L.A. a DM k sebe patria navždy

L.A. a DM k sebe patria navždy

Rozhovor s Davidom a Martinom, ktorý na svoje zverejnenie čakal celých šesť mesiacov. David Gahan o Los Angeles inak, ako by ste mnohí čakali.

Frontman Depeche Mode, Dave Gahan, prežíva, pri pohľade z okna hotelovej izby v Beverly Hills, svoju melancholickú chvíľku plnú vďačnosti. Pozerá von na azúrovú oblohu, na zlatisté žiariace slnko, ktoré svojim zlatými lúčmi hladí vlniace sa palmy a vzdialenému obzoru dominujú katalógové domčeky na úpätí hôr. 

"LA tu pre nás bolo od samého začiatku," povie a na mysli má tunajšiu fanúšikovskú základňu. "Hrali sme tu vtedy v tých najmenších priestoroch, ale v tom, ako ľudia spoznávali našu hudbu a chodili na naše koncerty, bolo niečo kultové. Veď vtedy ani nevedeli, kto v skutočnosti sme."

Je neskorý apríl a Gahan, so svojím dlhoročným spolupracovníkom v Depeche Mode, Martinom Gorem, poskytujú rozhovory v priestoroch hotela Four Season a zároveň sa pripravujú na utajované vystúpenie v Hollywood Forever Cemetery's Masonic Lodge, ktoré je akýmsi zahrievacím koncertom pred ich svetovým turné na podporu ich aktuálneho albumu, "Spirit". (Tretí člen kapely, Andy Fletcher, prítomný nebol). Obaja hovoria o podpore LA, ako aj miestnych fanúšikoch, s entuziazmom. Akoby aj nie, veď vďaka nim už vypredali štyri vystúpenia v Hollywood Bowl, čo sa doteraz žiadnemu umelcovi nepodarilo.

Samozrejme tu viac cítiť posadnutosť Morrisseym, ale budú to práve Depeche Mode, ktorí odohrajú vypredané koncerty v Bowl a tam ten fanatizmus nekončí. V meste sa často konajú párty venované práve DM a veľkej obľube sa tu teší každoročná DM convention. Rovnako z rotácie tunajších rozhlasových staníc nemiznú ich hity, a to nehovoríme iba o KROQ, pretože popovo orientované rádiá sa im nevyhýbajú takisto.
Mnoho "Angelenos", ktorí dospievali v 1980 a 1990tych rokoch cíti dodnes spriaznenosť s Depeche Mode, hlavne vďaka ich piesňam, plných smútku a útrap, necudnej romantiky a večného pocitu odcudzenia. Z rovnakých dôvodov je tu veľmi populárna aj goth scéna. Depeche Mode tu oslovujú tých, ktorí majú odjakživa pocit, že ten stereotypný obraz slnečného mesta, kde je každý blondiak a slní sa na pláži, je falošný a v absolútnom rozpore s našou skutočnou hĺbkou a temnými sklonmi. V ironickom zmysle, temná hudba, ako tá od Depeche Mode, je spätá s LA viac, ako v ktorejkoľvek časti tohto sveta. A k tomu na ňu ešte môžete tancovať.

Goreho schopnosť písať emotívne, dnes aj trochu ostré, skladby s chytľavými melódiami a ich Gahanova inštinktívna interpretácia z nich vytvorila jednu z najsilnejších hudobných dvojíc. Osobnoste však už viac odlišnejší byť nemohli - Gahan, spoločenský a dramatický frontman, Gore tichý a citlivý skladateľ. Majú však toho aj veľa spoločného, vrátane očividnej náklonnosti k Los Angeles. Gore dnes žije so svojou manželkou a dvoma malými dcérami v neďalekej Santa Barbare. Gahan, ktorý dnes žije v New Yorku, sa pre zmenu v rozhovore zmienil, že jeho 18-ročná dcéra aktuálne zvažuje štúdium na USC. Napriek tomu má ich spojenie s LA ďaleko hlbšie korene, než si je väčšina ľudí vedomá.

Gore si zaspomínal na časy okolo roku 1982, v období hitu "Just Can´t Get Enough", kedy sem prišli po prvýkrát a boli vlastne čisto undergroundovým fenoménom, no rovnako aj na rok 1985, kedy sa opäť vrátili a dav po nich doslova bažil. "Bolo to doslova ako po výbuchu," povie. "Vtedy sa zdalo, akoby alternatívne rádia doslova obsadili celú krajinu, obzvlášť tu v LA... z malých divadiel, kde sme predtým hrali, sme zrazu preskočili do omnoho väčších priestorov a zrazu hrali pre 15 000 ľudí. Vtedy to bolo pre nás niečo neuveriteľné."

Gahan má pre toto obdobie takisto slabosť a zaspomínal si na hranie v klube Roxy, kde vystupovali takmer ako neznáma kapela, ako aj na vystúpenie, v aktuálne uzavretom, Perkins Palace. Opäť sa zahľadel do okna, no tentoraz akoby v ňom niečo hľadal. "Keď som sem prišiel po prvýkrát, tak ma prepadol taký zvláštny pocit, 'Tak tu chcem žiť!', alebo niečo podobné," dodá a ukáže na obzor.
Nakoniec svoje predstavy naplnil potom, ako kapela svoju pozíciu definitívne potvrdila s albumom "Music For The Masses" (1987), s ktorým na turné vypredávala tie najväčšie sály a celé to zavŕšila práve tu, dodnes ikonickým vystúpením v Rose Bowl, v Pasadene, najvždy zvečnenom na filmovom páse, vďaka dokumentu D.A. Pennebakera - "Depeche Mode 101" (minulý mesiac sa na rovnakom mieste premietal film z príležitosti 30.výročia vydania albumu "Music For The Masees").

V roku 1989 Gahan opustil svoju prvú manželku a presťahoval sa sem s PR manažérkou kapely, Teresou Conroy, s ktorou sa neskôr vzali. Práve jeho druhá manželka je kľúčová, pokiaľ ide o Gahanov LA príbeh, o ktorom mnoho fanúšikov dodnes nevie. (Úplná pravda: s Teresou sa poznám od roku 2008, keď som o nej písal do špeciálneho vydania LA Weekly´s People. Gahan ju však do nášho rozhovoru zakomponoval úplne spontánne.) To málo, čo sa o nej vie, je viac menej negatívne orientované a vykresľuje sa často ako obetný baránok v dobre zdokumentovanom príbehu o Gahanových problémoch s drogami. Počas nášho rozhovoru, zameranom na Los Angeles a jeho vplyve na kapelu, sa zdalo, akoby spevák doslova bažil po tom, aby povedal veci na rovinu.

"Jednoducho som sa do nej počas turné zaľúbil," povie. "Na konci turné sme to dali dohromady a mojej manželke v Anglicku som povedal, že sa už nevrátim ... Jednoducho som sa s malým kufrom objavil pri dverách Teresinho bytu na Sweetzer And Fountain Avenue a povedal 'Čáu!' A nakoniec sme sa vzali. Bývali sme spolu kúsok od Santa Monica, chvíľu v Nichols Canyon a potom v Benedict Canyon. Poflakovali sme sa, ale všetko to šlo k zemi po tom, čo som zatúžil po ..." Na chvíľu sa odmlčí a ja dodám "drogách?"

"Áno. To bolo to, čo som chcel najviac," prizná sa. "A to nás rozdelilo, to bol vlastne koniec. Niekedy v roku 1997 som sa presťahoval do New Yorku a zmenil svoj život. V LA by som svoje správanie zmeniť nedokázal. Niektoré veci, ktoré jej ľudia prisudzujú, som mohol kľudne urobiť ja, ja som vtedy potáral kadečo. Až po desiatich rokoch, čo som už bol čistý, som si uvedomil, že to celé bolo ... viete, vtedy, ak som mal to, čo som potreboval, tak som úplne kašľal na všetkých. A ja som si vôbec neuvedomoval, že som vlastne len kašľal na samého seba, ale áno, kašľal som na samého seba."

Dnes má Gahan 55, tretie manželstvo mu funguje už 18 rokov, viac ako dve dekády je "čistý a triezvy". V čiernom tričku, s čiernymi pokovovanými okuliarmi a jemnou briadkou pôsobí zdravo a uhladene. No v časoch jeho pobytu v LA mu viackrát hrozila smrť z predávkovania heroínom, raz dokonca aj v Sunset Marquis, kde si kapela pravidelne prenajímala vilu. Napriek tomu sa dnes zdá, že jeho druhé manželstvo a spojenie s LA vníma viac cez optiku inšpirácie, než závislosti.
"Veľa o tom nezvyknem hovoriť, ale to obdobie v Los Angeles bolo úžasné. Tých pár rokov, ktoré som tu strávil, hlavne v období, kedy sme nepracovali a len tak sa poflakovali. Vtedy tu pôsobili všetky tie skvelé kapely ako Jane´s Addiction, či Guns N´Roses, chodilo sa do klubov ako Cathouse. Z L.A vtedy vychádzala skvelá hudba, sršala z nej energia, ktorú som tu vnímal a cítil."

Gahanov vtedajší osobný život bol v značnej miere ovplyvnený práve rockovou scénou LA (mal viac tetovaní, dlhšie vlasy) a dožadoval sa, aby sa Depeche Mode vybrali tým istým smerom. Keď sa po albume "Violator" (1990) vrátil do štúdia, na nahrávanie albumu "Songs Of Faith And Devotion", tak "som chalanom povedal niečo v zmysle 'Chlapci, musíme to zmeniť! Toto je príliš čisté a uhladené!'," povedal Gahan. Lenže Gore a zbytok kapely, "nemali pre to, odkiaľ som prišiel, žiadne nadšenie."

Gore, hlavný skladateľ kapely, bol v rannom období kapely, v oblasti imidžu, omnoho provokatívnejší. Bol fanscinovaný očnými šmynkami, bondage doplnkami, ktoré sa podľa jeho slov ťažko zháňali, no v Trashy Lingerie, neďaleko Four Seasons, našiel vždy to, čo hľadal. To dodalo kapele obojpohlavnú príchuť, ktorá sa "dievčatám očividne páčila", čo len zvýraznilo Goreho zmysel pre texty a rytmiku jednotlivých kompozícii. Po albume "Violator" sa z Depeche Mode stala kapela svetového významu a preto nebolo prekvapením, že Goremu sa tento "víťazný" vzorec meniť nechcelo, a to ani v prípade, ak ich hudba mala v sebe čosi ťažko stráviteľné. Počas nášho rozhovoru pôsobil 56-ročný Gore opálene a spokojne, no zároveň pripustil, že vzdanie sa úplnej kontroly nad kreativitou v kapele bolo pre neho vždy výzvou. Popísal nám, ako sa postupne vyvíjala ranná dynamika kapely, ako sa posadil "za volant", pokiaľ šlo o komponovanie a tvarovanie zvuku kapely.

"Keď sme začínali, mali sme 18 a 19, a hlavnou hybnou silou kapely bol Vince Clarke. On bol hlavným skladateľom a my sme sa s ním v podstate viezli," povie Gore. "A potom nám zrazu oznámil, ešte pred vydaním debutového albumu, že od nás odchádza. Keďže sme však boli mladí a o veciach sme príšli nepremýšľali, tak sme si jednoducho zarezervovali štúdio a snažili sa čosi skúsiť ako trio. Veď sme mali stále 19 a 20. Nikdy sme si nemysleli, že to všetko bude mať nakoniec veľký komerčný úspech, hlavne v tom období. Lenže neskôr sme trochu dospeli."

S Clarkovým presunom k ďalším projektom (obzvlášť Yazoo s Alison Moyet a Erasure s Andym Bellom) sa Gore prirodzene chopiť oprát a jeho skladateľský talent sa prirodzene rozvíjal. "V čase, kedy sme vydali náš tretí album, sme už viac cestovali po svete a videli z neho omnoho viac," pokračuje. "S temnou stránkou som začal precíznejšie pracovať práve na tom treťom albume, "Construction Time Again", ale možno viac svetáckejším spôsobom."
A hoci mal Gahan pocit, resp. "sa chcel posunúť na inú úroveň," hlavne po tom, ako v 1990tych rokoch odišiel z LA, oficiálne začal v Depeche Mode autorsky prispievať až s albumom "Playing The Angel" (2005). Dovtedy mal všetko v rukách Gore. No aj tak, vycibrenejšia estetika, ešte inštinktívnejšie Gahanove vystupovanie, voviedla kapelu do drsnejšieho teritória, čo fanúšikovia (hlavne fanynky) vnímali ako niečo dramatické a sexy.

Obaja, Gore a Gahan, však priznávajú, že ich vzájomný vzťah prešiel za tie roky množstvom búrlivých a testovacích momentov. No Gore zároveň dodáva, že po prácach na ich poslednom, silne politickom albume "Spirit", je to "lepšie, než kedykoľvek predtým".
V súvislosti s týmto turné, a vystúpeniami v Hollywood Bowl, Gore sľubuje, že odspieva množstvo skladieb, ktoré od neho fanúšikovia očakávajú a zároveň na gitare odohrá čo najviac skladieb, ako nových, tak aj tých starších. Veď práve ich bohatý katalóg, plný emotívne nabitou hudbou, je dôvod, prečo dodnes pokračujú vo vypredávaní štadiónových vystúpení.

Mal som to štastie, že som sa pred týmto rozhovorom a "tajným" koncertom v Hollywood Forever mohol zúčastniť oboch zvukových skúšok v SIR Studios. Môžem Vás ubezpečiť, že kapela na svojej pódiovej sile nič nestratila. Vďaka prvotriednej produkcii (vrátane vizuálov od slávneho fotografa a režiséra Antona Corbijna) a solídnej podpore pódiovej kapely, sú Depeche Mode pripravení ponúknuť fanúšikom transcendetný zážitok, aký od nich logicky očakávajú. Global Spirit Tour je skutočne výstižný názov pre toto turné a Gore s Gahanom nič neskrývajú. Dnes sa dopĺňajú skutočne nekompromisným spôsobom, a hlavne príjemným, presne takým, akým to dokáže len ikonické duo.

"Niekedy potrebuje kapela aj trochu tých rozporov ... Tie najlepšie niekedy vzniknú práve z vecí, ktoré jednoducho museli odznieť," vysvetľuje Gahan. "Po kreatívnej stránke sme už dosť starí na to, aby sme si uvedomili, že dokážeme rešpektovať naše vzájomné odlišnosti a hlavne vieme, že jeden druhého jednoducho potrebujeme. Presne o tomto sú Depeche Mode. Je to o rozdieloch medzi nami dvoma."

Názory Devotees (1)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa