Koncert je ako futbalový zápas (1989)

Koncert je ako futbalový zápas (1989)

Dave Gahan v televíznom rozhovore pre britskú TVAM, z príležitosti premiéry filmu "101", ktorá sa konala vo februári 1989 v kinosále londýnskeho Dominion Theatre.

Cathy: Zdravím Dave, kde sú zvyšok kapely?
Dave: Andy niekde lyžuje, myslím, že niekde vo Francúzsku, ak tam teda našiel nejaký sneh. Martin, myslím, je aktuálne v Paríži a Alan je myslím doma. Aj by som dúfal, že nás teraz sleduje, ale dosť pochybujem.

Takže nechali tú všetku prácu na tebe.
Presne.

Fakticky práve teraz robíte kampaň k Vášmu novému albumu a filmu, je tak?
Presne tak.

Tak mi povedz o tom filme.
Na filme sme pracovali nejaký čas, dohromady asi šesť mesiacov. Začali sme už počas turné, to samotné zabralo asi 10 mesiacov, a neskôr sme nadobudli pocit, že by sme to celé mali nafilmovať, pretože to bola tá najväčšia vec, akú sme v našej doterajšej kariére podnikli. No a nakoniec sme sa rozhodli uzavrieť celé turné tým veľkým koncertom v Rose Bowl.

Rose Bowl kde?
V Pasadene.

V Kalifornii?
Áno, v Kalifornii a bolo to v podstate najväčšie publikum, pred akým sme hrali. Nadobudli sme pocit, že by sme to rozhodne mali nafilmovať a všetko nahrať, že by to mohlo vôjsť do histórie ako jedna z najväčších udalostí minulého roka.

A film sa volá "101"?
Správne.

Prečo?
No, v podstate to bol 101.koncert celého turné.

Skutočne?
My sme dúfali, že ich bude rovná stovka, ale nejak sa nám podarilo ďalší pridať.

Podľa mňa má "101" omnoho väčší cveng, než "100". Čiže premiéru bude mať na budúcu stredu v Londýne?
Presne tak, v The Dominion.

A čo sa bude diať potom?
To bude záležať od toho, či sa nájde distribútor, ktorý film dostane do kín. Viete, v Amerike do samozrejme do kín pôjde, ale v UK to funguje úplne inak. Rozhodne to však pôjde na video, spolu s albumom a podobne...

Neskôr v tomto programe uvidíme ukážku z filmu.
No výborne.

Ale presuňme sa radšej k hudbe. V Amerike sa z vás stala neuveriteľne úspešná koncertná kapela, viac ako 80 000 fanúšikov sa na Vás prišlo pozrieť do Pasadeny. V rebríčkoch však takí úspešní nie ste. Prečo myslíš, že to tak je?
Ako kapela sme vždy koncertovali, permanentne sme na turné, kamkoľvek sme prišli, postupovali sme rovnako. Nie je to tak, že ak by sme boli úspešní v Británii, tak by sme nikam ďalej nešli. My sme mali vždy úspech v zahraničí. V Amerike nám to nejakú dobu trvalo, to sa neudialo cez jednu noc, je to niečo, na čom sme dlho pracovali, hlavne počas posledných rokov. No a zrazu si naša nahrávacia spoločnosť uvedomila, že viac ľudí chodí na naše koncerty, než si kupujú naše nahrávky. Takže, teraz sa už aj naše predaje zdvihli, čo je naozaj milé, no trvalo nám to dosť dlho.

A prečo to trvalo tak dlho? Veď najskôr ste sa museli dostať do hitparád, že potom na pódia.
No áno, takto to funguje v Amerike a v podstate je to dosť dobrý spôsob. Je inak frustrujúce, keď ste na turné a v jednotlivých národných hitparádach nevidíte vaše nehrávky, no nakoniec máte lojálnych fanúšikov a k nim sa po čase naše nahrávky dostanú. A nie je tu ... ja vlastne neviem prečo, naozaj nie.

Ľudia dnes tvrdia, že predaj nahrávok sprevádza množstvo reklamy. Súhlasíš s týmto tvrdením? Ak áno, možno práve preto, že vaša nahrávacia spoločnosť vaše nahrávky nepodporuje, nemáte taký predaj.
No áno, možno do nás investujú málo peňazí :) Ale nie. Myslím, že sme v tomto aj my zmenili stratégiu. No nakoniec, do hudby sa predsa vždy nalievalo veľa peňazí, aj na reklamu. Kapely predsa vždy využívali médiá a naopak, je to súčasť hry.

Zasa, netvrdím úplne, že by ste nedosiahli úspech v rebríčkoch, veď aj v tých britských sa objavujete celé roky pravidelne, nie?
Ale samozrejme.

Naši "špiónom" sa podarilo zistiť, že váš aktuálny dokument z turné je absolútne bez príkras. Všetko, čo bežne zažívate na turné teda skutočne vo filme uvidíme?
No áno. My sme od začiatku odmietli predstavu natočenia ďalšieho z radu filmov o kapele na pódiu, pretože takých už bolo natočených veľa a stal sa z toho stereotyp. Chceli sme úprimný film o tom, ako to v skutočnosti na turné funguje. Chceli sme ukázať všetko, veci, ktoré sa odohrávajú v zákulisí, vrátane účtovníctva, nielen nás na pódiu. Okrem nás s nami na cestách funguje niekoľko ľudí, asi 30, ktorí sú počas turné našími zamestnancami. Je to vcelku veľká organizácia.

Keď kapela vašej veľkosti vyrazí na trné, určite to so sebou prináša veľa pozitív i negatív. Skús sa s nami najskôr podeliť o tie negatíva, určite tam musí byť obrovské množstvo nudy, hlavne na cestách.
Na turné prechádzate určitými fázami... jeden mesiac ste zo všetkého nadšený a ten ďalší kompletne zničený, prípadne sa vám chce vrátiť domov, máte toho všetkého už plné zuby a ste každú chvíľu pripravený to všetko zabaliť.

Aj ty sám trpíš na turné nostalgiou po domove?
Jednoznačne. Ako som spomenul, človek na turné prechádza fázami, kedy sa niekedy cítite aj naozaj skvele. S koncertami samotnými to však nemá nič spoločné, väčšinou ide o akúsi prirodzenú depresiu. Ak ste zavretý v hotelovej izbe, každý deň v inej, tak vás to nakoniec dostihne.

No verím, že, ako to majú aj golfisti pri vydarených odpaloch, sú tu skvelé momenty, ktoré vás dokážu udržať v hre a povzbudia v pokračovaní. Myslím, že si to tu už raz spomenul, koľko ľudí sa to na vás prišlo pozrieť do Pasadeny?
Aktuálne vraj okolo 70 000, hoci z iných zdrojov sa dozvedáme iné údaje. Ale samozrejme, šlo o tú najúžasnejšiu vec, akú sme doteraz zažili a urobili. Nešlo len o to, že to bol posledný koncert turné a vlastne aj rozlúčka s ľuďmi, s ktorými sme pracovali takmer celý rok. Keď sa roztiahne opona a vidíte zrazu to množstvo ľudí, ktoré doslova šalie, to sa vám z toho vytvorí hrča v hrdle.

Práve som niečo také chcel naznačiť. A nevyskytnú sa aj také momenty, kedy si povieš, "Pre Boha živého, odveďte ma odtiaľto preč!"?
No, postupom koncertu, hlavne na jeho konci, to už býva tak emotívne, že mávam často problém aj spievať.

To vážne?
To viete, človek sa obzerá okolo seba, a možno to teraz vyznie trochu prehnane, ale napr. v Pasadene to tak naozaj bolo. A keď som sa vrátil do zákulisia, tak ma zrazu prepadol strašný smútok z toho, že už to všetko skončilo. Z toho sa však človek rýchlo dostane.

Myslím, že si raz niekde spomenul rozhovor s Priscillou Presley, v ktorom rozprávala o svojom živote s Elvisom. Spomenula v ňom, že najväčším problémom s popovými hviezdami sú tie hodiny po koncerte.
Presne tak.

Ako sa vyrovnávaš ty s tou potrebou zmiznutia alebo "vyrovnania hladiny"?
No, to by ste asi radšej vedieť nechceli :) Ale teda, keď schádzate z pódia, tak je to napätie veľmi veľké, ste plný emócii, a sú tam aj vzájomné emócie medzi ostatnými v kapele. Niektorí z nich sú niekedy ako časovaná bomba, niekedy možno preto, že ste niečo nezahrali správne. Je to niekedy až extrémne, ste vyhecovaný a zrazu to skončilo, odídete z pódia, stretávate sa s ostatnými. Niekedy tam dokonca dôjde k skutočnej bitke a to si potom predstavte, že po takomto niečom sa ešte máte vrátiť späť a odohrať prídavky.

Aj takéto niečo uvidíme vo filme?
Myslím, že vo filme sa objaví niekoľko scén, kedy to reálne napätie vo vnútri kapely pocítite, samozrejme, nepôjde o niečo osobné medzi členmi, ale sú tam aj iné momenty, kedy ...

Tak to nebudeme prezrádzať, to uvidia ľudia vo filme.
Dobre.

K čomu by si vlastne Váš koncert prirovnal, alebo aj celý tento film?
Ja by som to celé videl ako futbalový zápas. Z davu sledujete váš tím, ktorý je do hry úplne ponorený. Príde mi to ako vhodné prirovnanie.

Čiže ako víťazná strela na vo finále majstrovstiev.
Presne tak.

No a ešte treba spomenúť váš nový album, koncertný album.
Presne, ten vyjde v polovici marca, v rovnakom čase, ako bude film "101" uvedený na videu.

Pracujete naozaj húževnato a teraz sa s rovnakou vervou pustíte aj do hrania, nie?
No áno, o pár mesiacov :)

Tak nie, že sa kompletne zničíte. Radi sme sa s tebou stretli, Dave. To bol Dave Gahan z Depeche Mode.
Ďakujem veľmi pekne.

A samozrejme, aj zvyšku kapely prajeme veľa šťastia.
Vďaka.

zdroj: dmtvarchives.com

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa