Inkubačný proces Anjela - II.časť

V druhej časti rozsiahleho článku Keyboard magazínu, venujúceho sa albumu "Playing The Angel", si priblížime hudobný vkus Martina a Fletcha, zaspomíname na pekný trapas súvisiaci s Kraftwerk a neobídeme ani Bena Hilliera, ktorý nám priblíži nahrávacie techniky použité v štúdiu s Depeche Mode.

[b]Najhorší zážitok súvisiaci so zlyhaním techniky[/b] [b]MG:[/b] PPG Wave syntezátory boli známe svojou nespoľahlivosťou, takže si viete predstaviť ich chatrnosť. A ako na potvoru nám "odišli" v roku 1982 na jednom koncerte v Nemecku. Vedeli sme, že v publiku sú aj páni zo skupiny Kraftwerk, čiže sme boli viac ako vzrušení. Takže, samozrejme, že PPG-čka zlyhali - ale totálne - a za celú noc sme z nich nedostali ani jeden zvuk! Skúste si predstaviť, že vaši hrdinovia sa prídu pozrieť na váš koncert a jeden z vašich hlavných syntezátorov vypovie činnosť. Tomu hovorím nočná mora. [b]Čo najčastejšie momentálne rotuje vo vašich cd prehrávačoch?[/b] [b]AF:[/b] No, momentálne som svoj všetok čas venoval počúvaniu rôznych editácií singla "Precious". iPod nevlastním. Dá sa byť na túto skutočnosť pyšný? [b]MG:[/b] Ja som sa celkom ponoril do počúvania šesť diskového setu gospelovej hudby s názvom "Goodbye Babylon" a je to skutočne čosi fenomenálne. "John The Revelator" je vlastne reinterpretáciou starého gospelového songu o autorovi Knihy zjavení, len sme trochu upravili text, "Armageddon? Ježiši, to nie, vďaka." [b]Tipy DM pre komponovanie[/b] Ak ste už niekedy nosili v hlave skvelý riff, ktorý sa vám však vytratil z hlavy skôr, ako ste sa rozhodli pohrať sa s nejakým software a dať mu skutočnú podobu, nebuďte z toho smutný. Takýto stav úzkosti poznajú aj Depeche Mode. Martin Gore: [i]"V štúdiu sme mali strašne veľa syntezátorov a vďaka Pro Tools sme mali pre ne pripravených veľa skladieb. Takže sme mali možnosť nahrať skladbu 500 rôznymi spôsobmi a každú verziu uchovať len jednoduchým stlačením gombíka." "Lenže, toto vás môže uväzniť,"[/i] dodá Fletch. [i]"Vy totiž potrebujete niečo, čo vás posunie ďalej a nie uväzní v bludnom kruhu."[/i] [i]"Elektronické skupiny sa nedržia nejakých pravidiel, podľa ktorých by najprv nahrali bicie a bassu, potom pridali gitary a podobne,"[/i] pridá sa Ben Hillier. [i]"Takže v tomto prípade je akýkoľvek pokus o organizáciu veľmi ťažký. Vďaka technológií, ktorá veci uľahčuje, zrazu skončíte v polovici, nastane frustrácia a následne sa vo vás prebudí ďalší hudobný nápad. Toto radšej nerobte. Skúste veci robiť po poriadku, aby ste sa dostali k tzv, konečnému stavu, aj keď to nie je spôsob, ktorý by sa vám páčil, neskôr tento postup v kontexte celého projektu skutočne oceníte."[/i] Ben takisto odporúča pre odpútanie nápadov od zeme analógové sekvencery, alebo aspoň ich softwarové emulácie. [i]"S moderným MIDI programom začínate písať po čistom papiery. S krokovým sekvencerom naopak začnete vytvárať nejaký zvuk, a to stláčaním a točením jednotlivých gombíkov a potom ho postupne meníte. Veľa tých náhodných zvukov znie naozaj dobre a máte výhodu, že si ich môžete uložiť."[/i] [b]Produkcia PTA[/b] Chalani z Depeche Mode rozprávali o producentskej práci Bena Hilliera skutočne v superlatívoch, ale rozhovor by nemohol byť kompletný aj bez jeho spomienok. Ako encyklopédia nás podrobne zoznámi s nahrávacími tajomstvami a charakteristických synthy zvukoch. [b]Toto bola vaša prvá spolupráca s Depeche Mode. Čím bola odlišná od ostatných projektov, ktorých ste sa zúčastnil?[/b] [b]BH:[/b] No jednou dôležitou vecou určite, obyčajne totiž produkujem skupiny, ktoré používajú živé bicie a bassu, a hoci som zanietený fanúšik syntezátorov, u nich slúžia len na doladenie jednotlivých zvukových vrstiev. V tomto prípade som nechcel, aby používali veľa živých bicich, chcel som, aby zostali verní svojmu odkazu - používať syntezátory na tvorbu vlastných rytmík. Ďalšou odlišnosťou boli analógové sekvencery. Nahrali sme veľa živých pasáží, potom z týchto "vystúpení" vyrobili sample ako základy jednotlivých blokov skladieb. [b]Kde môžeme počuť typický príklad práce troch ARP 2006-tiek?[/b] [b]BH:[/b]Typickým príkladom sú bicie v skladbe "I Want It All", ktoré cez rôzne filtre bežali na 1601-tke. A potom trebárs tá desivá bassová linka na začiatku "The Sinner In Me", ktorá je takisto dielom 2600-tiek. [b]"John The Revelator" má tieto neprevidelné "arpeggio" akordy na začiatku a taksito na konci.[/b] [b]BH:[/b]To bola VCS-3-ka simulovaná cez Reaktor od Native Instruments, kombinovaná s tou chladnou zvonkohrou, ktorú Martin ukuchtil na jeho Nord Lead 2. Napokon sme hodne využili aj možnosti ich PRO-53 a TomewARP 2600. [b]V štúdiu som zazrel aj skutočnú VCS-3-ku. Aký to malo vlastne význam použiť jeho softwarovú emuláciu?[/b] [b]BH:[/b]K tomu je zbytočné klásť nejaké otázky, simulácie sú veľmi blízke originálu. Používam ich rôzne. Samozrejme, že software 2600 by mohol byť hraný cez klávesy a nie cez krokový sekvencer. Reálnu VCS-3-ku sme používali len na doladenie zvuku, pretože niektoré pluginy nie sú úplne vydarenou simuláciou. [b]A čo Voyetra-8, kde ho možno "pocítiť".[/b] [b]BH:[/b]Takmer všade. Ale hlavne na konci "A Pain That I´m Used To". [b]Nejneočakávanejšia vec, ktorá sa stala počas nahrávania?[/b] [b]BH:[/b]Nájsť ten správny pomer medzi akustickou a elektronickou podobou, no vždy to skončilo inak, ako sme očakávali. Príklad, Martin mohol hrať na gitaru prepojenú cez syntezátor, lenže vo vedľajšej miestnosti sme mali tri rôzne syntezátory, každý prepojený cez iný zosilňovač, s iným výstupom a na dosiahnutie správneho zvuku nám potom stačilo len tieto tri výstupy správne zmixovať. Takisto som kopu zvukov zachytával tým najlacnejším mikrofónom priamo napojeným do môjho laptopu, následne ich prehrával cez Ableton Live a získal tak ten správny chladný, skľučujúci zvuk. Takto sa nám podarilo vytvoriť správnu atmosféru vačšiny skladieb.

Názory Devotees (4)

chmelko

 1    16. máj 2006 o 10:43

dakujem monghi, zase si zabodoval, to su články o niečom a nie stále dokola sa opakujúce otáźky..

nissan

 2    18. máj 2006 o 15:19

tak keby mne v r. 1982 odišli pri takej vzácnej návšteve mašinky, tak sa behom dňa stanem tvrdá rocková kapela. Čo tam ešte nebol s nimi Alan?
Ale toto sú proste veci, ktoré sa stanú každému z nás a práve takého trapasy nás posúvajú dopredu, dalo by sa povedať, že v mnohých prípadoch takmer ku dokonalosti /mňa ale vynímajúc/.
Síce oneskorene, ale predsa - musím uznať, že DM opäť urobili prelomový album, pretože ako spomínal Martin a Ben - zvolili iný postup pri nahrávaní a ten cítiť. Zreteľne počuť, že Martin nekomponoval na gitare a klavíri, ale rovno na mašinkách a výsledok sa dostavil - iná melodika, iné harmónie, iný zvuk. Dlho som ho vstrebal a určite táto lp nebude mať u mňa veľkú rotáciu,ale pri triezvom počúvaní musím priznať, že je to krok vpred. Taký malý návrat do r. 1983 a skôr. A ten ja rád privítam.
PS. Ešte musím dodať, že podľa mňa sa Martin k úpravám textu ako pri piesni John The R… , respetkíve i melódie napr. v piesni Damaged people v budúcnosti bude viac uchylovať.

nissan

 3    26. máj 2006 o 12:06

bolo by zaujímavé počuť viac tú akustickú verziu lp oproti vydanej elektronickej podoby. Mňa by len zaujímalo čo sa robí s tým nepoužitým materiálom. Tam môže byť toľko briliantných verzií piesní, že až...
Svoje by vedeli povedať aj majitelia nahrávacích štúdií.

radevicz

 4    28. august 2009 o 14:30

to nissan:

Stačí si poslechnout Propagandu, z té Martin resp. DM hodně čerpali, našel jsem tam toho dost, počínaje nápadem se samplem mince ( Behind The Wheel) konče velmi podobným melodickým riffem použitým ve Strangelove..tím nechci znehodnocovat práci DM, jen to že je běžné nechat se inspirovat jinými. U nás se to považuje za vykrádání, ve světě se tomu říka Influences..smile, krom to DM nikdy nepopírali své vzory a zdroje vlivů.

Placebo, Bratislava

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa