Live In Berlin (2014)

Rozhovor s Antonom Corbijnom pre magazín Sonic Seducer nielen o koncertom dvd, ale aj o Antonovom filmovom sne, ktorý súvisí s Depeche Mode.

V podstate sa dá povedať, že koncertný záznam, "Live In Berlin", obsahuje len veľmi málo záberov do publika. Prečo?
Bolo pre mňa dôležité zachytiť koncert práve z pohľadu publika, akoby ste sa pozerali priamo na pódium. Tí ľudia sa tam prišli pozrieť na kapelu a práve tento ich pohľad som chcel zachytiť. Na zázname je možné vidieť dav iba v momentoch, kedy kapela komunikuje s fanúšikmi, napr. počas "Behind The Wheel" alebo "Never Let Me Down Again".

Čomu sa vlastne počas koncertov venuješ? Aj priamo filmuješ, či len štáb režisérsky usmerňuješ?
Snažím sa o oboje. Som režisér, ktorý usmerňuje kamery. Táto otázka inak priamo súvisí s faktom, kedy si niektorí ľudia myslia, že záznam mal výjsť aj na blueray. Ja sledujem rád koncerty akýmsi staromódnym spôsobom. Nie som veľmi nadšený všetkými tými modernými "lietajúcimi" kamerami. Mám rád keď je všetko videné z jedného konkrétneho bodu. Ako keď niekto stojí v dave. Takže, veľa moderných technológii pri práci nepoužívam. Možno to súvis s tým, že som vyrastal v 1970-tych rokoch a mám veľmi rád záznamy z koncertov, ktoré vznikli práve v tom období. Mám rád, keď sa moje záznamy javia tak trochu "nevyleštené", rovnako ako sa moje fotografie javia veľmi zrnité. Som s tým veľmi spokojný.

Záznam "Live In Berlin" je vlastne kompiláciou dvoch večerov v berlínskej O2 Aréne. Ako je to s podielom oboch koncertov?
Je úplne zrejmé, že ide o mix a to aj napriek tomu, že si kapela obliekla tie isté kostýmy. Som si však istý, že tu a tam sa dajú objaviť drobné rozdiely, na základe ktorých "hardcore" fanúšikovia rozpoznajú, z ktorého večera je ktorý záber. Napr. skladbu "Goodbye" odohrala kapela iba v druhý večer. Doslova som si u kapely vydupal, aby skladbu zahrali, pretože po prvej časti turné ju zo setlistu vyradili. Ja však tú skladbu milujem!
Depeche Mode sú, v prípade ich koncertov, veľmi ustálení: ponúkajú klasické skladby a potom prídavky. Nikdy neponúknu nič navyše. Tak som sa spýta Davida, či by predsalen nemohli "Goodbye" zahrať. Bol by to bonus pre publikum a skvelé finále záznamu! Ja som pre tú skladbu natočil aj špeciálne video, ktoré bolo premietané na pozadí. Bolo by preto hanbou, keby sa na dvd neobjavilo. Ale väčšina záznamu je práve z druhého večera. Ten tvoril základ, ku ktorému som pridal zopár vecí z prvého večera.

S akým predstihom vlastne počuješ nové skladby? Istotne je to pre tvoje výtvarné práce a návrh pódia veľmi dôležité.
Pravidelne zájdem kapelu do štúdia navštíviť a vždy si vypočujem niekoľko vecí, takže získam prehľad o tom, akým smerom sa kapela s novými skladbami uberá. Grafický návrh pre "Delta Machine" však vznikol úplnou náhodou. Počas návštevy v štúdiu som odfotil okno. Bol z neho výhľad na nejakú priemyselnú konštrukciu, zásobník paliva, či čo to bolo. A k tomu som pridal rukou napísané znaky. V tomto prípade nešlo o nič vopred premyslené. Obyčajne to totiž chodí tak, že kapele predložím niekoľko grafických náčrtov, z ktorých sa vyberá. Fotografie pre album "Delta Machine" vznikli v roku 2012, no filmy pre pódiové projekcie vznikli omnoho neskôr, pretože som potreboval najskôr poznať predpokladaný setlist. A preň potrebuje mať kapela k dispozícii dostatok času.

Ako by si opísal atmosféru v zákulisí koncertov?
Martin pôsobil veľmi uvoľnene, nikdy predtým som ho takého nevidel. Záznam sa takisto do značnej miery sústredí na chémiu medzi Martinom a Davidom na pódiu, ktorá sa zároveň prenáša do publika. Je úžasné sa na to pozerať. Poznám sa s kapelou už veľmi dlho, oni sú ako rodina. A hoci nie som súčasťou tímu, ktorý cestuje s kapelou, zopár koncertov tohto turné som zažil. A vždy keď som tam prítomný, tak sa okamžite stávam súčasťou celej tej mašinérie.

Na tomto zázname si sa po prvýkrát dostal, v rozhovoroch, do pozície "reportéra". Aké to bolo? Aj ťa ľudia spoznali?
Niečo podobné som robil už v 1990-tych rokoch, kedy som točil film pre médiá, no a tentoraz som si to chcel zopakovať. Nie som si veľmi istý, či tento záznam vôbec kapela zvažovala. Lenže Depeche Mode sú tak dobrí, že by bolo hanbou, ak by takýto záznam nebol. Takže som ich presvedčil, no musel som na tom zapracovať. Ale k vašej otázke: samozrejme, že ma ľudia spoznali a bol to viacmenej veľmi milý problém. Ono to nemalo byť o mne. Bolo to trošku hlúpe, pretože ľudia by mali reportérovi prezentovať ich názor.

Na dvd sa nachádzajú aj rozhovory s kapelou. Na prvý pohľad sa zdá, akoby sa odohrali v rovnakej miestnosti, no pri ďalšom zhliadnutí sa nedá nevšimnúť, že tomu tak nie je. Aký nápad za tým stojí?
S Fletchom sme nahrali rozhovor v Berlíne, v novembri, a bolo vtedy veľmi chladno. Preto sme začali hľadať priestor, z ktorého by bol cez okno výhľad na mesto. S Martinom sme zasa nahrali rozhovor v starom nevestinci, kde boli takisto nahraté extra skladby pred bonusové dvd, "Alive In Berlin". Dave, pre zmenu, preferoval nahratie rozhovoru až po turné, bol totiž toho názoru, že tak získa lepší pohľad na celú vec. S ním sme natočili rozhovor v Manhattane. V jeho prípade sme tiež rezervovali hotelovú izbu s výhľadom na mesto.

Ako vlastne prebieha celý proces, keď kapela zrazu dokončí album a potrebuje grafiku pre obaly, vrátane návrhu pódia pre turné?
Väčšina vecí ide cez Jonathana Kesslera. Členovia kapely žijú v rôznych mestách, takže je to trochu komplikované. Pripravím nejaké návrhy a tie sa im obyčajne v prvom momente nepáčia. Kým sa vytvoria finálne návrhy, tak je to zdĺhavý proces. Výsledok je väčšinou úplne odlišný od pôvodných nápadov. V prípade tohto turné však kapela videla veci po prvýkrát až pred prvým koncertom. Bolo to na "wam-up" koncerte v Nice. Ak by sa im to nepáčilo, bol by to vážny problém. Mimochodom, obal tohto dvd obsahuje grafiku z mojich pôvodných návrhov pre album. Takže, takto to s kapelou funguje, k tomu je potrebná veľmi veľká dôveda. Vždy si musím byť istý, že mi kapela naozaj dôveruje.

Za DVD "Devotional" si bol dokonca navrhnutý na cenu Grammy. Je pre teba dôležité získať takéto ocenenie?
O tomto vôbec neuvažujem. A takisto si myslím, že moja práca je príliš staromódna, a hlavne príliš osobná, na takýto typ ceny. Aj preto som bol v tomto prípade veľmi prekvapený. "Devotional" bolo úžasné turné, no s jedinečnou atmosférou. Tá sa preniesla aj do záznamu. Pre kapelu to bolo ich najväčšie turné a už nikdy viac sa podobným spôsobom neprezentovali. Ja osobne som však nikdy nevytvoril nič s úmyslom získať za to nejaké ocenenie. Ak by som ocenenie získal - super, ak nie - tak nie. Je to obdobné ako s blueray: nikdy by ste nemali potešiť ostatných, musíte potešiť seba! Vždy tu budú ľudia, ktorým sa bude páčiť to, čo tvoríte. Rád by som natočil zopár filmov, ktorých by kapela bola súčasťou. Už o tom premýšľam niekoľko rokov a som si istý, že by fanúšikovia radi videli kapelu na plátne. Uvidíme, či sa to podarí. Stále nad tým uvažujem.

zdroj: Sonic Seducer, dmtvarchives.com

Názory Devotees (1)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa