Jazda, ktorú si Andy parádne užil (2023) - 2/2

Aj po viac ako 40 rokoch fungovania kapely Depeche Mode, a po náhlom úmrtí Andyho Fletchera v roku 2022, zostala nezodpovedaná otázka, na ktorú sa fanúšikovia pýtali načastejsie: čo presne Andy v kapele robil?

V každom prípade fungovala kapela, v prvej dekáde ich pôsobenia na scéne, bez riadneho manažéra, takže tieto práce bežne vykonával práve Fletch, obzvlášť, keď sa obchodné a finančné aktivity rozbehli naplno.

"Pretože sme prvých 16-17 rokov nemali manažéra," vysvetľoval v rozhovore pre magazín Release, "tak som sa v podstate o túto stránku vecí staral ja, pretože ma to zaujímalo: budovanie vzťahov, vychádzanie s ľuďmi, byť kreatívny a pracovať na dosiahnutí cieľa."

Tieto skúsenosti mu umožnili v neskoršom období založenie vlastného vydavateľstva, Toast Hawai, a pri jeho propagácií, v rámci poskytnutých rozhovorov, odhalil niektoré ďalšie detaily, ktoré zostávali vo svete Depeche Mode nepovšimnuté. "Keď už niekoho pre svoje vydavateľstvo získam, tak mu dám v podstate všetko. Vypomáham s písaním skladieb, koncertovaním, v štúdiu, so všetkým, vrátane produkcie."

Samozrejme, po desaťročiach fungovania v kapele Depeche Mode sa dá očakávať, že bude s takýmti schopnosťami disponovať, ale možno je prekvapujúce zistiť, že mal dostatok sebadôvery na to, aby sa o ne podelil s kapelami ako Client, ťahúňmi jeho vydavateľstva.

Ponuka popu

Fletch takisto fušoval do dj-ingu, v úvodných rokoch nového tisícročia, kedy v rámci propagácie svojho vydavateľstvo odohral niekoľko setov po celej Európe. A možno Vás teraz napadne, že Andy sa vyznal v omnoho viac oblastiach, než sa predtým vedelo, no možno v žiadnej z nich absolútne nevynikal, minimálne v porovnaní s ostatnými z rodiny Depeche Mode. Jeho najdôležitejšia rola v kapele sa však týkala toho najdôležitejšieho aspektu: hudby.

Zatiaľčo Martin s Davidom čoraz viac objavovali svet gitár, bluesu a rocku, hlavne na posledných albumoch, Fletch dokázal udržať jadro hudby Depeche Mode v elektropopových mantineloch. V roku 1990 uviedol: "Práve preto používame elektroniku a práve preto sme v 1990tych rokoch stále na ceste vpred. V 1980tych reagovali ľudia na ranné synt-popové záležitosti doslova nadávkami. My však stále cítime, že toto je cesta."

A tento postoj sa podarilo udržať takmer počas celej kariéry kapely. "Milujem synth-pop," povedal Andy v roku 2001 pre UTV. "Myslím, že to bolo úžasné hudobné obdobie, kde kapely zneli inak a vznikli vtedy skvelé popové skladby." Neskôr, v roku 2013, to v najotvorenejšom rozhovore pre nemecký Die Welt, posunul ešte ďalej. "V rámci kapely prispievam k našej hudbe prvkom popu. Martin, autor väčšiny našich skladieb, miluje americké blues a country. Dave zasa objavil jazz. Ja však pravdepodobne zostanem navždy verný jednoduchým popovým melódiám a ľahkosti, ktoré predstavujú."

Takže, našli sme konečne to, čo Andy priniesol do Depeche Mode?: "pop" v synth-pope? Prvotný nápad možno priniesol Vince Clarke ("nariadil nám, aby sme sa stali elektronickou kapelou - museli sme si všetci kúpiť syntetizátory!" povedal pre Consequence Of Sound). Zostalo nakoniec práve na ňom, aby niesol v kapele tú vlajku elektronického popu?

Ide o v skutku zaujímavú myšlienku a odvtedy ju aspoň čiastočne potvrdili Dave s Martinom. Ešte vo februári 2023 povedal Martin, v rozhovore pre francúzsky kanál TMV, že "ak sa stalo, že sme tu a tam začali byť čo i len málinko prehnane umeleckí, tak nás Andy jednoducho upratal," na čo Dave dodal: "Ak by sme pri zvuku zašli priďaleko, tak by to bol práve Andy, kto by na to okamžite upozornil."

World In My Eyes

A nakoniec teda dajme slovo Andymu, v poriadku, zasa prostredníctvom magazínu Die Walt, aby nám sám povedal o jeho úlohe v kapele. V tom istom rozhovore totiž konečne neskrýval frustráciu, čo bolo dosť vzácne, pokiaľ šlo o prezentáciu na verejnosti, z toho, že sa na neho poukazuje ako na člena kapely, ktorý má toho na starosti najmenej.

"Prínos každého z kapely aj tak zostáva neviditeľný. A keďže ja sa do popredia nehrniem, tak ma mnohí považujú za "piate koleso u voza". Viete, niekedy je to dosť frustrujúce, keď Vás neberú vážne. Koniec koncov, mohli by ste povedať, že moja pozícia je najdôležitejšia; bezo mňa by tu táto kapela už dávno nebola."

Na viacerých úrovniach je to smutné konštatovanie. Ide o to, že Fletcha tu a tam trápilo, čo si ľudia o ňom mysleli a faktom je aj to, že toto jeho tvrdenie bude musieť byť raz otestované.

Test však prebehol v roku 2022, kedy Fletch nečakane skonal. Kapela pretrvala, bohužiaľ, bez Andyho. Jedno je však isté: Andy Fletcher si istotne užíval každučký deň v Depeche Mode ...

"Možno toto je práve ten najväčší moment," povedal v rozhovore pre Hot Press, v roku 2017. "Kľudne by som mohol uviesť koncert v Rose Bowl, či niečo podobné, ale myslím, že je neuveriteľné, že sú Depeche Mode stále takí populárni. Máme za sebou kariéru ako zo sna ... teda, pokiaľ si odmyslíte tie roky plné chaosu. Žijeme obyčajné životy, nie sme žiadne celebrity. Úžasná situácia. Rád by som si myslel, že práve toto je ten najlepší moment."

V inom rozhovore, pre magazín Release, uviedol: "Je to ako jeden ohromný sen. Chceš, aby Ťa uštipli a keď sa zobudím, tak zrazu bude stále pracovať v poisťovni, ako keď som mal 18. Máme však veľké šťastie, že tento sen stále pokračuje."

Nakoniec, zatiaľ čo bol Fletch tým prvým, kto podkopal svoju pozíciu v kapele a zvyčajne sa na tom smial spolu s jeho kritikmi, faktom zostáva, že jednoducho musel ustúpiť do úzadia. Vžite sa do jeho pozície: zdieľate pódium s jedným z najlepších skladateľov našej generácie, ako aj so spevákom, ktorý si vypestoval jeden z najvýraznejších vokálov a zároveň sa prepracoval medzi najcharizmatickejších frontmanov posledných štyroch dekád. A keď v kapele fungoval ešte Alan Wilder, mal Andy vedľa seba vyškoleného hráča na klávesy, s ktorým sa nedalo súperiť. A aby toho nebolo málo, zdieľate štúdio s tými najlepšími producentami v hudobnej histórií: Tim Simenom, James Ford, Daniel Miller, Gareth Jones, Mark Bell ... a to sme spomenuli len niektorých.

Takže, zatiaľ čo Fletch mal určite najeké tie zručnosti v skladateľstve, štúdiovej produkcií, v hraní na bassgitaru, gitaru a klávesy, k tomu rozsiahli znalosti o fungovaní v hudobnej branži, pravdepodobne nemal veľa príležitostí na to, aby sa s niečím z toho naplno predviedol.

Čo teda urobíte, ak ste obklopený takými ikonami? My vieme, čo by sme urobili. Presne to isté, čo Fletch. Možno z väčšej časti sedel na zadnom sedadle, ale určite si tú jazdu parádne užil.