Kapela ako súčasť identity (2008)

Rozhovor s Martinom Gorem, ktorý vznikol v rámci promo pobytu v Berlíne (10/2008), kde Depeche Mode ohlásili album "Sounds Of The Universe" a s ním spojené svetové turné.

Na turné k albumu "Songs Of Faith And Devotion" mal David Gahan k dispozícií dílera drog a zvyšok kapely psychiatra. Aké služby navyše budete potrebovať pre budúcoročné turné, k albumu "Sounds Of The Universe"?
Martin: Dúfam, že nič extrémne. V súčasnosti je všetko jednoduchšie. Na poslednom turné sme mali k dispozícií fyzioterapeuta, ktorý nám každý večer v zákulisí poskytoval masáže. Spríjemňovalo nám to život na turné a znižuje to stres. Našťastie si nemyslím, že tentokrát budeme potrebovať nejakých špeciálnych poradcov, či nebodaj dílerov drog.

A čo prípadný mediátor, ktorý by v prípade potreby zasiahol do Tvojej komunikácie s Davidom?
Verte mi alebo nie, v skutočnosti spolu vychádzame celkom dobre a keď by sme aj mali nejaké pochybnosti, tak máme spoločného manažéra, ktorý nám uľahčuje život. Citlivé otázky najskôr konzultuje s každým z nás osobitne a potom nám povie, čo si myslia ostatní. Obzvlášť pri veľmi citlivých otázkach.

Napríklad?
Neviem si spomenúť na nejaký posledný konkrétny prípad. Totiž, momentálne všetko prebieha hladko.

Odkiaľ sa vzala táto nová harmónia v kapele? Nie tak dávno sa hovorilo o antagonizme medzi spevákom a skľadateľom, o oddelených šatniach, konkurenčných sólových projektoch a súperení o vedenie kapely.
Veľa sa o tom písalo, ale v kapele vždy fungovala demokracia. Nikdy som nepôsobil ako diktátor. Každé z rozhodnutí bolo v kapele prijímané spoločne. Postupom času sa vyskytli konflikty, v ktorých som ja bol ten vinný a učinil som rozhodnutia, ktoré neboli v môj prospech. Ten údajne antagonistický vzťah medzi mnou a Davidom bol až príliš zveličený. Akoby to súviselo s tým, že keď ako kapela nepracujeme, tak spolu netrávime čas. Nie je pravda, že si nerozumieme. Ide len o to, že ani jeden z nás nie je príliš komunikatívny typ človeka.

Tak aký to je pocit, keď si David píše vlastné piesne? Koniec koncov, ty si už druhú dekádu výhradne zodpovedný na zvuk Depeche Mode.
Pre kapelu to predstavuje ďalší spôsob fungovania, ktorý musíme akceptovať, aby Depeche Mode mohli ďalej existovať. Dave je členom Depeche Mode rovnako dlho ako ja a teraz si robí svoje vlastné veci. Je preto fér, aby napísal pár skladieb pre náš ďalší album.

Páčia sa Ti jeho skladby?
Pracovali sme na dvoch Davidových skladbách a s výsledkom som veľmi spokojný. Na album veľmi pasujú.

A koľko bude na ňom Tvojich autorských skladieb?
Zatiaľ 13.

Nepremýšľali ste nad tým, že by ste niekedy napísali spoločnú pieseň?
No, ono už niečo také existuje, aj keď neviem, či sa to nakoniec na albume objaví. Mám však jednu inštrumentálnu skladbu, ktorá sa Davidovi páči a on zasa napísal nejaký text. Uvidíme, čo s tým nakoniec urobíme.

Keď spolu nie ste v štúdiu alebo na turné, tak toho veľa spoločného nemáte. David žije v New Yorku, Andy v Londýne, ty v Kalifornií. Aký je vtedy Váš kontakt?
Ja myslím, že je úplne normálne, keď v období medzi koncertovaním je akási "prevaha ticha", keďže inak máme tendenciu tráviť veľa času spolu. Tento rok by som chcel ešte s Davidom a Andym rozhodne ešte nejaký čas stráviť, rovnako s mojimi deťmi a najbližšími priateľmi. A pravdou je, že keď pôjdeme na turné, budeme spolu veľmi často. Kým sa dopracujeme k poslednému koncertu, tak obehneme celý svet. A potom sa nejaký čas opäť neuvidíme. Považujem to za celkom normálne.

A tu a tam si napíšete nejaký ten mail ...
Samozrejme.

Hudbe sa venuješ už takmer 30 rokov. Ako dnes vnímaš ostatných z kapely? Sú to pre Teba kolegovia, priatelia, či nebodaj rodina?
Je to zvláštny vzťah. Takmer ako rodina; niekedy to tak aj cítim. Keď sme spolu, dáva mi to pocit bezpečia. Sú súčasťou mojej identity.

Už vo svojich 20-tich rokoch si bol považovaný za popovú hviezdu. Odvtedy ste zažili v kapele aj nejaké tie turbolentné obdobia, David sa dokonca predávkoval drogami a takmer to neprežili. Dnes sa blížiš k 50-tke. Čo dôležité si sa za ten čas od života naučil?
Pred dva a pol rokmi som dal stopku alkoholu. Jasne som si uvedomil, že mi alkohol nerobí dobre a výrazne skrátil môj život. Toto je pre mňa dôležité poznanie; veľmi dlho som alkohol doslova potreboval, ale dnes už nemávam tie záchvaty paniky, ani pocit, že každú chvíľu môžem zomrieť. Je to naozaj skvelé. Než som sa vzdal alkoholu, tak som takéto záchvaty paniky mal doslova denne. Bolo to príšerné.

Svojho času denník The Indepentent napísal: nespomínať excesy, v súvislosti s Depeche Mode, je ako vyhnúť sa téme vlna v debate o ovciach. Ako je to teda s excesmi v Depeche Mode dnes?
V štúdiu dnes máme skôr posadnutosť "streliť gól". Hráme totiž stolný futbal. Zostavili sme tri témy a hráme turnaj. Každý deň, vždy po obede, hráme jednotlivé tímy proti sebe. Ja som v tíme s našim programátorom, Andy so štúdiovým inžinierom a David s producentom albumu.

A ako sa to vyvíja?
Náš tím zatiaľ vyhral obe kolá. V tom prvom sme hrali tak zľahka, v druhom sme už sprísnili pravidlá.

Považuješ sa za takého rodinne založeného človeka? Doslova trochu nudného?
No, v skutočnosti trávime v kapele veľa času rozprávaním o deťoch. S Andym máme dospievajúce dcéry v približne rovnakom veku. Rozprávame sa aj o manželkách a navzájom si radíme :)

Z iného súdka: 28 rokov smútku, bolesti srdca a odpustenia ...
Nie je to zďaleka 28 rokov. Album "Speak & Spell" taký predsa nebol, ale samozrejme, v našej kariére, ktorá je značne dlhá, máme aj temnejšiu hudbu. Každopádne si myslím, že naše piesne sú aj konštruktívne, vždy vyjadrujú nádej. Naši fanúšikovia to chápu a našu hudbu vôbec nepovažujú za depresívnu.

S tým súhlasím. Čo všetko Vás inšpiruje k tvorbe?
Možno v každom období iné veci. Práve teraz sa sústredím na ďalší album. Sú to také rôzne "náplasti" z minulosti, ktoré opäť ukazujú široký duchovný rozmer.

Je to Tvoja osobná spiritualita?
Čiastočne. Rád to vyjadrujem v skladbách, ktoré píšem. Má to veľa spoločného s chémiou v kapele, ale moje piesne prirodzene vychádzajú odinakiaľ. Neviem presne, kde to je.

Vieš to vôbec nejako vysvetliť? Ako teda pracujete?
Normálne vytvorím určitú atmosféru a potom už všetko beží hladko. V konečnom dôsledku pracujeme s počítačmi a syntetizátormi, hoci v minulosti som veľmi často pracoval s piánom a gitarou. A takisto potrebujem spievať. Takto sa hudba a slová rodia ľahko; prichádzajú odniekiaľ, možno z toku umeleckých nápadov a možno je to niečo, do čoho sa nakoniec ponoríme. Po napísaní mnohých svojich textov si sadnem a meditujem nad nimi, nad tým, čo tie verše znamenajú, nikdy nie naopak. Nezačnem s myšlienkou, aby som nad ňou potom meditoval a premýšľal o tom, ako ju vyjadriť slovami.

Dokázal by si napísať pieseň pre Depeche Mode v období, keď si šťastný?
To určite áno. Dnes sa nachádzam na výrazne šťastnom mieste. Každopádne neviem, či hudba, na ktorej aktuálne pracujeme, sa dá považovať za šťastnú. Témy sú však určite pozitívne a plné nádeje.

Čo by mohol znamenať koniec Depeche Mode?
Neočakávam, že sa to stane. Dovtedy budeme produkovať hudbu, ktorá sa nám páči, ako aj veci, ktoré nám pripadajú správne (ako to, čo sme robili v minulosti a ako to, čo chcem robiť aj naďalej). Vďaka hudbe som znovuobjavil svoj život, rovnako ako keď som mal 10 rokov a moja mama doma počúvala staré rock'n'rollové nahrávky. Nič iné v mojom živote ma nikdy tak neinšpirovalo.

zdroj: Frankfurter Allgemeine Zeitung, 12/2008