ďalšou generáciou Synclaviera. Ten ešte zvykneme používať hlavne pre bicie party. Dnes ešte veľa ľudí sampluje cez Emular II, no všestrannosť UMI nám dnes umožňuje oveľa viac programovať skladby a meniť ich vnútornú štruktúru, než tomu bolo v minulosti.

Vo svojich posledných prácach ste sa vrátili k analógu. Aké klávesy využívate pri aktuálnej produkcii?
AF: Využívame komplexné systémy zostavené z Roland 100M, Roland 101, RSF Kobol, ale rovnako aj, dnes už v podstate historické kúsky, ARP 2600 a MiniMoog. Napr. ARP 2600 som použil na dosiahnutie zvukov, ktoré neodrážajú žiaden konkrétny hudobný nástroj. MiniMoog zasa využívame pri niektorých nízkych bassových štruktúrach.
MG: Ak k tomu ešte pridáte samplery PPG Wave 2 a 3, tak dostanete rovnakú zostavu, s akou sme pracovali aj na albume "Black Celebration".

Za tých šesť rokov ste mali možnosť pri nahrávaní a mixáži pracovať s rôznymi hudobnými technikmi. Je medzi nimi niekto, na ktorého, vďaka spolupráci, spomínate najradšej?
AF: Na žiadneho! V podstate práce na remixoch veľmi radi nemáme a pracovať so štúdiovými inžiniermi, to sú hotové muky!

Na singly "It´s Called A Heart" ste spolupracovali s Dave Allenom, hoci šlo o "spoluprácu v izolácii". Ako si vlastne vyberáte technikov pre nové skladby?
MG: My toho v podstate o práci zvukových inžinierov ani veľmi nevieme, dokonca ani o práci technikov všeobecne. Jednoducho počúvame nové nahrávky a produkcie, ktoré sa objavia na trhu. No a ak sa nám niečo z toho páči, tak sa cez rôznych manažérov spýtame, či by s nami dotyční ľudia nechceli spolupracovať.

Popíšte nám úlohy jednotlivých členov kapely počas prác v štúdiu.
AF: David sa po celý čas pripravuje, všetkých povzbudzuje a občas niečo zaspieva. Ja sa hrám na počítači a takisto hrám veľmi často ping pong s Martinom, teda pokiaľ sa mu nepodarí zaspať na gauči. No a Alan to celé odmaká, ako zvykne vravieť.

Aj tentoraz budete na koncertoch používať rovnakú techniku ako pri turné k "Black Celebration"? Čiže páskové zariadenia a podobne?
MG: Je príliš skoro sa k tomu vyjadrovať, ešte sme o tom nediskutovali.

Máte doposiaľ za sebou päť štúdiových albumov, ktorý je váš najobľúbenejší?
AF: "Some Great Reward".
MG: "Black Celebration". Tu môžem spomenúť menší konflikt, ktorý máme aktuálne v kapele. Všetky naše doterajšie nahrávky sa upravovali pre vinylový formát 33 RPM, no Andy, ktorého inak prezývame Mr.Dance, by chcel, aby boli všetky naše skladby rýchlejšie a rytmickejšie, zatiaľ čo ja aktuálne milujem melódie, takmer bez rytmicky. Aj Alan sa potom môže pri hľadaní zvukov viac uvoľniť.

Depeche Mode, ako jedna z mála kapiel ranných 1980-tych rokov, stále funguje a teší sa popularite po celom svete. Zároveň však priznávajú, že udržiavať v sebe dostatok zápalu a entuziazmu je skutočne ťažké.

zdroj: Strumenti Musicali, dmtvarchives.com