Just Can´t Get Enough (2011) - II.

Just Can´t Get Enough (2011) - II.

Daniel Miller, Rob Marlow, Deb Danahay a Daryl Bamonte ... v spomienkach týchto ľudí sa vraciame do roku 1981, kedy chalani z Depeche Mode prerazili so svojimi prvými singlami a debutovým albumom.

Rob Marlow: Vince vtedy fungoval asi takto: občas dokladal regály v supermarkete, potom zasa pracoval pre železničnú spoločnosť. Raz mu dokonca Andyho otec zohnal prácu na letisku v Southende. Bolo to hrozné, vyprázdňoval záchody v lietadlách a často býval po kolená v sračkách. Lenže Vince si chcel kúpiť syntezátor, nechcel o ňom iba snívať. Takže tvrdo makal a neminul ani cent. Viete si teda predstaviť, aký hrdý bol na svoj prvý syntezátor. Bohužiaľ, na oblečenie peniaze nezostali a to si všimli aj médiá.

Basildon Evening Echo: "Volajú sa Depeche Mode a mohli to dotiahnúť ďaleko, keby im niekto ukázal cestu ku krajčírovi."

Deb Danahay: Dave presne vedel, čo si má obliecť. Ostatní sa len prispôsobili: lederhosen, tričko, kožená bunda. Vinceho účes, to bol predčasný pôrod: jeho sestra, ktorá sa učila za kaderníčku, ho úplne odpísala. Jeho vlasy pripomínali golfové ihrisko, všade diery a chumáče. Tak sme mu boky úplne vyholili. A tak vznikol jeho typický účes.

Daniel Miller: Dohodli sme sa, že na jeseň to skúsime so singlom "Dreaming Of Me". Zarezervoval som teda štúdio a obsadili ho s našimi syntezátormi. Nik z nás nemal plán, so znalosťami som bol len pár mesiacov v predstihu pre Vincem, keďže som už predtým pracoval v štúdiu a aj vďaka tomu sme pre prvý singel objavili ten správny zvuk.

Deb Danahay: Vince bol z nahrávania v Tape One štúdiu absolútne nadšený. To bol jeho svet: bavilo ho hrajkať sa s technickým vybavením celé hodiny. Vince bol ten, kto dal Depeche Mode smer, mal ambíciu, víziu. Po skončení nahrávania singla "Dreaming Of Me" bol samotným výsledkom nadšený. Veď to bol predsa úplne prvý singel Depeche Mode! Vyšiel 20.februára 1981. Keď som ho po prvýkrát počula v rádiu, tak som pri tom v kuchyni tancovala. nepamätám si, či tam bol vtedy aj Vince, ale ak áno, tak tam musel sedieť ako prikovaný. On bol inak dosť hanblivý. Keď sme spolu boli v aute a zaznela niektorá z jeho piesní, okamžite som dala hlasitosť na maximum, aby ju on v zápätí stíšil.

Daniel Miller: Samozrejme, že sme s nadšením očakávali, ako sa bude singlu "Dreaming Of Me" dariť. Konečný rezult: 57. priečka! Rozbiehalo sa to dobre: prvý singel v hitparádach, dobrá návštevnosť na koncertoch, tlač ospevovala Chlapcov z Basildonu. Takže sme si to nasmerovali opäť do štúdia nahrať ďalší singel.

Deb Danahay: Počnúc jarou 1981 dostávali chalani viac a viac listov. Fanúšikovia žiadali autogramy, mali množstvo otázok, prípadne chceli vedieť, kde a kedy bude najbližsí koncert. Keďže Vincemu sa nechcelo na všetky tie listy odpovedať, vzala som si to pod kontrolu. Vince mi len nechal poznámky v štýle, čo komu odpísať, základné fakty o chalanoch a podobne. Nechýbala ani otázka na "zatiaľ najväčší úspech", na čo Dave odpovedal, "počúvanie singla "Dreaming Of Me" v rádiu". Vince však napísal, "získanie vodičského preukazu". Andy pre zmenu: "získanie zlatej medaily v skautskom tábore" a Martin stroho: "tých úspechov veľa nebolo".
Anne, Martinova priateľka, mala už plné zuby odpovedania na listy Martinových fanúšikov, uprednostnila predaj tričiek na koncertoch, takže aj jeho poštu som si vzala na starosť.

Potom, niekedy počas leta 1981 sme začali s distribúciou fan mailinglistu. Nazvali sme sa "Depeche Mode Information Service". Každý, kto poslal ofrakovanú obálku so spätnou adresou obdržal od nás poštu. Samozrejme, s Jo sme nemali ani poňatia, ako viesť fan klub. Ani sme netušili, koľko práce nás už čoskoro čakalo. Prvé fotenie kapely sa uskutočnilo pred Vinceho bytom, to auto na fotografií je milovaný Mirris Marina môjho otca.

Daryl Bamonte: Druhý singel, "New Life", len o chlp minul Top 10-tku, ale aj 11. priečka bol senzačný úspech.

Deb Danahay: Vtedy sme všetci čítali snáď všetky časopisy venované populárnej hudbe. Bola to teda veľká udalosť, keď zrazu začali novinári kontaktovať chalanov a žiadali ich o rozhovor. Samozrejme, že vtedy boli v tomto smere veľmi naivní a Daniel k nim takisto púšťal všetkých, ktorí o nich chceli písať. Vince mal spočiatku pocit, že je to v poriadku, až do momentu, keď ho nesprávne citovali. Novinár sa ho spýtal, aký dôležitý je imidž pre začínajúcu kapelu. Vince odpovedal, že vo všeobecnosti by bol skvelý imidž určite výhodou. Neskôr sa však dočítal o tom, že má Vince pocit, že je šarmantný, čo samozrejme nikdy nepovedal. Bol z toho smutný niekoľko dní.

Daniel Miller: Deň po tom, ako sa chalani po prvýkrát objavili v Top Of The Pops, šiel Fletch do práce, akoby sa nič nedialo, no zožal aplauz od svojich kolegov. Deň predtým ich takmer nepustili do televízneho štúdia. Iana Gillana priviezla limuzína a oni prišli zo stanice pešo. Ochranka si ani nevedela predstaviť, že by sa mali objaviť na televíznej obrazovke.
Po úspechu singla "New Life" bolo zrejmé, že nastal čas na nahratie celého albumu. V období, kedy som sa rozhliadal po vhodnom štúdiu, som sa dopočul o štúdiu Blackwing.

Deb Danahay: To štúdio bolo situované v niekdajšom kostole. Bolo tam vcelku chladno.

Daniel Miller: Štúdiu šéfoval Eric Radcliff, absolútny zanietenec, dnes je to promovaný laserový technik, ktorý miloval všetky technologické novinky. Popri všetkých tých syntezátoroch a sampleroch bola v štúdiu aj video hra. Martin s Fletchom jej úplne podľahli. Zatiaľčo ja s Vincem sme pracovali celé dni na zvukoch a skladbách, Dave pracoval na svojich vokáloch, tí dvaja hrali do zbláznenia. Vidím to pred sebou, akoby to bolo včera: Martin, ktorý prišiel vždy po práci, v jeden ruke čínske jedlo a druhou ovládal joystick na tej prekliatej mašine. Neustále som mu pripomínal, že by mal makať na svojich partoch. Potom bol vždy namosúrený, šiel pracovať, ale krabičku s čínskym jedlom z ruky nepustil. Niekedy som bol prekvapený, ako chalani dokázali pôsobiť bez absolútneho nadšenia. Asi mali stále pocit, že to je len také hobby. Netreba zabúdať, že v tej dobe boli Depech Mode Vinceho kapela! On bol autorom väčšiny skladieb, celé dni pracoval v štúdiu a udával celkové tempo.

Daryl Bamonte: Spomínam si na jeden večer v štúdiu. Vince s Danielom sa v niečom vŕtali, ostatní pracovali na nejakej skladbe, ktorá sa dostala na album a zrazu som zachytil tento dialóg: Martin sa spýtal Daniela, či by už nemal dať v práci výpoveď. Daniel mu odvetil, "myslím, že by si mal". Takže Martin dal výpoveď v NatWest banke a Fletch v poisťovni Sun Life. Možno Vám príde divné, že tak urobili až po vystúpení v Top Of The Pops s "New Life", no netreba zabúdať, že chalani pochádzali z robotníckej triedy. V septembri 1981 vydali singel "Just Can´t Get Enough".

Rainet Drechsler fotografoval kapelu v septembri 1981, na ich úplne prvom vystúpeni v Nemecku, v Hamburgu, v Market Hall. Dodnes ako fotograf v Hamburgu pôsobí: "Ten koncert vlastne otváral ich prvé európske miniturné. Mal som možnosť ich fotografovať počas zvukovej skúšky a vcelku ma prekvapilo, ako seriózne k nej pristupovali. Vtedy ma syntezátorová produkcia vôbec nebrala, viac som inklinoval k hardrocku. Ale odhliadnúc od toho, Market Hall bola v tej večer takmer úplne plná. Evidetne to bolo pre chalanov vcelku malé priestranstvo. Vládla tam euforická nálada a publikum doslova šalelo. Všetkým bolo jasné, že sa tam udialo niečo výnimočné. Vlna z Británie naplno zasiahla Hamburg."

Daryl Bamonte: Ľudia tancovali, spievali, objímali sa. Dokonca aj tí, čo nerozumeli anglickým textom ich hudbu absolútne vnímalo. Bolo to šialené! Postával som tam a vtedy som pochopil, aký gigantický potenciál sa ukrýval v kapele mojich kamarátov. Dave z pódia vlastne dobíjal európsky kontinent. Len som si povedal, "je to skvelý frontman!" A to mal iba 18.

Daniel Miller: Tie štyri koncerty sa až neuveriteľne vydarili a ukázalo sa, že Starý kontinet a Depeche Mode sú pre seba stvorení. Obzvášť v Hamburgu to bola láska na prvý pohľad. Niečo však predsalen nebolo v poriadku. Vtedy som sa im ešte stále staral o zvuk a robil im šoféra, no všimol som si, že Vince so mnou radšej sedel vpredu a zízal na cestu, než sa zabával s kapelou a kamarátmi vzadu. Sotva z neho vypadlo nejaké slovo. Krátko na to som si uvedomil, že toto dlho fungovať nebude.

Deb Danahay: Keď sa ten cirkus úplne rozbehol, bolo vidieť, že pre Vinceho to bolo príliš. Bol to práve on, kto ich hnal dopredu a zrazu mi prišiel život popovej hviezdy vyčeprávajúci. On vôbec nechcel koncertovať, nechcel obývať hotelové izby, ani poskytovať rozhovory. Vince chcel tráviť čas v štúdiu, to ho naozaj bavilo. Po koncerte v Paríži sme sa tam zdržali ešte pár dní, len my dvaja, a vtedy mi povedal, že z kapely odchádza. Samozrejme, že ma to šokovalo, no nikdy som sa nesnažila ovplyvňovať jeho rozhodnutia. Vince je samotár, rešpektovala som jeho voľbu. Bolo to však už do oči bijúce, hlavne po dokončení nahrávania albumu "Speak & Spell".

Neil Arthur: Keď som si konečne vypočul album "Speak & Spell", bol som ohromený, ako skvele bol zaranžovaný. Bez pochýb bolo viditeľné, aký je Vince talentovaný. S tým albumom sa mu podarilo vytvoriť niečo veľkolepé. Nádherné melódie, silné aranžmány, od dokonalého začiaku, v podobe "New Life", až k triumfálnemu záveru s "Just Can´t Get Enough". A k tomu celkový zvuk albumu, zvuky, bicie ... jednoducho typický Vince. Geniálne a jedinečné. Skutočne skvelý synth pop.

Daniel Miller: Môj kamarát, Seymour Stein zo Sire Records, ktorý už mal na svojom konte také kapely ako The Ramones, sa prišiel pozrieť na chalanov do Európy, aby sa sám presvedčil o tom, čo som mu o kapele narozprával. To, čo videl, sa mu veľmi páčilo, z albumu "Speak & Spell" bol nadšený a tak sme spolu dohodli podmienky ohľadne vydania albumu v Spojených štátoch. Musím priznať, že som mal paniku z toho, že by Seymour cúvol po Vinceho oznámení ohľadne odchodu z kapely. Vďaka Bohu, Vince súhlasil, že s oznámením príde až po samotnom vydaní albumu a dokončení turné.

Neil Arthur: Vince sa ma spýtal, či by Blancmange mohli predskakovať na ich turné. To bola otázka! V tom období v Británií nebolo suprovejšej kapely, než boli práve Depeche Mode. Bolo neuveriteľné, aké šialené mali publikum. Skutočne, akoby sa objavili noví The Beatles. Ich hudba znela skvele, názov kapely pôsobil exoticky, Dave vyzeral fantasticky, dokonca aj mená ostatných z kapely zneli skvele: Vice Clarke, Andy Fletcher, Martin Gore, Dave Gahan ... teda! Boli sme stredne úspešná kapela, nebolo zložité prepadnúť pocitu žiarlivosti na takúto, až príliš dokonalú zostavu, ale na turné sme si užili množstvo skvelej zábavy.

Daryl Bamonte: Počas turné k samotnému albumu som býval na izbe s Vincem. 14 vypredaných koncertov od Edinburghu po Brighton, za ktorými nasledovali dve vystúpenia v Londýne. Po jednej zvukovej skúške sme sa s Vincem vracali na hotel. Keď sme vošli do izby, povedal mi: "Končím". Jasné, že vtedy to kapela už vedela, každému z nich to už Vince stihol povedať osobne, ale zostal som šokovaný. Nedávalo mi to žiaden zmysel.

Daniel Miller: Nik sa nezaoberal otázkou, či to máme všetko zabaliť. Martin už predtým dokázal, že vie komponovať piesne. A takisto som mal pocit, že Martin, Dave a Fletch chceli Vincemu dokázať, že to zvládnu takisto. Samozrejme, keď sa média dozvedeli o Vinceho odchode, vycítili koniec kapely.

Daryl Bamonte: Niektoré média písali o konci kapely, nakoľko ju opustil hlavný skladateľ, iní ju zasa pokladali za pubertiacky fenomén. V Rádiu 1 bol dokonca DJ, ktorý moderoval veľmi populárnu popoludňajšiu reláciu. Vedeli sme, že Depeche Mode nenávidí, no ich single jednoducho musel hrať. Kedykoľvek však na to došlo, nezabudol poznamenať: "Tak ich tu máme opäť - najnudnejšia kapela na svete!"

Rob Marlow: Sedeli sme u niekoho v kuchyni, keď nám Fletch rozprával o Vinceho plánoch. Bol riadne zdrvený z faktu, že Vince chce z kapely odísť, keď na to nebol žiaden skutočný dôvod. Už počas rozhovoru som tušil, ako by mohlo vyzerať nové rozdelenie rolí: Fletch by mohol zobrať na seba úlohu akéhosi hlavného hovorcu a Martin bude hlavným skladateľom, z čoho mal Fletch evidentne značné obavy. Nebol si istý, či na takéto niečo Martin naozaj má. Jasné, že zopár skladieb už napísal, ale bol by schopný pripraviť kompletne celý album? Aký bol v skutočnosti skladateľ ma presvedčil v momente, keď mi prvýkrát zahrali "Photograph Of You". Pomyslel som si, "Dobre, síce to neznie ako Vince, ale stále je to set sakramentsky dobre!" Bolo mi jasné, že by to mohol byť začiatok novej éry. Tým sa vlastne uzavrela prvá éra Depeche mode. A zvyšok je už história.

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa