Hudobný kritik Dave Gahan (1986)

Hudobný kritik Dave Gahan (1986)

Spríjemnime si leto návratom do roku 1986 a pripomeňme si čosi z vtedajšej hudobnej produkcie. A ak Vás zaujíma, ako to "videl" David Gahan, je tento článok práve pre Vás.

Pet Shop Boys: Love Comes Quickly
Skladba má vydarený refrén a je veľmi chytľavá - veľmi dobrý nasledovník singla "West End Girls". Dúfam, že aj k tomuto singlu majú úplne mizerné video, pretože tak sa mi to páči - Jonathan King to parádne spackal, je to lacné, príšerné a zároveň najdesivejšie video, aké bolo kedy natočené (hoci to bolo jednoduché, šlo priamo k veci a ten náladový mladík sa mi tam páčil). Je zábavné hodnotiť singel niekoho iného, kto s nami kedysi robil rozhovor - mal by som mu to asi parádne vrátiť. Do dvoch týždňov to je minimálne na druhom mieste, môj odhad.

Sigue Sigue Sputnik: Love Missile F1-11
V podstate electro-rock´n´roll, veľmi podobné produkcii The Silicon Teens, kapele, ktorá mi ako prvá predstavila electro-pop. Singel má v sebe zopár vydarených zvukových efektov, no nie som si istý, či skôr nerušia - je to len môj pocit. Pridaná "šoková" hodnota je podarená, no mňa osobne nič na skladbe nešokovalo. Účesy majú skvelé, len sa na ne kladie zbytočne veľká pozornosť.

Siouxsie & The Banshees: Candyman
Siouxsie nie je práve "speváčka" typu Aretha Franklin, ale vie svoj hlas skvele používať a vďaka tomu pôsobí vždy vzrušujúco. Spieva vždy so sexuálnym podtónom a práve to sa mi veľmi páči. Je to skvelá nahrávka od The Banshees. Zvyčajne postupujú podľa jasných vzorcov, ale ich zvuk mám veľmi rád. Keď som bol mladší, často som chodil na ich koncerty, to som bol vtedy ešte punker.

Aretha Franklin: Another Night
Ona má úžasný hlas, ale mal som ju radšej už ako súčasť histórie. Keď sa takíto ľudia pokúsia o návrat na scénu, vždy je to také nemastné - neslané. Takže, táto skladba nie je až taká dobrá: máte pri nej pocit, akoby ste ju už počuli v minulosti snáď miliónkrát.

Redskins: The Power Is Yours ...
Kašli na to, X! Vráť sa k novinárčine! (Spevák Redskins, Chris Dean, je takisto novinár publikujúci pod pseudonymom X.Moore). O veciach lepšie píše, než spieva. Súhlasím, že to má svoju sociálnu hodnotu, ale týmto nikoho nepresvedčí, skôr to ľudí odradí.

Stevie Wonder: Overjoyed
Obal je úplne otrasný a skladba znie proste ako ďalšia z balád Stevieho Wondera: nevýrazná, neškodná a nudná - a je vám jasné, že v istom momente nastúpi harmonika. Ani to nevyvolá v tele žiadnu emóciu, to sa radšej vrátim k Siouxsie & The Banshees. Nie je to až také zlé ako "I Just Called To Say I Love You", ale je to teda dosť zlé. Ale tie zvuky vrátkov sa mi tam páčia.

Grace Jones: Love Is The Drug
Znovu-vydanie: ona je vlastne zmenila vydavateľstvo a to pôvodné sa snaží chŕliť jednu starú nahrávku za druhou, ako je to len možné. "Pull Up To The Bumper" bola vydarená nahrávka, ale rozhodne preferujem pôvodnú "Love Is The Drug" od Roxy Music, ktorá je viac v "new wave" štýle.

John Taylor: I Do What I Do
Som si istý, že Duran Duran majú radi produkciu Depeche Mode rovnako, ako my máme radi tú ich, čiže nie veľmi, ale toto je niečo úplne iné, než Duran. Nápad sa v skladbe celkom slušne vyvíja a spev takisto nie je zlý. Fakt je to celkom dobré. To je z nejakého filmu? Jasné, že áno! Dnes je vlastne všetko z nejakého filmu.

D.C.LEE: Come Hell Or Water High
"See The Day" sa mi nepáčila, bola to vlastne vykrádačka starej skladby od Earth Wind & Fire, no v tejto skladbe má rozhodne lepší hlas. Po hudobnej stránke je to dosť nudné, ale aspoň nejde o zlodejinu.

KING DREAM CHORUS & HOLIDAY CREW: King Holiday
Ďalšia charitatívna vec, hoci si často kladiem otázku, čo ľudí k takýmto činom motivuje, no je to obdivuhodné. Skladba sa pokúša ľuďom priblížiť podstatu Martina Luthera Kinga, čo je dobré, pretože kopec deciek o ňom prakticky nič nevie, mali by sa v tomto smere čosi priučiť. Hoci, zasa by sa nemuseli o tom v škole učiť príliš podrobne, veď aj história Normandie je otrasne nudná. V tomto prípade sa ale viac dozviete z obalu singla, než z jeho počúvania, pretože samotná skladba je dosť nevýrazná a nudná.

NANA MOUSKOURI: I Have A Dream
Ona aj dnes vyzerá presne tak isto ako v časoch, keď som mal asi 5 rokov. Musím to počúvať? Fájn, každá nahrávka si zaslúži aspoň jedno vypočutie - ale ak si túto vypočujete, môžete ju rovno zahodiť. To je skladba od Abby, nie? Má ale krásny hlas... no aj tak sa mi to nepáči: skôr tým osloví 80-ročné babky.

PRINCE: Kiss
S Princem je to tak, že vždy zažiari, teda okrem tej príšernej skladby "Purple Rain", čo je podľa mňa odpad. Podľa mňa, jeho posledný album "Around The World In A Day" bol omnoho lepší, než album "Purple Rain". Komerčne úspešnejší nebol, no bol rytmickejší a pestrejší. V tomto novom singly cítiť vplyv Jamesa Browna, no nie je to žiaden veľký počin. Je ťažko stráviteľný.

KATE BUSH: Hounds Of Love
Páčila sa mi "Running Up That Hill", pretože sa nepodobala na nič, čo ste mohli počuť v rádiu. Som si istý, že tá skladba mala veľmi veľký úspech, keďže je mnoho ľudí, ktorí sú z dnešnej popovej hudby už doslova chorí. Má skutočne skvelý hlas a znie naozaj sexy - rock´n´roll bol predsa pôvodne o sexe a myslím, že na tento fakt ľudia už zabudli. Nie som si istý, že tento singel je vydarený po komerčnej stránke, no na druhej strane, toto v tomto sa ja aj tak nevyznám.

AMAZULU: Things The Lonely Do
Som si istý, že existuje milión horších kapiel ako Amazulu, len si na žiadnu z nich neviem spomenúť. Ktorý bol ich posledný hit? "Don't You Just Know It"? S tým príšerným popevkom uprostred - "oh ah ah ah"? To bolo čosi príšerné a tento singel je zasa príšerná nuda. Ale radšej preferujem "Don't You Just Know It" - bola taká strelená, niečo na štýl The Belle Stars. Tento singel sa nesie v štýle, "buďme trochu vážni". Takúto produkciu by som však očakával v lunaparku. Ako 14-ročný som zvykol pracovať v lunaparku, na plochej dráhe, a sníval som o tom, že by som s nimi utiekol.

zdroj: Smash Hits 1986, dmtvarchives.com

Názory Devotees (5)

Michaela 146

 1    5. august 2014 o 19:44

Zajímavý a výživný rozhovor smile Díky, Monghi

bob3

 2    6. august 2014 o 01:29

Joo, tohle jsou vždycky suprový články, člověk si uvědomí, že DM byli již tehdy součástí hlavního hudebního světa, přitom zvukově museli být na samém čele.

Dneska tomu asi nikdo neporozumí, protože zvuk se tak nějak digitálně slil a nikdo ho moc neřeší.

Tak mě napadlo, jaký asi musel být kdysy rozdíl vnímání DM u nás a za hranicemi.
U nás něco jako skoro božstvo, na druhé straně stáli v řadě s dalšími adepty na slávu.

Jak to DM za pár let dokázali, myslím že mají prsty ve změnách, které na konci 80tých let v Evropě nastaly.

weller_uk

 3    7. august 2014 o 13:35

“Love is Drug”. To tusim Dave spieval na 101

lucia4

 4    7. august 2014 o 18:01

...páčia sa mi tieto Dejvove pripomienky a trefné komenty na hudobnú scénu roku 1986… smile
Takéto články vždy potešia,dakujem smile

weller_uk:  je to tak,pospevoval si to na 101-tke:  https://www.youtube.com/watch?v=krMWkjvLd38

bob3

 5    7. august 2014 o 20:37

Vždycky jsem si říkal co je to za song..