Kým sa rozbehla “mašina” (2011 - 2012) - I.

Kým sa rozbehla “mašina” (2011 - 2012) - I.

V roku 2010 získalo vydavateľstvo Mute opäť nezávislosť, no Depeche Mode zostali zmluvne zaviazaní s EMI. Táto zmluva skončila v roku 2011 vydaním kompilácie "Remixes 2: 81-11". Tá sa na trhu objavila 6.júna 2011 a na radosť fanúšikov sa na nej podieľali aj Alan Wilder a Vince Clarke.

Martin: "Ku koncu posledného turné (TOTU) som požiadal Alana o účasť na našom koncerte v Royal Albert Hall a on súhlasil." (pozn. toto vrhá na celú záležitosť úplne iný pohľad, pretože dovtedy každý tvrdil, že to bol Dave, ktorý telefonoval s Alanom a požiadal ho o spoločné vystúpenie). "Po tom vystúpení však odišiel na turné po Amerike. Prišlo mi však prirodzené požiadať ho o spoluprácu na remixovom albume. Vo Vinceho prípade, od neho som asi pred deviatimi mesiacmi obdržal nečaký mail, v ktorom uviedol, "Premýšľam o techno albume, nemal by si chuť spolupracovať?" A ten sme práve dokončili, zostáva nám už len finálny mix."
Vo výsledku sa Alan podpísal pod remix skladby "In Chains" a Vince sa postaral o novú verziu skladby "Behind The Wheel".

Alan: "S tým nápadom vlastne prišiel Jonathan Kessler. Ono mi to bolo navrhnuté už dávno predtým, chalanmi z Mute, ktorí vlastne dávali dohromady celý ten remixový album. Oni sa ma spýtali, či by som nemal záujem a ja som dodal, že by to bolo možné." (pozn. tak o čom to vlastne rozprával Martin?) "Nikdy za mnou neprišiel nik z kapely osobne. Napadlo ma "fájn, aj tak sa také nikdy nestane". Ani ma to veľmi netrápilo, len neskôr som s Jonathanom niečo rozoberal, myslím, že sme sa bavili o Martinovom dj-skom sete na jednon z Recoil večerov a on ten návrh na remix predhodil znova. Potrebovali ho však mať k dispozícii do dvoch týždňov a bolo to tesne predtým, než sme s Recoil zasa vyrazili na cesty. Prial som si viac času, k tomu sme už mali zajednanú dovolenku na juhu Francúzska, čo nakoniec skončilo tak, že som celú dovolenku strávil zavretý v izbe a hral sa s remixom, namiesto toho, aby som si užíval slnko a popíjal víno. Jonathan mi len pripomenul, že kapela by preferovala, aby som skúsil remix nejakej novšej skladby, z obdobia po mojom odchode, čo mi prišlo ako celkom slušná výzva. Dúfam, že sa im to naozaj páči, tak ako to tvrdia. Martin sa javil dokonca nadšený, čo je od neho veľmi milé. Myslím, že sa ten remix páčil aj ostatným; či aj Fletchovi, to vážne neviem, ten sa k tomu vôbec nevyjadroval. Podľa mňa je ten remix dynamickejší, než albumová verzia."

Mnohí z fanúšikov špekulovali, či nebol tento remix akýmsi testom toho, či by Alan ešte pasoval do súčasnej zostavy kapely. Možné to je, keď už sa objavila ponuka na spoločné vystúpenia. Treba však zároveň dodať to kľúčové - ako sa ukazuje, o remixe sa Alan s ostatnými veľmi nebavil, "Martin sa javil nadšený," "myslím, že sa páčil aj ostatným," - to nevyznieva presvedčivo a nedokazuje to nič o nejakej intenzívnej komunikácii. A ak si myslíte, že Dave s Alanom sú v nejakej čulejšej komunikácii, tak sa tiež mýlite. Dave tu a tam spomenul, že si s Alanom e-mailuje, no v iných rozhovoroch zasa spomenul, že počítače veľmi rád nemá a tu a tam sms-kuje. To, že si napíšu možno dvakrát do roka, to sa za aktívnu komunikáciu považovať nedá.

V rokoch 2011 a 2012 boli Martin a Dave zaneprázdnení vlastnými sólovými projektami. Jediná nová vec, ktorá vyšla pod hlavičkou kapely bol cover skladby U2, "So Cruel", ktorá sa objavila na tributovo albume U2, vydanom v roku 2011.

Martin pre zmenu nahral aj vokály do skladby "Man Made Machine" kapely Motor a zúčastnil sa, na už spomenutom, projekte VCMG, spolu s Vince Clarkem. Tí, pod hlavičkou VCMG, vydali EP "Spock" (09/12/2011), "Blip" (27/02/2012), album "SSSS" (13/03/2012) a nakoniec EP "Aftermath" (20/08/2012). Vo všetkých prípadol šlo o inštrumentálne techno nahrávky.

Spolupráca sa začala v momente, kedy Vinceho napadlo nahrať "akýsi techno album", hoci on sám nikdy "nejavil záujem o techno hudbu, no v konečnom dôsledku som bol vždy úplne mimo z toho, ako ľudia z tejto scény používajú syntezátory." Tak ho napadlo, "'V podstate som s Martinom nikdy nespolupracoval' a vedel som o ňom, že sa o tento hudobný štýl veľmi zaujíma. Mal som pocit, že by nebolo zlé mu napísať a tak som mu po šiestich pivách poslal e-mail. Myslím, že ho správa odo mňa musela veľmi prekvapiť."

A Martin bol skutočne prekvapený. "Ja som ani len netušil, že Vince má moju mailovú adresu. Zábavné na tom je, že on neustále tweetuje a všetci si tak o ňom myslia, že je to veľmi zhovorčivý človek. Ale niečo Vám poviem, nie je! A dostal som od neho skutočne stručný mail v znení, "Premýšľam o techno albume. Nemáš záujem o spoluprácu? Vince.""

Dave: "No fakt je, že po 25tich rokoch by človek očakával trochu viac, ale ..."
Martin: "Tak som si povedal, techno mám rád a mohlo by byť zaujímavé sa do toho pustiť. A tak som mu odpovedal v jeho štýle: "Áno. Martin."

Martin mal v tom čase dostatok voľného času a tak sa rozhodol spolupracovať. Nepracovali však spolu fyzicky, ale prostredníctvom internetu.

Martin: "Začal som s tým, že z vecí, ktoré mi poslal, som povyhadzoval zvuky, ktoré sa mi nepáčili, pridal nejaké tie moje, poslal mu to späť, on urobil čosi podobné a opäť mi to poslal. Kým sme boli definitívne spokojní, tak mala každá skladba asi tri, či štyri verzie. Po nejakom čase som mu poslal vlastné nápady. Bavil som sa na tomto projekte aj preto, že som chcel vytvoriť "tanečný" album. Osobne si myslím, že elektronická scéna je veľmi živá a dnes veľa mladých ľudí dokáže vytvoriť tanečné veci aj so skromným rozpočtom."

Osobne sa však stretli skutočne zriedka a ak sa tak aj stalo, o pripravovaných nahrávkach sa nebavili.
Martin: "Stretli sme sa minulý rok v máji, na Mute festivale (2011) a ani sme sa o albume nebavili. Rozoberali sme naše deti."
Dave: "Myslím, že nahrávanie "Ssss" albumu Martinovi v konečnom dôsledku pomohlo. Vyčistil sa medzi nimi vzduch a urovnalo kopec záležitostí z minulosti."

Aj Dave mal príležitosť sa s Vincem stretnúť opäť osobne. "Všetci traja sme sa ocitli v jednej miestnosti a Vince si prezeral Martinove modulárne syntezátory. Ja som sedel v úzadí a oboch ich sledovať. Pomyslel som si, "v podstate sa nič nezmenilo." Opäť sme spoločne žartovali a Vince s nami potom zašiel do reštaurácie. Neskôr som sa s ním šiel prejsť. Prešli sme 15 blokov a len sme debatili a debatili. Nakoniec, nerozprával som sa s ním celých 25 rokov."

David bol po zotavení sa, po turné k albumu "Sounds Of The Universe", oslovený kapelou Soulsavers k spoluúčasti na novom projekte. Soulsavers tvoria dvaja páni, Rich Machine a Ian Glover, s ktorými sa spoznal cez bassgitaristu Martyna LeNoble a aj vďaka tejto známosti sa Soulsavers predstavili fanúšikom DM ako predskokani niektorých ich vystúpení.

Dave: "Martyn LeNoble s nimi nahrával nejaké veci v Los Angeles, a ja som mu zavolal práve v čase, keď sa s nimi nachádzal v štúdiu. Rich sa zrazu ozval z pozadia a zakričal, "mal by si nás zobrať na turné!" Spýtal som sa Martyna, či to Rich myslí vážne. "To chcú ísť vážne na turné s Depeche Mode?" Pretože, veď viete, otvárať koncert Depeche Mode nie je jednoduchá vec. Nikdy neviete, akým smerom sa situácia vyvinie: či po Vás nebudú lietať kamene alebo niečo iné ... Lenže, oni boli z tej predstavy úplne unesení, tak sme ich so sebou vzali."

Dave počas turné viedol s Richom siahodlhé debaty, medzi iným aj o skladateľstve. "Povedal mi, "Môžem Ti poslať nejaké nápady, uvidíš, či Ťa z toho niečo osloví ..." Nemyslel som si, že by z toho niečo mohlo byť, lenže on mi niečo naozaj poslal a mňa to okamžite inšpirovalo."

Dave začal na projekte spolupracovať, hoci "som nemal po turné v úmysle čokoľvek robiť. Chodil som na lekárske prehliadky, testy a podobne. Musel som sa v prvom rade postarať sám o seba, ale aj tak som o tej príležitosti povedal manželke. Naozaj som sa chcel venovať svojmu zdraviu a hlavne rodine, lenže Rich mi začal posielať svoje poznámky a ja som začal písať tiež. Prišlo mi to absolútne prirodzené a začal som mu posielať vlastné nápady. Rozpracované veci, kompletné melódie ... takisto som sa pohrával s Richovými textami. Zašiel som do štúdia s kamarátom a nahrali sme zopár vokálov, ktoré som neskôr Richovi poslal. Rich začal na tom stavať inštrumentálnu časť skladieb a keď mi to poslal, bol som doslova nadšený. "I Can´t Stay" bola jedna z prvých vecí, na ktorých sme spolu pracovali. Tie skladby sa doslova písali samé. Lepšie to povedať ani neviem."

Album "The Light The Dead See" vznikal v štúdiách v Londýne, New Yorku, Los Angeles, v Berlíne a v Sydney. Vydaný bol 21.mája 2012. Dave sa postaral kompletne o všetky texty a takisto zastal rolu hlavného vokalistu.
Možno si množstvo fanúšikov vôbec po prvýkrát kúpilo album Soulsavers a v rebríčkoch predajnosti sa mu vcelku darilo. V UK sa vyšplhal na 69.miesto, v USA na 28. a v Nemecku dokonca na 12.priečku. To len dokazuje, aký dôležitý je pre Depeche Mode práve nemecký trh.

Prvým singlom sa stala skladba "Longest Day" (02/04/2012), druhým skladba "Take Me Back Home", vydaná 20.augusta 2012.
Dave: "Bola to pre mňa absolútne nová skúsenosť. Vedel som, že niektoré skladby sa budú prelínať s temnotou a náladovosťou, no pritom bolo samotné nahrávanie to najpovznešenejšie, aké som dovtedy zažil."

Nielenže si Dave užíval novú skúsenosť, no dostavila sa aj inšpirácia k novým skladbám pre Depeche Mode. Albumy "Delta Machine" a "The Light The Dead See" si nie sú podobné, no jednako tento vplyv na "Delta Machine" cítiť.

Dave: "Album "The Light The Dead See" funguje aj preto, že tu a tam sa kúzlo objaví aj v prípade, keď sa nesnažíte veci cielene usmerňovať."
Práca na projekte sa však odrazila aj na jeho spôsobe spevu. "Myslím, že niektoré z tých vecí vychádzajú zo spôsobu môjho spevu. Pri speve sa dostávam do veľmi vizuálneho priestoru. To, čo z toho priestoru cítim, je veľmi kinematografické. Milujem, keď vo mne hudba vyvoláva takéto pocity."

Spôsob, akým sa menil Davidov hlas od albumu PTA k SOTU, vyvolal medzi fanúšikmi množstvo diskusii. Niektorým sa nepáčilo, že Dave niekedy dával až príliš veľký dôraz na slabiky a až vedome sa snažil meniť svoj hlas. Na albume "The Light The Dead See" však spieval počuteľne inak a tento štýl preniesol aj do albumu "Delta Machine". Práve z dôvodu jeho nahrávania nepodnikol Dave so Soulsavers žiadne turné, no napriek tomu odohrali jedno "tajné vystúpenie", len pre pozvaných, v Capitol Studios, v LA, 21.júla 2012.

V máji 2012 Dave povedal: "Začali sme s nahrávaním nového albumu Depeche Mode a ja som preň napísal 6, či 7 skladieb. Martin má pripravených 13, či 14. Zatiaľ pracujeme na všetkých, uvidíme, ktoré nakoniec skončia na albume. Myslím, že 3 - 4 moje skladby by sa naň mohli dostať, čo je viac, než kedykoľvek predtým. Album sa zatiaľ javí tak, že bude silne ovplyvnený bluesom. Nie síce tak, ako tomu bolo v prípade albumov "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion", ale je na ňom rozhodne cítiť blues a to v otvorenej forme. Tentoraz sa bude snažiť to príliš nepreprodukovať. Nie je žiadúce, aby na ňom bolo priveľa zvukov. Ak sú samotné melódie dobré, tak už viac nepotrebujú. Neustále sa snažím na ostatných tlačiť tým, aby sme nechali veci v čo najsurovejšej podobe. Oni sa toho trochu obávajú, hlavne preto, že nás za to budú odsudzovať. Áno, budú, ale budem spokojnejší, ak budeme mať zlé ohlasy kritiky, než by mali byť len priemerné. A radšej budem od ľudí počúvať veci ako, "čo sa to do pekla s tou kapelou deje," než by mali vravieť "no áno, je to celkom v pohode album"."

Keď album nakoniec vyšiel, tak si ho množstvo fanúšikov zamilovalo a hodnotilo ho ako najlepší od čiac SOFAD, či "Ultra". Iní samozrejme tvrdili, že je to celkom v pohode album, no iba zopár z nich sa pýtalo, čo sa to do pekla s tou kapelou deje. A nedalo sa nevšimnúť, že množstvo fanúšikov sa prestalo o kapelu zaujímať ešte pred vydaním "Delta Machine" a k albumu sa vôbec nevyjadrovali. Aj takéto zistenia o čomsi svedčia. Stratu fanúšikov však kapela nepocítila. Album sa predával skvele, rovnako aj vstupenky na chystané turné.

Viac však v pokračovaní tohto článku ...

zdroj: depechemodebiographie.de

Názory Devotees (5)

tomy

 1    31. august 2020 o 13:50

Davidov citát: “... Ak sú samotné melódie dobré, tak už viac nepotrebujú. Neustále sa snažím na ostatných tlačiť tým, aby sme nechali veci v čo najsurovejšej podobe. Oni sa toho trochu obávajú, hlavne preto, že nás za to budú odsudzovať. Áno, budú, ale budem spokojnejší, ak budeme mať zlé ohlasy kritiky…”
No, ja neviem, ale asi je normálne, že hudobníci chcú k dobrej melódii pridať aj nejakú tú  kreativitu a inšpiráciu, veď o tom je predsa umenie ako také... Keby som chcel niečo surové, tak si spravím “Tatarák” (hovädzí tatársky biftek), resp. po hudobnej stránke si pustím album The Cure od The Cure. Práve Delta Machine je pekná tým, že je spracovaná “starým depešáckym štýlom”, t.j. viacero zvukových vrstiev počas jednej sekundy apod. v modernom štýle atď. Až na jednu, dve veci, je to vážne dobrý album a Davidove “americké (rozumej jednoduché) videnie vecí možno akceptovať pri jeho prvej “sólovke”, ale nie pri Depeche Mode!

A vôbec, dnes je “The Last Day of Summer”:
Nothing I am
Nothing I dream
Nothing is new
Nothing I think or believe in or say
Nothing is true
It used to be so easy
I never even tried
Yeah it used to be so easy
But the last day of summer
Never felt so cold
The last day of summer
Never felt so old
Never felt so…
All that I have
All that I hold
All that is wrong
All that I feel for or trust in or love
All that is gone
It used to be so easy
I never even…

Tak to v živote chodí, všetko sa raz skončí... :(

Michaela 146

 2    31. august 2020 o 22:18

Tohle album je prostě krásná mrazivá nádhera…Od začátku jsem si dost slibovala od tohoto alba, věřila jsem a sázela na třináctku…Rok 2013. Třinácté album. Třináct skladeb.  A jako velký bonus má navíc náboj a působivou atmosféru jak za starých časů.
Než se rozběhla mašina jsem zašla do jedné kavárny, sedím si v klidu sama u stolečku a usrkávám svou ranní kávu, po chvíli mě oslovil nějaký muž, slečno máte zde volné místo? A já souhlasně přikývla, dali jsme se do řeči konverzovali jsme na téma” život všeobecně” samozřejmě jsem nadhodila otázku, co posloucháte za hudbu a on, že byl v mládí depešák a že jeho kamarád Aleš chodí stále na DM party, no vida jak je ten svět malý. Ale nejen to je to velký nadšenec do turistiky a především horolezec. V neděli jsem ho potkala opět, podpořil mě morálně a já jsem úplně rozkvetla. Jsem opět ta silná žena, která se více usmívá na svět. Navíc po jeho historkách z divadla jsem opět pookřála. Můj pozdrav letí za přáteli z pražského Vinohradského divadla. A děkuji za volňásky smile

Michaela 146

 3    1. september 2020 o 22:20

Deltu Machine já považuji za dokonalé album z postwilderovské éry, u mě drží prvenství společně s albem Ultra ♫ Should be Higher je moje kráska. Řekla bych, že je ještě lepší než Heaven. Pravda asi nejraději mám Alone, Broken, Should Be Higher smile
 
Alan si vybral hodně silnou skladbu “In Chains” já osobně jí mám dost ráda. Dodal jí více hloubky a plnosti…taková pomyslná třešnička na dortu…
https://vimeo.com/37075131

DM-80

 4    3. september 2020 o 08:47

Delta Machine je výborný album. Nemal som ho nejak extra v obľube, ale po čase som mu prišiel úplne na chuť. Zneje podstatne pôsobivejšie ako jeho traja predchodcovia. Najlepšie skladby pre mňa určite Heaven a Should be higher. Spirit pokračoval v kvalitnej atmosfére a dúfam, že aj ich 15. CD ma pohladí na duši, už sa neviem dočkať.

Jakub73

 5    12. september 2020 o 21:51

Delta Machine mohlo být opravdu dobré album, kdyby 4 nejlepší (nebo z nejlepších) písní nebyly odklizeny na bonus verzi

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa