Kronika narkomana
David Gahan opäť sólovo! Tentoraz však nie v pravom slova zmysle, ale vo vydarenej spolupráci s Richom Machinom a jeho skupinou The Soulsavers. Výsledok? Album, ktorý si skutočne zaslúži pozornosť.
Kto očakával od Davida Gahana, že pri svoje ďalšej "sólovke" sa bude držať svojho zaužívaného štýlu, ktorým tak trochu brnkal na strunu fanúšikom jeho domovskej kapely, zostal istotne šokovaný, či už pozitívne alebo negatívne. Pozorný poslucháč a fanúšik však musel nový smer postrehnúť už v máji minulého roka počas jeho vystúpenia na ceremónii MusicCares 2011. O rok neskôr tu teda máme album, kde sa David predstavuje v doslova neuveriteľnej pozícii. Ostrieľaný skladateľ, vokalista, ktorý sa však naplno nechal uniesť na vlne zmesky rocku, gospelu, soulu a country. Vrátil sa tak k základom, ktoré položil na svojom debute "Paper Monsters", no vedome ich svojho času potláčal do úzadia a publiku sa snažil zapáčiť viac dostupnejšími záležitosťami. Dnes je tomu inak. David našiel definitívne svoje miesto, kde sa cíti sám sebou, kde naplno dokáže realizovať svoje predstavy a môže stavať na svojich koreňoch, ktoré vzišli zo semien glam rocku v 1970-tych rokoch.
Album "The Light The Dead See" vyznieva po hudobnej stránke ako veľmi príjemný, upokojujúci, no po textovej stránke (tej stránke, ktorej autorom je práve frontman Depeche Mode), ide o kruto realistický pohľad na jeho cestu, ktorú musel prejsť v 90-tych rokoch minulého storočia a s následkami tohto "tripu" sa musí boriť dodnes. Album ako taký pozostáva z dvoch samostatných celkov, z "temného" a "svetlého". Každú z nich otvára krátka inštrumentálna záležitosť, ktorá uvedie poslucháča do "nálady". Temnú časť otvára pochmúrna "La Ribera", ktorou začína príbeh narkomana v pokročilom štádiu užívania návykových látok. Áno, autor v textoch opisuje vlastný príbeh. Pocity po precitnutí z blúznivých účinkov nekonečnej dobroty (rozumej drogy) opísané v "In The Morning", striedajú myšlienky plné váhaní, či "zobrať" alebo nie v "Longest Day". Samozrejme nasleduje prehra, hoci v myslení vtedajšieho Gahana víťazstvo, ktoré z neho robí nezničiteľnú bytosť, doslova Bohom požehnanú, ktorá prekoná všetko bez ujmy na zdraví - "Presence To God". Nasledujú dohovárania priateľov, ktorým na ňom záleží - "Just Try" - a po ich neúspechu už len dobre zdokumentovaný prípad "ozdobený" klinickou smrťou - "Gone Too Far". Je až neuveriteľné, že sa Dave v textoch dokázal až tak čitateľne otvoriť. Dokazuje tým však svoju definitívnu vyrovnanosť s minulosťou, na ktorú dodnes nie je hrdý. Tieňov minulosti však nie je jednoduché sa zbaviť...
Inštrumentálka "Point Sur Pt.1" môže na niekoho pôsobiť melancholicky, na nesie v sebe závan spovede a uvedomovania si chýb. Akýsi pohľad do okna, kde v odraze skla vidí David vlastnú tvár a na druhej strane šancu veci zmeniť a ísť ďalej. Texty "svetlej" stránky albumu to len a len dokazujú. "Take Me Back Home" je plná prosieb a presviedčania. Akoby sa David rozprával s drogovým démonom a prosil ho o prepustenie s jeho silného zovretia. Ten ho na nejaký čas skutočne opúšťa, pretože vie, že jeho šanca ešte príde. Vie totiž, že musí prísť fáza sebatrýznenia, sebaľútosti... Skladba "Bitterman" zachytáva Davida v stave, kedy vedie rozhovor so samým sebou, hľadí na svoj obraz v zrkadle a hľadá odpovede na nekonečné otázky. A tu prichádza na scénu opäť drogový démon, ktorý ponúka v skladbe "I Can´t Stay" jednoduché riešenie. David sa však chce chopiť šance a chce začať nový život. Presne o tom spieva v skladbe "Take". Koniec (hoc nie definitívny) tohto príbehu všetci poznáme. David vyhral a možno mu v tom pomohol "anjel strážny" (manželka?), ku ktorému sa v skladbe "Tonight" prihovára. Oboznamuje ho s temnou minulosťou, ktorá stále čaká kdesi v úzadí na jeho slabú chvíľu...
Pokiaľ sa vám album "The Light The Dead See" nepozdáva, prípadne vám vyššie uvedené príde ako znôžka hlúpostí a výmyslov, nič sa nedeje. Faktom je, že David Gahan odviedol bravúrnu prácu, predstavil sa v polohe, ktorá mu až neuveriteľne sedí a je evidentné, že nejde len o akýsi chvíľkový rozmar. Toto je poloha, v ktorej budeme Davida vidieť čoraz častejšie!
A ešte niekoľko "technických" údajov o albume:
Label:
V2 – VVR797362
Tracklist Credits:
1 La Ribera
Arranged By [String Arrangements] – Daniele Luppi Guitar [Additional], Harmonica – Tony Foster Strings – Sonus Quartet, 1:51
2 In The Morning
Arranged By [String Arrangements] – Daniele Luppi Backing Vocals – Mark Lanegan Bass [Additional] – Martyn Lenoble Drums [Additional] – Kev Bales Guitar [Additional] – Tony Foster (3) Organ [Additional] – Sean Read Strings – Sonus Quartet, 3:33
3 Longest Day
Arranged By [String Arrangements] – Daniele Luppi Backing Vocals – Janet Ramus, Tjae Cole, Wendi Rose Bass [Additional] – Martyn Lenoble Drums [Additional] – Kev Bales Flugelhorn [Flugel] – Ben Edwards Guitar [Additional] – Tony Foster Harmonium [Additional], Piano – Ed Harcourt Strings – Sonus Quartet Trombone – Mike Kearsey 4:14
4 Presence Of God
Arranged By [String Arrangements] – Daniele Luppi Organ [Additional] – Sean Read Strings – Sonus Quartet 3:45
5 Just Try
Arranged By [String Arrangements] – Daniele Luppi Backing Vocals – Janet Ramus, Tjae Cole, Wendi Rose Guitar [Additional] – Tony Foster (3) Strings – Sonus Quartet, 4:03
6 Gone Too Far
Backing Vocals – Janet Ramus, Wendi Rose Drums [Additional] – Kev Bales Guitar [Additional] – Tony Foster Organ [Additional] – Sean Read, 3:12
7 Point Sur Pt. 1
Arranged By [String Arrangements] – Daniele Luppi Strings – Sonus Quartet ,1:41
8 Take Me Back Home
Arranged By [String Arrangements] – Daniele Luppi Backing Vocals – Janet Ramus, Tjae Cole, Wendi Rose Bass [Additional] – Martyn Lenoble Drums [Additional] – Kev Bales Guitar [Additional] – Martyn Lenoble Organ [Additional] – Sean Read Strings – Sonus Quartet, 4:06
9 Bitterman
Arranged By [String Arrangements] – Daniele Luppi Backing Vocals – Janet Ramus, Tjae Cole, Wendi Rose Bass [Additional] – Martyn Lenoble Drums [Additional] – Kev Bales Flugelhorn [Flugel], Trumpet – Ben Edwards (2) Guitar [Additional] – Tony Foster (3) Organ [Additional] – Sean Read Strings – Sonus Quartet Trombone – Mike Kearsey, 4:51
10 I Can't Stay
Backing Vocals – Janet Ramus, Tjae Cole, Wendi Rose Cello – Ane Carruthers Drums [Additional] – Kev Bales Guitar [Additional] – Tony Foster (3) Violin – Hannah Philip. 5:02
11 Take
Backing Vocals – Janet Ramus, Wendi Rose Guitar [Additional] – Tony Foster Harmonica – Dave Gahan Piano [Additional] – Dustin O'Halloran 3:45
12 Tonight
Backing Vocals – Rosa Agostino Bass [Additional] – Martyn Lenoble Cello – Anne Carruthers Drums [Additional] – Kev Bales Guitar [Additional] – Ed Harcourt, Martyn Lenoble, Tony Foster (3) Harmonica – Dave Gahan Organ [Additional] – Sean Read Violin – Hannah Philip 5:08
Companies
Mastered At – Abbey Road Studios
Credits:
Engineer – Alain Johannes, Anton Riehl, David 'Saxon" Greenep, Hannes Plattmeier, Jay Marcovitz, Kurt Uenala, Michael Morgan, Tony Foster, Vincent Jones
Lyrics By, Vocals – Dave Gahan
Mastered By – Geoff Peche
Mixed By – Danton Supple, Soulsavers
Producer, Music By – Soulsavers
Written-By – Dave Gahan (tracks: 2 to 6, 8 to 12), Soulsavers
Názory Devotees (7)
tommy
1 22. máj 2012 o 09:17
výstižná recenzia. Dave neskromne priznal, že pre tento album napísal najlepšie piesne, ale nemožno s ním nesúhlasiť. Dozrieva ako víno i keď v jeho prípade by sme mali nájsť skôr vhodnejšie prirovnanie
Otvoril svoju 13 komnatu a na to treba mať už niečo odžité (čo Dave bohato má), vystihnúť správny čas a nájsť správnu dušu s ktorou bude na rovnakej vlnovej dĺžke…Pri opakovanom počúvaní sa to všetko potvrdzuje. Alan spomína, že jeho diela potrebujú byť veľakrát počuté, aby človek objavil tú hĺbku a vedel to poriadne precítiť a mať tak dokonalý zážitok…Hm pri prvom počutí tohto albumu som myslel, že bŕŕŕ to hádam nie, ale keď ten album opätovne počúvam viac a viac, tak objavujem tú “recoilovú hĺbku”. Bonusom naviac je album, ktorý poslucháča posúva vpred a to je pre Davida, Richa a ich tím tá najkrajšia satisfakcia!
Monghi
2 22. máj 2012 o 14:46
:D ... Paper Monsters Tour sa uz sotva niekedy v takej velkosti zopakuje… a ze to bolo super… s DM sa Gahan dost kontroluje, ale ked ide solovo, je ako odtrhnuty z retaze!
dvestotri
3 22. máj 2012 o 20:39
Skvela receznia a skvely album.
Ringo
4 1. jún 2012 o 22:53
U tohoto alba mě napadá několik výtek - prakticky bez produkce. Soulsavers možná tímto způsobem pracují, ale pro mě jsou housličky a kytárka kapku málo. Nicméně In the Morning, Longest Day, Take, Bittrerman, to jsou proste pecky i tak. Jako mám spoustu výhrad typu - málo produkce, místy příliš civilní a málo Depeched, ale mnohé písně bych si na albu DM dokázal i představit. Bohužel je na albu ale pár kousku, které se mi vyloženě nelíbí a klidně bych je vynechal. Např. Presence of God, Just Try, Gone Too Far. A u Take me back Home bych kapku ustřihnul ten závěr, příliš často se to opakuje. Ale album celkově dostávají nahoru ty čtyři písně, které jsem jmenoval jako pecky, takže si pro něj do obchodu určitě zajdu.
Ringo
5 2. jún 2012 o 00:45
MONGHI: jinak nádhenrý rozbor, který by asi málokoho napadnul. Ale je to fakt trefné. Ale polemizoval bych s jednou věcí. Že Dave je konečně tam, kde hudebně chtěl být a uvidíme jej tak častěji, ne -liu nejčastěji. Z jeho vyjádření a taky s jeho narůstajícím věkem by se to přímo nabízelo, Ale podle mě jen vyvrcholil v tomto díle se Soulsavers to ,co načnul v Paper Monsters. Dave sice tvrdí, že někdy pochybuje o tom, že DM je ta pravá hudba, která jej charakterizuje, ale ona jej ta hudba DM doopravdy charakterizuje nejlépe, protože jen při ní je schopen maximálního výkonu. Přiznejme si, že byť je tohle album velice specifické, hlasově velmi zajímavě barevné a ojedinělé, že kvalit jedné jediné písně z posledniho alba SOTU, navíc odstrčené do druhé části, písně Ghost, nedosahuje ani náhodou. Toto album se Soulsavers je prostě jen něco, co Dave mohl dělat opravdu ze zábavy a ne až tak ávazně jako s DM, proto semu to tak líbí, ale nikdy to nebude vrcholem jeho pěveckého projevu. Dave je především zpěvák, byť toto album je asi jeho skladatelské maximum a proto si na něm toli zakládá.
Ringo
6 2. jún 2012 o 13:14
Substance242: ja to album taky posloucham posledni asi dva tydny porad dokola nekolikrat denne. Trochu si rikam, proc me nestve, ze to zni jak demo a kdyz udelali DM Exciter, tak me strasne stvalo ze to je jak demo a potrebovalo by to dodat drive. ale kdyz zrovna Soulsavers neposloucham a premyslim nad nim bez poslechu, tak citim, ze me to vlastne stve, ze tam nejsou nejake uderne elektronicke tony, ktere by tem pisnim pridaly nejake dalsi rozmery. Takhle jsou to pro me fajn pisne, ktere by Dave mohl dat treba i u taboraku. Ale moc dobre pisne musim dodat. Jenom songy 4, 5, 6 mi porad nejak nelezou, prijdou mi takove Paper Monsterovsky uknourane. Zato Take, ta mi prijde, jakoby vypadla z Hourglassu. A in the Morning ve me evokuje mrazive vzpominky na Saw Something. In the Morning je jednoznacne pro me pisen cislo 1, i kdyz tam trochu v jedne pasazi Dave neprijemne zakraka.
bel canto
7 7. jún 2012 o 09:48
Tento solovy pocin beriem ako vypoved, rozhodnutie o skromnej produkcii a nehladani novych postupov, zvukov, ako standardnu (nie nadstandard alebo dokonca viac) studiovu pracu na novom albume ktoru treba urobit a pod. Zaroven pisem ze to nema nic spolocne z “pravym” DM, nakoniec to ani nie je podmienka a mozno aj zamer. Skoda, preskoda, preco sa David spaja s hudobnikmi ktory priemernost uspokojuje ale nespoji s Alanom a nezbuchaju jednu energicku elektronicku vypalovacku. Odpoved je jasna, nechcu to a hotovo. Radsej sa urobi jeden priemerny, obycajny, dalsi album ktory si vypocujem a druhy krat ma to uz k nemu netaha ............101 som pocul asi 1001 krat .....