Inkubačný proces Anjela - I.časť

V novembri 2005 poskytli Martin a Andy rozsiahly rozhovor prestížnemu Keyboard magazínu, v ktorom opäť raz poodhalili proces nahrávania posledného albumu "Playing The Angel", stihli pospomínať na svoju minulosť a nezabudli pridať komentáre týkajúce sa súčasného hudobného biznisu.

[b]S nahrávaním albumu "Playing The Angel" ste začali v Santa Barbare, v štúdiách Sound Design, ktorých majiteľ sa vyjadril, že boli akýmsi inkubátorom vašich nových skladieb. Tak ako vlastne prebiehal tento inkubačný proces?[/b] [b]MG:[/b] No, do štúdia sme nastúpili v dobe, kedy sme k novým skladbách nemali hotové vôbec nič, čo je trochu nezvyčajné pre skupinu, ktorá sa po čase dala dokopy. [b]AF:[/b] Ja som bol v určitom zmysle práve tým inkubátorom: Martin s Davidom prišli so svojimi vlastnými demami a spolu sme potom pracovali na aranžmánoch, akusticke a nosných atmosférach skladieb. Pripravili sme množstvo melódií a prišli s mnohými rozhodnutiami. [b]MG:[/b] Niekedy sa veci podobali pôvodným demám, lenže väčšinou sa začali uberať vlastným životom, hlavne, keď sme na nich pracovali spolu a vo výsledku sa veľmi vzďalovali od svojho pôvodu. Pri každej skladbe nás takisto usmerňoval aj Ben. Ak sme niekedy strácali spoločné body, on nás k nim vždy vrátil. Zverili sme mu do rúk väčšinovú kontrolu nad procesom, väčšiu ako sme kedy zvykli pri iných producentoch. Tentoraz sme chceli mať nad sebou skutočného "šéfa", ktorý by na všetko dohliadal. Ak prišiel s nejakým rozhodnutím, s ktorým sme neboli veľmi nadšení, tak sme sa mu snažili aspoň dôverovať. [b]Môžete zovšeobecniť smer, ktorým vás viedol?[/b] [b]MG:[/b] Svojou prácou je veľmi podobný Floodovi, no viac je podľa mňa podobný Markovi Bellovi, s ktorým sme pracovali na minulom albume. Ben pracoval s mnohými umelcami, mnohí z nich sa nám veľmi páčia, no netušili sme, že je až taký zanietený fanúšik elektroniky. Nik z nás ani netušil, čo si privezie do štúdia a zrazu to bolo asi 20 syntezátorov a po ďalších neustále pátral na internete. [b]AF:[/b] A je tak trochu až hyperaktívny, keď sme pracovali, stále pobehoval po štúdiu, neustále do niečoho vŕtal, zapájal.. fakt ako šialenec. [b]MG:[/b] Veľmi rýchlo sme si vzájomne "sadli", takže bolo viac ako skvelé, že všetky tie priestory napáchli entuziazmom. Dodávalo nám to energiu. [b]Každý musí uznať, že nový album je syntezátorovejší, ako album "Exciter".[/b] [b]AF:[/b] "Exciter" je pochmúrnejší album, viac postavený na digitálnej dokonalosti, so všetkým, čo k tomu patrí. Na tomto albume sme sa vrátili k starým dobrým syntezátorom. [b]Vaše štúdiové vybavenie bolo takisto netradičné.[/b] [b]MG:[/b] Mali sme k dispozícií tri rozdielne súpravy Pro Tools HD, pre každého z nás jednu. Klasickú kontrolnú miestnosť sme nepoužívali, David spieval priamo na pľaci v štúdiu a ja s Andym sme okupovali "tracking room" a priestory za prepážkou. [b]Martin, keďže si za celé tie roky skomponoval väčšinu skladieb, začal si aj tentoraz klasicky, čiže s klavírom a gitarou alebo si siahol hneď po syntezátoroch a počítači?[/b] [b]MG:[/b] V minulosti som väčšinou komponoval s gitarou a klavírom. Vždy som totiž zastával názor, že keď začínate komponovať s počítačom, tak síce môžete objaviť spústu skvelých zvukov, dokonca aj atmosféru, lenže tým tak zblbnete, že uveríte vlastnej predstave, že je to dobrá skladba. To bolo moje zlaté pravidlo, lenže tentoraz som ho porušil a začal som pracovať hneď na syntezátoroch. Snažil som sa byť len opatrný. [b]Je niektorá zo skladieb výnimočná tým, že bola definovaná už pri prvých konkrétnych klávesových zvukoch?[/b] [b]MG:[/b] Hlavný piáno motív, ktorý sa nesie skladbou "Precious" sa objavil už na demo snímke a zostal neporušený počas celej doby nahrávania. [b]Ja som zasa zostal doslova omráčený bassovou linkou, ktorá znie v úvode "A Pain That I´m Used To". To sú klasickí Depeche Mode.[/b] [b]MG:[/b] To bola jedna z najobtiažnejších záležitostí, ktorá dostala neskôr správnu podobu. [b]AF:[/b] So skladbou sme začali pracovať už v Santa Barbare. Prešla mnohými zmenami. Najprv sme postavili základné aranžmány - "sirénový" úvod, potom pulzujúcu bassovú linku, následne nastúpil Dave so svojimi úvodnými vokálmi - lenže rytmus nám nikdy nesedel. Keby sme sa s tým toľko nehrali, tak by to bol náš najľahšie zvládnutý album od doby "Speak And Spell", ktorý sme nahrali za tri týždne aj vďaka tomu, že sme predtým hrali veľmi veľa naživo. [b]Mnoho skupín, s ktorými som sa zhováral, vás uvádzajú ako zdroj svojich inšpirácií. Poďme sa trochu porozprávať o nových umelcoch, ktorí vás "kopírujú". Aby sme trochu zdokonalili ich vzdelanie, čo by ste im odporúčali počúvať?[/b] [b]AF:[/b] Kraftwerk. Samozrejme, je toho ešte viac. My sme hudbu najintenzívnejšie vnímali v glam a punk rockovej ére, možno preto aj dnes nás to viac chytí za srdce ako "electro". Naozaj nás to obdobie ovplyvnilo po všetkých stránkach, ako estetických, tak aj hodnotových. [b]Tak nám tie hodnoty trochu popíšte.[/b] [b]AF:[/b] Glam zapríčinil to, že sme radi koncertovali. Radi sa preobliekame do kostýmov:) Nemám nič proti skupinám, ktoré hrajú v tričkách a rifliach, ale my sme vždy chceli ľuďom predviesť naozajstnú šou. Na druhej strane, to že sme si osvojili niektoré hodnoty punku, zasa nemalo až taký súvis s našimi technickými zručnosťami. Na všetko stačilo len dobrý nápad a správny postoj. Aj to bol dôvod, prečo sme sa upísali Mute Records a vyhýbali sa veľkým spoločnostiam. No a nakoniec, boli sme veľmi ovplyvnení skupinami ako Kraftwerk a rannými Human League, pretože úprimne, klávesy sú omnoho zaujímavejšie ako gitary! [b]Môžete trochu čitateľom priblížiť, ako vašu hudbu ovplyvnila technologická revolúcia posledných 25 rokov? Zmenil sa tým váš kreatívny proces alebo je to stále o rovnakých výzvach, hoci teraz iba na plazmových monitoroch?[/b] [b]AF:[/b] Kľudne povedzte, že naša kariéra sa začala s príchodom lacných monofonických syntezátorov. [b]A nie je to tak preto, že vám lepšie sadli z hľadiska presnejšieho pretlmočenia temných citových tém vašej hudby, ktorá je na druhej strane známa aj ako objavná?[/b] [b]MG:[/b] Skôr nám lepšie sadli z hľadiska prepravy na koncerty :)! Vážne, spomeňte si, aké to mali gitaristi na začiatku 1980-tych rokov. Pre rôzne zvuky ste potrebovali rôzne zosilňovače a bassgitarista musel mať teda riadnu výbavu, aby bol so svojim zvukom spokojný. Na rozdiel od toho, sme si my mohli zbaliť štyri, či päť syntezátorov, vyraziť kamkoľvek vlakom a v každom klube nám stačilo napojiť sa na ich audiosystém. [b]AF:[/b] No áno, tak som ale bolo len s rannými digitálnymi klávesami, potom prišli Emulatory a následne Synclavier. S každým novým albumom však vždy prišlo rozhodnutie rozšíriť a prispôsobiť naše vybavenie aktuálne dostupnej technológií. A takisto sme museli brať do úvahy naše pevné pravidlo - nikdy nepoužiť ten istý zvuk dvakrát. Takisto, žiadne gitary, hoci postupným vývojom sa ich zvuk podobá syntezátoru. Samozrejme tohto sme sa ako tak držali do obdobia albumu "Violator", kedy nám Flood povedal, "Chlapci, ale toto už začína byť až príliš šialené." [b]Ale predsalen, nebol tu z vašej strany vždy jasný úmysel prezentovať sa pred svetom ako "syntezátorová skupina"?[/b] [b]AF:[/b] Viac ako to. Viedli sme akúsi vlastnú krížovú výpravu. Počas 1980-tych rokov sme sa stretávali s odporom médií a hlavne hudobného biznisu, vďaka tomu sme sa ešte silnejšie chopili našich zbraní, pretože my sme naozaj vnímali elektronickú hudbu ako smer, ktorý treba nasledovať. [b]To je priam ironické, pretože 80-te roky dnes média prezentujú ako zlatý vek elektronického popu. Nové elektronické skupiny dostávajú prívlastok "retro", pretože používajú syntezátory, hoci sa neodvolávajú na glam, či dokonca grunge, ktorý ovládol 90-te roky. Možno, že vy ste svoju krížovú výpravu vyhrali.[/b] [b]AF:[/b] Áno, je to irónia. Niekedy sa zdá, akoby to, čo sme robili, ani nebolo z tohto sveta, no keď sme začali hrať v Amerike, tak myslím, že sme boli prvou synthy skupinou, ktorá zapĺňala veľké haly. Bolo to dosť nezvyčajné. [b]Ako začínala postupne technológia uľahčovať tvorbu vašej produkcie, tak s ňou nastúpili časy zdieľania, sťahovania dát, často bez platenia. Váš pohľad na vec?[/b] [b]MG:[/b] Nahrávací priemysel za posledných desať rokov pekne zlenivel, čím si vyslúžil mnoho výčitiek. Skladba "Precious" tiež prenikla von skôr ako mala. Nejaký chalan sa nabúral na webovú stránku režiséra videoklipu a "vzal" si "blue-screen" verziu videa spolu s kompletnou skladbou! [b]AF:[/b] Pre skupinu ako je aj tá naša, je to dnes ťažké, pretože s dátumami vydania súvisia veľké promo akcie a z toho vedia piráti pekne vyťažiť. Na druhej strane, ja mám tiež vlastný label a moji prví zverenci (Client) sa stali slávni vďaka svojej otvorenosti a frívolnosti k prístupu ľudí k ich hudbe, ktorí si ju mohli kopírovať, zdieľať medzi sebou. Čiže, na jednej strane je to dobrá vec, na druhej strane zlá, ako pre koho. [b]Najpríjemnejšie prekvapenie, ktoré ste zažili počas nahrávania albumu?[/b] [b]AF:[/b] Že sa nám všetko a vo všetkom primerane darilo! :) zdroj: [url=http://www.keyboardmag.com/story.asp?sectioncode=29&storycode=11609]keyboardmag.com[/url]

Názory Devotees (14)

chmelko

 1    11. máj 2006 o 08:32

Velmi zaujímavy článok.
Díky monghi!

nissan

 2    11. máj 2006 o 10:15

najviac ma štve,ako sa ten novinár snaží poriadne nahliadnúť do témy “zdroj svojich inšpirácii” a chlapci stále odpovedali váhavo… Škoda, keby tam spovedal možno Alana a Martina v lepšej spoločenskej nálade, tak sa dozvieme ešte asi viac.Ale aj Fletch, keď má dobrú náladu, má čo povedať. Dalo by sa povedať, že vie omnoho viac, ako si mnohí z nás myslia.
Ten glam rock a punk ovplyvnil aj nás relatívne skôr narodených fans - pamätám si na svoju ranú mladosť ako som ako mladý chalan sedával na zábradlí spolu so starými rockermi a punkermi /rozumej 18 a viac roční.. / a počúval tie ich kapely. Proste hudbe sa človek neubráni už od narodenia, ide len o to,aký je k nej vnímavý a otvorený. Myslím, že v tomto prípade bolo výhodou narodiť sa v polovici rokov 70tych. Človek relatívne zachytil ešte odkaz z rokov 60, podvedome prežíval roky 70, začínal spoznávať tie naše roky 80 a tak to išlo ďalej. A keď máte ešte niekoho vo rodine, ktorý je fanda starých vynilov a zbiera ich od rokov 50, tak ste do hudby úplne ponorený. A aj keď relatívne hudobne spíte, po čase sa vám opäť otvoria nové možnosti, resp. v tých starých zlatých rokoch nájdete opäť niečo nové...A v tom je tá krása.

chmelko

 3    11. máj 2006 o 10:17

nissan:alana? ten už o PTA asi vela nepovie…

tuner1

 4    11. máj 2006 o 11:32

aj tak je gitara lepsia ako klavesy

chmelko

 5    11. máj 2006 o 11:38

tuner1: tak to by s teba Alan radost nemal, 25 rokov práce a nepresvedčil ta o opaku :-D

Ringo

 6    11. máj 2006 o 12:20

Tuner1: kytara nebude lepsi nikdy nez klavesy, protoze po case zjistis, ze kytara zni porad stale stejne. Nikdy jsem treba nepochopil co kdo vidi na folku, kdyz to jsou porad dokola taborove odrhovacky na stejne brdo a do tech strun to tam odbrinka kde kdo:-) Kde se mi kytara fakt libi, tak to je u The Cure, kteri ale po roce 90 zacli znit take podezrele stejne. A u DM, kteri ji pouzivaji velice jednoduse a primocare az improvizacne, takze doplnuje celou tu elektronickou klavesovou nadheru. Treba par kamosu kytaristu kdyz slyseli SufferWell rikalo, ze ten clovek ktery tam tu kytaru drti na ni snad vubec neumi hrat a ze hraje strasne falesne. A ja rikam, ze ta jemna umyslna fales a basova linka - tak ma vypadat poradna hudba na kytaru kdyz uz. Hudba ma inspirovat a ne lajnovat pravidla podle kterych pak vsichni dokola omilaji tutez nudu.

tuner1

 7    11. máj 2006 o 15:02

chmelko:ked ich budem pocuvat 25 rokov tak mozno zmenim nazor;-)  ale nie. pohoda. kazdeho subjektivny nazor. mne sa napriklad pacila Mansonova prerabka personal jesus. ta gitara to riadne rozhadzala

Dangerous

 8    11. máj 2006 o 15:06

To je hezká věta Ringo!

““Hudba ma inspirovat a ne lajnovat pravidla podle kterych pak vsichni dokola omilaji tutez nudu”“

tuner1

 9    11. máj 2006 o 15:06

ringo: tak taborove odrhovacky to je len pre´vyvolenych´ ale je rozdiel ked sa tej gitary chyti Rado ktory ma rad Marenu a byva vo Fridku, a niekto kto to naozaj vie. nezdala by sa ti tam gitara taka fadna.

tuner1

 10    11. máj 2006 o 15:11

ringo:je to vlastne jedno ci gitara alebo syntak. to bola len taka poznamka. pouzivaju klavesy a je vybavene. kazdemu sa to paci a mvp ci tam brnkaju alebo tam klepe jak datel

chmelko

 11    11. máj 2006 o 15:59

aj na gitare sa daju urobit neskutočne veci, pravda treba na to adekvátnu výbavičku, prehnat to par krat cez syntetizátor a hned máme zvuk ktorý máme všetci tak rádi :cool:

Dangerous

 12    12. máj 2006 o 09:25

to chmelko:  :-D   lol

Roman

 13    12. máj 2006 o 23:20

Takmer vsetky dema ktore som doteraz pocul sa dost podobaju finalnym verziam. Tu priznavaju ze z noveho albumu sa dost vzdaluju od svojho povodu. bolo by zaujimave pocut prave tieto dema.
Uz to bude aj pol roka co som naposledy pocuval PTA. :-D

Radbuza

 14    13. máj 2006 o 16:53

Já se přiznám,že album PTA poslouchám denně. Velice mě chytlo za srdce a řadím ho mezi nejlepší DM alba….