Kde je tá revolúcia?

Kde je tá revolúcia?

S Davidom Gahanom pre peruánsky denník El Comercio, v ktorom bez problémov pomenoval svoj aktuálny najobľúbenejší album Depeche Mode.

Prvý singel z nového albumu sa volá "Where´s The Revolution". Tak kde je tá revolúcia?
Dobrá otázka. Ja dúfam, že ju nájdeme niekde v sebe. Ide o zmenu, ktorá sa musí začať v nás samotných. Žijeme v skutočne zaujímavej dobe, kedy je svet akoby na vzostupe.

Veľmi sa hovorí o politickom obsahu albumu "Spirit", no mňa zaujíma jeho hudobná stránka. Ide o niečo iné, v porovnaní s Vašim predošlým albumom?
Áno, pretože keď pracujete na novom albume, tak je vždy veľmi dôležité skúsiť nové veci a častokrát je to spojené s novými ľuďmi, s ktorými pracujete. Na tomto albume sme pracovali s Jamesom Fordom, ktorý enormným spôsobom zmenil jeho smerovanie. Pracuje rýchlo, spontánne a ovláda množstvo nástrojov. Vo finálnej produkcii je to skutočne cítiť.

Depeche Mode sú kultovou kapelou, no zároveň jednou z najslávnejších kapiel. Ako kombinujete tieto dva aspekty?
Je to niečo, s čím sa musíme popasovať. Väčšinu svojho života sa venujem hudbe, či už v štúdiu alebo na pódiu, no mám aj svoj súkromný život, ktorý si strážim ako je to len možné. Moja rodina je pre mňa veľmi dôležitá. Myslím, že bez nej, bez mojej manželky a detí, by som nič z tohoto nedosiahol.

Mnoho ľudí považuje album "Violator" za absolútny vrchol Depeche Mode. Súhlasíš? Ako to vnímaš dnes?
No, viete, dnes už omnoho lepšie akceptujeme rozdiely medzi jednotlivými členmi kapely. Kedysi som veril, že práve tieto rozdiely urobili Depeche Mode zaujímavou kapelou. Dnes má každý náš album svoju dôležitosť v konkrétnej podobe. Máme na svojom konte 14 albumov a na koncertoch hráme pred publikom väčším, než kedykoľvek predtým. Sotva sa dá teda vybrať ten najdôležitejší album.

A ty máš medzi nimi ten "naj"?
To sa neustále mení, ale ak by som mal vybrať svojho osobného favorita, myslím, že ešte stále to je "Songs Of Faith And Devotion" (1993).

A akú hudbu dnes zvykneš počúvať?
Aktuálne sa mi páči posledný album Nicka Cavea ("Skeleton Tree"), Leonarda Cohena ("You Want It Darker") a Marka Lanegana ("Gargoyle").

A čo súčasné nadšenie pre hip hop, zdieľaš ho takisto?
Ale áno, niektoré veci sa mi páčia, no závisí to od nálady. Ale tú energiu skutočne oceňujem, ako aj rytmus.

Vaša kapela je známa aj vďaka intenzívnym koncertom. Ako udržujete túto kvalitu aj po toľkých rokoch?
Každý umelec má spôsob vyjadrovania svojho umenia. Viete, mojim hnacím motorom je hudba, piesne a pocity, ktoré vo mne dokážu vyvolať. A keď ste na pódiu, tak hudba je to jediné, na čo naozaj záleží.

Prežil si niekoľko veľmi zložitých období. Ako si na tom dnes zdravotne?
Vďaka za opýtanie. Pred pár dňami som bol na kompletnej lekárskej prehliadke a všetko to vyzerá skvele. Som teraz skutočne šťastný.

V roku 2010 ste na pódiu privítali Alana Wildera. Nepremýšľali ste, že by ste s ním opäť skúsili nahrávať?
Pravda je taká, že nie. Alan má veľkú zásluhu na našej skvelej hudbe, ale ľudia ako Peter Gordeno a Christian Eigner s nami hrajú na pódiu už takmer 20 rokov. To bude onedlho už dvakrát dlhšie, než s nami hral Alan.

Posledná otázka: možno si nespomenieš, ale po koncerte v Lime, v roku 2009, sa viedli absurdné diskusie po tom, čo si na pódiu údajne povedal, "Ďakujeme, Čile". Je možné, že si si nebol istý, kde ste práve vystupovali?
To určite nie. Myslím, že mi bolo trochu zima a povedal som "je chladno" (it´s chilling) :) Ale inak neviem. Pravda je taká, že ak som to naozaj povedal, bola to obrovská chyba a dúfam, že keď sa do Peru vrátime, tak bude všetko v poriadku.

Názory Devotees (20)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa