Kapela zo zapadákova (2009)

Kapela zo zapadákova (2009)

Rozhovor s Andym Fletcherom pre intertnetový portál De:bug, ktorý Andy poskytol pri príležitosti vydania albumu "Sounds Of The Universe". Reportér Thaddeus Herrmann nechal zdvorilosť doma a s otázkami sa nepáral.

Nenudí Ťa dnešná popová hudba?
Keby len dnešná. Keď si zoberiete rebríčky za posledný 10, 15, ale aj 20 rokov ... väčšina z tej hudby bola skutočne nudná. Ale neberme prosím túto debatu tak, že si poviete: Depeche Mode, tí skú akí bystrí. Tí sa pozrú do rebríčkov a povedia si: "Tak toto sú skladby, ktoré sú v Top10? Tak náš nový album tak znieť rozhodne nebude." Takto to nefunguje. My stále produkujeme hudbu, pretože veríme ... teda nie, my dúfame, že naše skladby budú mať význam, ako aj právo na existenciu. Samotným zvukom tých skladieb začneme rozumieť až potom.

Z nahrávania ste zverejnili niekoľko filmových klipov. Zdá sa, že ste si počas neho užili množstvo zábavy.
Martin nedávno stroho skonštatoval, že po skončení nahrávania mu zostalo dosť smutno. Síce sa mi ťažko tomu verí, ale ok. Ale naozaj sme si užili množstvo zábavy. Viac sme samplovali, viac experimentovali ...

Dá sa povedať, že došlo k updatu albumu "Construction Time Again", kedy ste vlastne začali so samplovaním?
Našťastie sme toho v tom období viac nenahrali, pretože by sme tomu šialenstvu asi nadobro prepadli. Rozdiel, proti tomu obdobiu, je v tom, že dnes sa môže hrať so samplingom prakticky ktokoľvek. V tom čase šlo však o absolútnu novinku. Albumy nám vtedy produkoval Daniel Miller a on bol perfekcionista, takže sme mu to všetko bez obáv zverili. On bol zasa potom až šťastný, keď si pred vydaním nahrávky mohol vziať dovolenku ... chudák chalan. Ale áno, nahrávanie "Sounds Of The Universe" má v sebe energiu z tých ranných čias. Akurát sme starší, viac zbehlí v technológiach a máme k nim lepší prístup.

Tak na rovinu, čomu sa venuješ v štúdiu ty, keď neúčinkuješ v tých filmových klipoch?
Ja sa zapájam do vecí neskôr. Ja nekomponujem, nespievam, no produkcia je tímová práca. Kto má čo na starosti v Kraftwerk? To vôbec nik nevie. Verte mi, my naozaj robíme všetko spolu. Nahrávanie a vznik samotného albumu, to je ako spoločná práca na stavbe, ako keď skladáte Lego, každý sa pridá. Aj Daniel Miller je po celý čas v štúdiu, hoci nie je uvedený ako oficiálny producent.

Mne ten album znie tak, akoby si Daniel s Fadom Gadgetom strelili heroín a potom to produkovali.
Heh. A to je ten hlavný dôvod, prečo vychádza pod hlavičkou EMI. Jednoducho chcel očistiť svoju spoločnosť ...

Myslím, že zdieľanie audio súborov nie je veľmi typické pre fanúšikov Depeche Mode. Zdá sa, že ste až príliš "idolizovaní".
To možno platilo pár rokov dozadu. Mne stačí, keď sledujem moje vlastné deti. Dnes je to všetko doslova automatizované: chcem hudbu, jasné, Internet ... a ďakujem pekne. Sme na tom rovnako, ako ostatné kapely, ktoré si to samozrejme môžu dovoliť a tento album, okrem klasického formátu, vyjde aj v podobe veľkého boxsetu, ktorý bude obsahovať ďalšie skladby, demá z minulosti, remixy, ďalšie dvd, dve knihy ... ja dúfam, že to tomu albumu len pomôže.

Fanúšikovia si ho určite zamilujú a vlaste už teraz vo veľkom kupujú lístky na Vaše štadiónové vystúpenia. Nedesí Vás hrať stále vo väčších a väčších priestoroch?
Nie.

Ja by som preferoval, v prípade Vašich vystúpení, viac intímnejšie priestory.
Tak si založte kapelu, napíšte hit ako "Never Let Me Down Again" a potom sledujte, ako 60 000 fanúšikov máva do rytmu rukami. Poviem Vám, je to absolútna paráda!

Nových fanúšikov zrejme nový album na prvé počutie neosloví. Skôr začínam mať dojem, že Vaše koncerty sú viac nostalgickým stretnutím bývalých spolužiakov, než oslavy popu.
To nie je vôbec pravda. Náš problém je asi v tom, že ani tí starší ľudia o nás nestrácajú záujem. Aj preto musíme hrať v stále väčších priestoroch. Nakoniec, aj my sami sa blížime je 50-tke, netušíme, koľko koncertných turné nás ešte v budúcnosti čaká, ani albumov. Takže, nakoniec ani nemáme na výber!

Basildon, malé mestečko neďaleko Londýna, kde ste vyrastali a začali kariéru. Neuvažuješ o tom, že sa tam na dôchodok, keď to zabalíte, presťahuješ?
No, bol som v Basildone minulý rok, celkom dlho som sa tam prechádzal a je to rovnaký zapadákov, ako predtým. Ale prežil som tam skvelé detstvo, rovnako aj Martin. No minuloročná návšteva bola pre mňa trochu šokujúca. Nič sa tam nezmenilo. Futbalové ihrisko, mládežnícke centrum, miesta, kde sme sa vždy stretávali ... len tomu chýbala duša. V Basildone bol vždy každý outsider, buď hral v kapele alebo sa len poflakoval. Dnes je to také mesto duchov. Dokonca som tam nevidel žiadne deti. Asi sedeli doma, hľadeli do počítačov alebo počúvali hudbu cez internet. Dnes ma však s Basildonom už nič nespája. Moji rodičia a brat sa odtiaľ presťahovali už dávno. Ale naši susedia tam žijú ešte všetci. Dal som si s nimi šálku čaju, to bolo veľmi príjemné.

Názory Devotees (6)

tommy

 1    7. júl 2019 o 00:15

Častokrát mám pocit, že tento album mi ešte nepovedal všetko, čo by mi mal… A preto ho mám veľmi rád… Ak by som raz vedel písať dobré a odborné recenzie, tak tento album by bol na špeciálne vydanie… smile


Gabriel

 2    7. júl 2019 o 19:43

Mne SOTU akurat nabehol v ramci albumovej chronologie v prehravaci v aute, tak som ho nepreskocil. Taka Stories Of Old studio session sa im mimoriadne vydarila!


Michaela 146

 3    7. júl 2019 o 20:38

I na SOTU se objevilo něco co mě posadilo na zadek, když jsem skladbu Wrong slyšela poprvé, naskočila husí kůže a stály mi všechny chlupy na těle je to skladba, kterou řadím hodně vysoko. Zaujala mě nejen textově, líbí se mi údernost skladby, temná hutná elektronika v té skladbě je zakomponováno vše co k DM patří, klip byl záměrně děsivý, aby šokoval své posluchače, jsou to zkrátka oni “DEPECHE MODE” to není žádná pomíjivá móda.

 


tommy

 4    8. júl 2019 o 12:03

Hm, presne som mal podobné slová na jazyku… smile Keď Martin napísal HOME, tak som skonštatoval, že toto je moja najobľúbenejšia, potom napísal najlepšiu pieseň celkovo: SURRENDER a keď som počul a uvidel prvýkrát WRONG, tak som pochopil o čom je môj život… Včera som si len tak pri počúvaní tejto piesne napísal pár veršov… až som sa zľakol vlastných slov… :(


Tomasito

 5    9. júl 2019 o 11:03

V tom case ako vysiel tento album, teda mal som ho este o par tyzdnov pred vydanim (dakujem za to DM fans) som bol na pracovnom pobyte v Skotsku asi mesiac. Kazde rano a po praci - cestou medzi Glasgowom a Greenockom som tento album pocuval vo vlaku.
Strasne sa mi tento album spaja s tymito cestami tam a spat, a v spojeni so skotskym vidiekom navodzoval zvlastnu atmosferu.
Tento album ma zvlasne miesto v mojej hudobnej kniznici - hoci ho nepocuvam casto.


tommy

 6    5. august 2019 o 13:07

WRONG

Posadnutý strachom pred skutočným svetom,
Obdarený tŕnistým, čiernym kvetom.
Atakovaný panickým strachom, zarastený zeleným machom.
Medzierkou medzi žalúziami pozerá po okolí,
Hľadajúc na oblohe orly a sokoly.

Nachádza však zúfalstvo a samotu,
Necíti v sebe žiadnu nehu či dobrotu.
Uviaznutý vo svojom tele, nemôže si povedať: „cítim sa skvele.“
Netuší, kto v skutočnosti v ňom samom drieme,
nevníma čo je pozitívne, čo je biele.

Post traumatické šoky sprevádzajú ho celé roky.
Tancuje sám, nedrží v dlaniach žiadne ladné boky.

Za každým rohom pravdu o sebe počuje,
S klebetami a falošnosťou stále bojuje.
Zbytočný rituál v ňom neustále rotuje,
Každý deň sa to opakuje, život mu to blokuje.

Pravda bolí, je to tak, je neužitočný, je brak.
Nemá krídla, nemá perie, postrelený vták, zabudnutý vrak.   


Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa