Ježiš - Vox, 10/1994
Niekoľko mesiacov po definitívnom ukončení masívneho svetového turné na podporu albumu "Songs Of Faith And Devotion", sa na stránkach magazínu Vox objavil report z letného koncertu Depeche Mode v Detroite, ktorého autorom je známy publicista a autor biografie skupiny, Steve Malins. Dokonale zachytil atmosféru skupiny, ktorá sa blíži ku svojmu "koncu".
Dave Gahan sa na svetovom turné Depeche Mode stavia do polohy Michaela Hutchenca...
"When I come up / When I rush / I rush for you", spieva Dave Gahan v skladbe "Rush" a pritom si vykračuje pred svojim publikom, zbavuje sa košele ako fénix a odhaľuje totemové znaky vytetované na svojej hrudi. Pre neho samotného prezentujú duchov znovuzrodenia a "zvuky vesmíru", zatiaľ čo krídla na jeho chrbte sú pripravené na psychoanalytické noci svetového turné. Niet pochýb, že keď sa vracia do konzervatívneho Basildonu, všetky tetovania starostlivo ukryje, no pre Gahana sú znakom novej osobnosti. Tá sa zrodila na troskách rozpadnutého manželstva a smrti jeho otca a veľmi dobre si uvedomuje celý tento citový chaos medzi opusteným malých chlapcom a rockovým mesiášom. Následkom toho všetkého je postrádanie zdravého rozumu, sebapoznanie alebo perspektíva jeho vystupovania na detroitskom Pineknob štadióne, ktoré sa pohybovalo medzi otupenou vášňou a záchvatom skutočných pocitov.
Keď Gahan roztiahol ruky a rozprestrel svoje krídla, akoby si práve uvedomil, že dnešný koncert je iba tri týždne vzdialený od konca celého turné. Minulú noc usporiadala skupina párty pre svoj štáb, čo bolo jasných signálom, že konvoj Depeche Mode zaraďuje pomalšiu rýchlosť. Prechod z vlastnej posadnutosti predvádzania napätej životnej energie do normálneho života bude pre Gahana zložitý. V dokumente "101", ktorý natočil skupina v režisérom D.A.Pennebakerom v roku 1989 je jeden nenápadný moment, kedy spevák opisuje súboj, do ktorého sa dostal s jedným taxikárom. "Napätie a energia, ktorú zo seba dávate na javisku, nie je definitívnym ventilom. Stále vo vás nejaké napätie zostane. A touto bitkou som sa totálne uvoľnil. Jednoducho som bitku vyhľadával, aby som následne prežil zopár kľudných dní."
Tá predstava, ako do seba búšia vychudnutý, pobledlý, ledva sa na nohách držiaci spevák a zavalitý taxikár je lákavá. No v súčasnej dobe zvádza Gahan súboje viac citové ako fyzické.
Pokiaľ neustále nahlodáva svoje rozorvané ego a z hroziaceho nebezpečenstva si robí žarty, je asi málo pravdepodobné, že sa dožijeme ďalšieho albumu Depeche Mode. Jeho kolegovia zo skupiny už otvorene priznávajú nervozitu a svojim spevákom začínajú opovrhovať. Sám Gahan priznal, že počas nahrávania albumu "Songs Of Faith And Devotion" im väčšinou robilo veľký problém zostať v jednej miestnosti a spolu komunikovať.
Nik zo skupiny sa na Gahanovej svadbe s bývalou publicistkou Teresou Conway v roku 1992, ktorá sa za komický okolností uskutočnila v Las Vegas v Gracelandskej svadobnej kaplnke, nezúčastnil. Gahan mal na seba priesvitné tričko, čím vystavoval na obdiv svoje tetovania a za svedka mal chlapíka v kostýme Elvisa. Obzvlášť pre klávesáka Andyho Fletchera je to nepochopiteľné, používa totiž zdravý sedliacky rozum, no tomuto znovuzrodeniu rockovej hviezdy akosi nemôže prísť na chuť. Zatiaľ čo sa Gahan totálne celý oddal rock´n´rollovým mýtom, Fletcher potichu v záverečnej časti turné opustil svoj post (bol nahradený Darylom Bamontem, členom tímu skupiny), aby bol spolu s manželkou pri narodené ich potomka.
No jednako Depeche Mode z Gahanovej citovej hystérie profitujú. Jeho hlas sa za posledné štyri roky výrazne zmenil, popová monotónnosť nabrala na sile a pestrosti a zvýraznila jeho vlastný nepokoj. Hoci Martin Gore popiera, že by akúkoľvek skladbu napísal priamo šitú na Gahanov súčasný stav, spevák pristupoval k rytmickým gospelom a blues na ich aktuálnom albume veľmi osobne. Na dnešnom koncerte pri explóziach "I Feel You", "Rush" a liečivej viere v "Personal Jesus" vystupoval Gahan až mrazivo priamočiaro.
Udychčaný a desivo vyčerpaný Gahan robil s mikrofónom piruety a pózamy pripomínajúcimi krucifix, za vďačnej podpory publika, strhával všetkých fantáziou rockovej ikony. Dav bol riadne nedočkavý už počas vystúpenia Bobbyho Gillespieho s Primal Screams, ktorí sprevádzajú Depeche Mode na turné. No keď sa na pódiu objavil Gahan s rukou v rozkroku a vyplazeným jazykom ako upachtený pes, okamžite všetkých zasiahla sexuálna zmyselnosť. Napokon, sex je predsa dominantnou témou Goreho skladieb, ktoré zahŕňajú nálady od mlčanlivej klaustrofóbie "Enjoy The Silence" po vykúpenie temnotou vo "One Caress". Z času načas zmení Gahan žiadostivé predstavenie na obyčajnú pantomímu, ale stále pôsobí viac sexy ako nehybné postavy stojace za svojimi klávesami.
Nakoniec sa Gahan absolútne vyčerpal. Nedoprial si však žiaden oddych a ako had sa krúti okolo svojho mikrofónu a snaží sa čo najviac priblížiť prvým radám publika. No nech je to akokoľvek, absolútne sa oddal svojej melodráme a pôsobí, akoby mal každú chvíľu explodovať. Je to pochopiteľné, na takom dlhom turné predsa potrebuje uspokojiť svojich fanúšikov, a to vyžaduje určitú námahu. Navyše, žiadna cesta späť neexistuje, pretože celý koncert skupiny je postavený na Gahanovom výstupe a jeho megalomanských pózach a gestikuláciách. Takmer počas celého turné stoja Gore, Wilder a Fletcher (Bamonte) na vyvýšených plošinách a celému priestoru v popredí dominuje Gahan. Možno sa svojim podielom na fungovaní skupiny cíti neistý (Gore píše všetky skladby, Wilder berie na svoje plecia takmer všetky práce v štúdiu a Fletcher má pod palcom všetky obchodné záležitosti skupiny), pretože radšej si telo zničí jazvami po tetovaní a myseľ zasa psychickými hrami, ako by mal zmeniť niečo na priebehu celého koncertu. Celé to emočné besnenie, jeho predstavy a hry na rockového Boha sú skoro ako detské túžby, o ktorých naplnenie žiada svoje publikum a ostatných členov skupiny.
Bojové línie sú teda ohraničené a Gahanovo teritórium v popredí pódia zostáva nezmenené, hoci v Detroite sa kvôli menšiemu pódiu ocitli všetci takmer na rovnakej úrovni. No Gahanovej prezentácií ostatní konkurovali akurát tak Wilderovou nevrlosťou, krikľavým kostýmom v štýle Šialeného Maxa a kovbojskou eleganciou. Martin Gore je na pódiu menej nápadný, a okrem jeho občasných výletov na okrej pódia pri gitarových partoch sa so svojimi vokálmi zaskvel v dvoch baladách, "Judas" a "One Caress". Tento bývalý bankový úradník si dlho pozornosť publika neudrží, no jeho náhly prienik do svetiel reflektorov je nápaditým kontrastom k šialenému trhaniu tela jeho priateľa. Táto grandiózna vsuvka, Gore stojí prakticky nehybne, ustrojený vo fetiš-glamovom štýle, dodáva koncertu akýsi nádych intímnosti, ktorá dokonale súzvučí s jeho mrazivými textami.
V tomto momente Gore takmer ukradol celú šou pre seba, no nedokázal konkurovať úprimnosti Gahanovho spevu v "Never Let Me Down Again", ktorá ešte viac narastie pri veršoch "We’re flying high / We’re watching the world pass us by / Never want to come down / Never want to put my feet back down on the ground."
Počas jeho roztlieskavania a rozkývania rúk publika, čo na jeho tvári vyvolá obrovský úsmev, sa na veľkej obrazovke za pódiom objaví astronaut, jedna z projekcií, ktoré pre turné pripravil fotograf/režisér Anton Corbijn. Postava astronauta sa javí ako veľmi krehká a osamelá, poletujúca si vesmírom ukotvená lanom ako Major Tom, akoby pripomínala všetky nebezpečné slabosti okrídleného muža (Gahana), ktorý sa o pod ním vznášal na javisku.
autor: Steve Malins
zdroj: Vox, 10/1994
Názory Devotees (37)
Dangerous
1 24. apríl 2006 o 10:01
díky monghi!!!
“Celé to emočné besnenie, jeho predstavy a hry na rockového Boha sú skoro ako detské túžby, o ktorých naplnenie žiada svoje publikum a ostatných členov skupiny.”
Přesné!
chmelko
2 24. apríl 2006 o 10:15
ten článok ma fakt odkaz a autor to odhadol presne, pamatám si, ako som na podobné články reagoval štýlom-to su iba kecy a Gahan všetko len hraje, ale nehrál….
Beladona
3 24. apríl 2006 o 13:25
To je zvlastni, co nekdo dokaze odpozorovat z koncertu a tak trefne vystihnout.
chmelko
4 24. apríl 2006 o 13:36
no asi jeden z mála, ktorý ked chce o niečom písat, tak si zistí fakt všetko, keby to bolo aspon tak u nás a neobjavovali by sa články typu:
Gahan to fyzicky ani profesne nazvládol a skoro celý refrén nechal spievat ludí aby si oddýchol.
Bedra
5 24. apríl 2006 o 15:42
Monghi, díky za překlad a všechny dosavadní články o Devotional. Je to skvělý článek, jeden z nejlepších, co jsem tady četl. Po této sérii článků o Devotional tour se už tolik nedivím, že Alan odešel.
Mimochodem, buďme za toto období rádi, bylo obrovsky plodné a díky tomu DM vytvořili skvělé album. Dave se sice zničil, ale stylizoval se přesně do stylu alba a tenkrát zpíval skvěle (to mi nikdo nevymluví, protože například In your room už nikdy později nezpíval tak dobře jako tenkrát). Skoky do publika, chytání za přirození, házení zpoceného trička… mě to přijde nechutné. Ale jak se obecně tvrdí, že Violator je nejlepší album… myslím si, že je SOFAD v live verzi je na stejné úrovni a že by bez těch Daveových excesů tohle album nebylo tak dobré.
Nechci se pouštět do debaty, které album je nejlepší atd. O tomhle článek nebyl. Podle mě jsou obě alba na stejné úrovni, každé má jinou náladu a sound a obě jsou vrcholem tvorby.
chmelko
6 24. apríl 2006 o 15:43
Bedra:100% súhlas..
Dangerous
7 25. apríl 2006 o 07:40
to bedra: zůstava jedna otázka, zda se Dave stylizoval do alba anebo album bylo stylizováno dle Davea Gahana…fotografie, které se objevovaly v průběhu natáčení SOFAD byly šokující, úplně změněný vysmátý David a vedle něj vystrašení zbylí členové kapely. tiskovka v hotelu Relax s Gorem a Fletchem rovněž naznačila, že Gore se nechal inspirovat POMATENÝM Gahanem…Dneska těžko soudit, ale myslím, že alby SOFAD a ULTRA se vyrovnávla Goráč s Davem.
Btw. je opravdu jisté, že ULTRA není zkratka???
nissan
8 25. apríl 2006 o 09:46
to obdobie je pekné hlavne kvôli tomu, že vtedy boli skutočný kult hodný nasledovania, kdežto teraz pôsobia ako normálna kapela, proste profíci, ktorí vedia, ako treba správne namazať stroj.
Je pravda, že čím viac článkov ohľadom SOFAD človek číta,tým skôr pochopí, že rozpad DM bol na spadnutie. Je logické, že kapela, korá prejde očistcom, musí niečo, v tomto prípade niekoho obetovať, aby mohla ísť ďalej /možno aj/ po duchovnej stránke. A Alan proste rád vystúpil ...
Osobne si myslím, že je čas nadviazať na toto skvelé album, hlavne Martin by mal do toho veľa povedať.
Bedra
9 25. apríl 2006 o 14:47
To Dangerous: Vidíš, tohle mě nenapadlo, že Dave se nemusel stylizovat do alba, ale že album se stylizovalo (resp. stylizoval jej Gore a Alan) do něho. Možná to bylo vzájemné. Ale jak jsem psal; teď mi nějak dochází, že SOFAD by bez tehdejší nálady, Daveova stavu atd. nikdy nebylo tak dobré. Dříve jsem si říkal, že Dave je fakt blb, že se skáče během In your room mezi lidi, ale bez těchhle blbostí by asi to album nemělo takovou atmoféru.
Nissan: “to obdobie je pekné hlavne kvôli tomu, že vtedy boli skutočný kult hodný nasledovania, kdežto teraz pôsobia ako normálna kapela, proste profíci, ktorí vedia, ako treba správne namazať stroj.” Souhlas, to je přesně ono, lépe bych to neřekl
Ringo
10 25. apríl 2006 o 14:59
BEDRA: to skakani do divaku je ok, celkem dobry odvaz, hazeni tilka taky neni zadny nechutny problem, me spise vadilo, jak si Dave obcas fakt nechutne odplivl. Kdyby jen tak decentne, ale ono to kolikrat vypadalo, ze si to nekolik dlouhych minut setril, ci mozna z paty vytahl:-)
Beladona
11 25. apríl 2006 o 15:21
Ale jak to, ze ty texty na Davea presne sedi, kdyz je podle vseho psal Martin jeste v dobe, kdy o jeho stavu nic netusil?
to Ringo: taky me docela bavi skakani do davu
chmelko
12 25. apríl 2006 o 15:35
Mohli by sme sa asi bavit o tej atmosfére, nálade ktorá je cítit z albumu.
texty už boli hotové, ale ta atmosfera vznikla až počas nahrávania, ved tie texty niesu tak temnejšie ako zvyčajne…
nissan
13 25. apríl 2006 o 17:31
A ja som si myslel, že Michael Hutchence hľadá a pozerá, čo robí Dave.
Chcel by som vedieť, čo si Michael myslí o Davidovi a vôbec, aký mali INXS názor na DM.
Bedra
14 25. apríl 2006 o 18:13
Ringo: Mě se to moc nelíbí, ale chápu a rozumím, že někomu jo. Nicméně k tomu triku - to je fakt nechutné, to musíš uznat
Je to na konci Everything counts, když je Dave nahoře, sundá tílko, které vyždíme (a že v něm je hodně potu!) a pak to hodí mezi lidi, kteří se po tom utlučou. To mi fakt přijde úchylné, že někomu hodím hnusně zpocené triko a ten někdo má z toho trika radost.
To je přesně ta atmosféra, že lidi Davea úplně žrali, že v té době byl takový ježíš-prorok-modla. I když, co se divím… když Beatles odjížděli z nějakého hotelu, fanoušci kupovali prostěradla, na kterých spali.
Abych tu myšlenku ukončil. Některé věci z té doby mi nepřijdou zrovna dvakrát sympatické, ale bez nich by to nemělo takovou atmosféru. Taky mě napadá, co ty drogy. Dalo by se to brát, že díky nim se Dave dostal do takové polohy a že bez šlehání by to nemělo ten náboj. Ale zajímal by mě osud DM, kdyby Dave drogy nikdy nebral. Třeba by SOFAD live nebyl tak dobré, ale bylo by jiné a taky zajímavé.
Lucinda
15 25. apríl 2006 o 18:13
to nissan: Michael je muj oblibenec a vim urcite, ze jeste kdyz zil, tak na Davea a DM mel velice kladny nazor
Nekde jsem cetla, ze DM docela casto poslouchal…Jestli je posloucha a libi se mu i ted, to bohuzel nevim 
Radens
16 25. apríl 2006 o 20:23
Kdyz jsem kamaradovi, kterymu se nekolik alb DM libi, pujcil Devotional a One night in Paris, ztratil chut videt je nazivo. Kdyz jsem se ptal proc, rekl, ze se mu nelibi vystupovani Davida. Je to z jednoho pohledu samozrejme pochpitelne, ale jak uz tady 100x zaznelo.. Bez toho by to ale SOFAD live nebylo tak perfektnim celkem.
Dangerous
17 26. apríl 2006 o 07:33
“”“Beladona:Ale jak to, ze ty texty na Davea presne sedi, kdyz je podle vseho psal Martin jeste v dobe, kdy o jeho stavu nic netusil?”“”
Netušil? Gore ty písně psal v roce 92, a o Gahanovi toho spíš víc slyšel než viděl, ve studiu zjistil, že je na tom ještě hůř než tušil..
“The countless feasts laid at my feet
Forbidden fruits for me to eat
But I think your pulse would start to rush”
“Seen the tears in my eyes
Heard my truth turn to lies
Seen the tears in my eyes
I’m not proud of what I do”
“Your burning eyes
Cause flames to arise
Will you let the fire die down soon
Or will I always be here
Your favourite passion
Your favourite game
Your favourite mirror
Your favourite slave”
O kom to je? O Goreovi???
Ringo
18 26. apríl 2006 o 07:37
BEDRA: no, z naseho hlediska to tilko mozna muze vyznit nechutne, protoze si pod tim predstavime zpoceneho spinaveho chlapa po sichte. Ale nevim jestli se to da porovnavat, ja myslim ze ne, i kdyz bych ja osobne nechtel na to tilko sahat, ani na zpoceneho Dava ktery na me skoci z podia:-) Ale proste kdyz to clovek vidi na tom videu, tak nejak citi ten kult, tu bozskost a jak v clanku je napsano - ze Dave vyzyva publikum aby mu splnili detsky sen, tak Dave je stastlivec, protoze ten sen se mu splnil do slova a do pismene tak, ze si na sebe vypestoval kult jakym se honosi podle me malokdo. Ono je rozdil jestli nekde omdlevaji mlade kocky u nejakeho borce typu Robbie Williams a za 10 let pomalu nebudou ani vedet kdo to byl a nebo jestli nekdo zboznuje skupinu po celou jejich existenci, snazi se podobat zpevakovi, stejne se oblekat, popripade vstoupit do hudebniho sveta tim, ze udela DM like kapelu a pod. Kazdopadne co se mi na tom obdobi nelibi jsou ty drogy. DM puvodne byli sice povazovani za perverzni kapelu, ale zpevak pusobil vzdy jako slusnacek. Jeho promena v dlouhovlaseho potetovaneho fetujiciho grazla me hodne mrzela. Mno, aspon ze ted je zase v podstate vzorny slusnacek:-)
Ringo
19 26. apríl 2006 o 07:39
RADENS: zvlastni, ja nez jsem videl prvni videa DM, tak jsem si myslel ze zpevak jen tak stoji a v klidu odzpivava pisne. No a jak jsem videl ty videa, tak jsem byl naopak uchvacen, jakou show kolem toho vseho dokaze udelat a o to vice si DM cenim. Zadna staticka kapela jak jsem si myslel, ale svezi vitr na podiu.
chmelko
20 26. apríl 2006 o 08:03
nissan, Michael Hutchense sa nám už asi nezdoverí ako to bolo s jeho obdivovaním k DM, ako Lusia spomenula je už asi 10 rokov po smrti po jednom nevydarenom pokuse
Beladona
21 26. apríl 2006 o 08:26
to dangerous: o textech nepochybuju, ze jsou o Daveovi. Ale nekolikrat jsem cetla, ze ostatni o Daveovi nic nevedeli a teprve kdyz se sesli v Madridu, tak byli sokovani. To je mne divny.
Dangerous
22 26. apríl 2006 o 08:50
to Beladona: no myslím, že o něm museli slyšet a Terezku taky znali, pokud se teda někdy Gore, Fletch a Wilder dívali na 101 Movie :-D
V létě 92 jsem v německém Bravu viděl Gahana and co. na fotkách ze studia a byl to vážně šok. Dave nevypadal ani jako Ježíš ani jako grunge rocker, ale vypadal jako homeless…a ať si kdo chce co chce říká, Dave svůj lifestyle změnil jenom kvůli Therese… a myslím, že pro Gorea, který dřív psal převážně o svých milostných to byl neuvěřitelný šok…..Dokonce si myslím, že Martin Gore si přál být v letech 92/93/94 Davem Gahanem…
ta příšera, která se jmenovala Mr.Gahan byla totiž neskutečně magická i přes svou sebedestrukčnost…..
Beladona
23 26. apríl 2006 o 09:03
to dangerous: magická určitě. Pamatuju se přesně, když jsme v 93 koukaly s kamarádkou na mtv a poprvé viděly I feel you. Zíraly jsme na Davea s otevřenou pusou a když to skončila, tak kamarádka řekla jenom: “Tak tomu bych se dala” lol
Dangerous
24 26. apríl 2006 o 09:37
to Beladona: lol tak vidíš..
Někdy v lednu 93 dávalo MTV záběry s fotografování pro tourbook a rozhovor s vlasatým Davem a Alanem a na pozadí znělo I feel you, ale nebylo to příliš zřetelné....
No a asi za měsíc na to, jsem se v pátek ráno vzbudil, šel do obýváku, pustil televizi a ještě jsem se natáhl na sedačku, rozespalý jsem vzal ovladač, že to přepnu na MTV a z prvního programu ze studia 6 na mě řval někdo i feeeel you skrz “zvláštně” :-D tvarovanou díru v drátěnce…to byl šok
:-D Přál bych Ti vidět jak jsem rychle hledal vhs kazetu a strkal ji do videa
Ringo
25 26. apríl 2006 o 10:08
DANGEROUS: Theresa byla na 101? Me se zda ze tam byl prece jeste s puvodni manzelkou a jejich ditetem, ne?
chmelko
26 26. apríl 2006 o 10:25
Ringo, Theresa pracovala pre DM tuším ako public relations už na 101
Dangerous
27 26. apríl 2006 o 10:57
Jak píše chmelko…pusť si 101 Ringo a ona se ti tam sama představí, když budeš poslouchat (je tam blondie
a ještě se tam nejmenuje
Mrs. Gahan II. lol
Ringo
28 26. apríl 2006 o 11:00
DANGEROUS/CHMELKO: aha, tak tam ho ta krava klofla. Kam cert nemuze, nastrci zenskou. Vypoada to ze tohle rceni fakt plati:-)
Dangerous
29 26. apríl 2006 o 11:15
máš pravdu Ringo, aspoň u Gahana to platí 100%...
Dangerous
30 26. apríl 2006 o 11:16
Ale pokud nám sem čert nasadil Beladonu, tak mu děkujuuuuuuuu!
Ringo
31 26. apríl 2006 o 11:18
Dangerous: ale na druhou stranu ta co ma ted jej dalo by se rici zachranila, ne?
Dangerous
32 26. apríl 2006 o 11:26
Příteli Ringo, u děvčátek nikdy nevíš...o tom by mohl povídat třeba i pan Gore nebo kdokoliv jiný...uvidíme za 30 let zda je Jennifer pro Gahana ta pravá, když spolu budou na zahrádce pěstovat jahody a kolem nich běhat vnoučata tak je vše okay… :-D
chmelko
33 26. apríl 2006 o 12:52
le viete čo je pruser?
Nás chlapov je tu niekolko a Beladona je len jedna.To je jasný začiatok konca našej skupiny lol
Dangerous
34 26. apríl 2006 o 12:59
to chmelko: lol lol lol tak to se ti povedlo lol
A tak skvělý jsme byli přátelé a stačí jedna ženská a je konec
Beladona
35 26. apríl 2006 o 14:04
Jsem jenom jedna, ale mam vas rada vsechny
I kdyz nekoho vic ...
IvanV
36 26. apríl 2006 o 16:18
Theresa je na 101 celkem pěkná kočka, ale když jsem ji viděl na fotkách z období S.O.F.A.D., tak jsem si říkal co si to Dave vzal za hnus. :-o 8-)
rastina123
37 5. september 2013 o 11:45
To dangerous….....to uz co je za hlupost povedat ze Gahan zmenil svoj imidz len kvoli Thetese…....no ja mam dost…..