Hudba pre masy (1987)

Hudba pre masy (1987)

Po skončení turné k albumu "Black Celebration" sa Martin Gore opäť vrhol do komponovania, výsledkom čoho bol balík demo skladieb, bohužiaľ v podobe, akej sa už "nedalo" toho veľa zmeniť. Úspech síce zaručený, no spokojnosť samotnej kapely nie veľká.

Po fáze prearanžovania Martinových demosnímkov, ktorú neskôr sami členovia kapely označili za zbytočnú, sa Depeche Mode presunuli do Paríža, do štúdií Guillaume Tell. Alan Wilder však veľmi spokojný nebol. "Z hľadiska technickej vybavenosti bolo štúdio iba dostatočné. Samotná kontrolná miestnosť pôsobila ošumelo a po tých šiestich týždňoch to už bolo skôr o nude. Ono, zakaždým, keď nastúpite do štúdia, tak prvých pár týždňov je to o veľkom nadšení, lenže po dlhšom čase sa dostaví nervozita a k tomu je tej práce už akosi menej. V poslednom týždni, v Paríži, toho už mali všetci tak akurát dosť a chceli ísť čo najskôr domov."

Fletch: "Paríž sme si vybrali ako pre samotné štúdio, tak aj celkové prostredie. Mali sme prísny režim: nástup do štúdia o jednej popoludní, pracovať, s hodinovou prestávkou, do večere a potom ešte tak do jednej rána. Keď sme potom vyrazili ešte von, trochu sa zabaviť, boli sme doslova hyperaktívni. V Londýne sa po práci vyberiete rovno domov, ale v Paríži môžete vyraziť na drink. Takže môžete vypnúť."

Vzhľadom na rastúci úspech potrebovali Depeche Mode služby profesionálneho manažmentu, ústrednou postavou v tomto smere sa stáva Jonathan Kessler, a Fletch na seba berie úlohu akéhosi prostredníka medzi členmi kapely, manažmentom a nahrávacou spoločnosťou. Niektoré zdroje uvádzajú, že bol skôr oficiálnym hovorcom Martina a povráva sa, že v štúdiu vedel byť pekne netaktný.

13.apríla 1987 sa na trhu objavuje pilotný singel z chystaného albumu. Skladba "Strangelove", ktorú v rôznych variáciách dopĺňalu skladby "Agent Orange" a "Pimpf".
Alan: "Skladba "Strangelove" bola presným opakom skladieb ako "Stripped". Nakoľko sa skladá z mnohých malých častí, bolo zložité nájsť jednu, ktorá by celú stopu piesne akoby zafixovala."

Singel vyšiel ešte predtým, než sa kapela pustila do finálneho mixu albumu "Music For The Masses". Albumová verzia "Strangelove" bola následne pozmenená a v základoch sa opierala nielen o pôvodnú skladbu, ale aj o 12" verziu (Blind Mix), ktorú pripravil Daniel Miller.
Ani samotná kapela nebola so singlom spokojná a preto sa chalani vrátili do štúdia, kde húževnato pracovali ako na albume, tak aj na spomenutej skladbe. Väčšinu vokálov nahral Dave v londýnskych Konk štúdiách, hlavne z dôvodu, aby bol nablízku svojej manželke, s ktorou očakávali narodenie ich vytúženého dieťaťa.

Zvyšok kapely sa presunul do Dánska, do PUK štúdii, kde sa pustili do mixáže albumu. S albumom samotným však obzvlášť Alan nebol veľmi spokojný, pretože Martinove demá nedávali veľa priestoru pre experimentovanie. Aj z tohto dôvodu požiadali ostatní Martina, aby pre ďalší album predstavil demá v omnoho surovšej podobe.

20.augusta 1987 vychádza druhý singel, nehynúca klasika, "Never Let Me Down Again", spolu s b-stranou "Pleasure, Little Treasure".

Dave: "Veci ako "Everything Counts" a "People Are People" tu budú navždy. Stavím sa, že o takých 10 rokov sa objavia kapely, ktoré budú nahrávať cover verzie týchto skladieb. Naše skladby vždy tlmočia konkrétnu atmosféru: smútok, či optimizmus, sú plné hmoty. Z nového singla "Never Let Me Down Again" mám doslova husiu kožu. Nie všetky naše skladby na mňa takto vplývajú, ale v tomto prípade je to doslova šialené. Ľudia považujú Depeche Mode za elektronickú kapelu, ale mýlia sa. My využívame prakticky čokoľvek, akustickou gitarou počnúc a perkusiami, získanými z najmodernejších hudobných automatov končiac. Jediné, čo odmietame sú limity. Nemyslím si, že je na svete iná kapela, ktorá funguje ako my."

Martin: "V súvislosti s "Never Let Me Down Again" ma napadá jedna udalosť, kedy za mnou po jednom koncerte prišli dvaja ľudia, ktorí mi povedali, že sa im táto pieseň veľmi páči. Jeden v nej videl akúsi hymnu gayov, ten druhý ju vnímal ako oslavu drog."

Alan: "Od začiatku sa táto skladba javila ako jednoznačný singel, mali sme z nej rovnaký pocit, ako svojho času zo "Stripped". Mala v sebe veľmi jednoznačnú hymnusovú kvalitu, ktorá sa prejavuje hlavne pre jej živej prezentácii, kedy ku koncu začne takmer celé publikum mávať rukami. Pokladám to za jeden z vrcholov Depeche Mode."

Členovia kapely sa začali pripravovať na vydanie samotného albumu.

Martin: "Album sa bude volať "Music For The Masses", čo je tak trochu žart, hlavne ak vezmete do úvahy koľko ľudí nás neznáša."

Dave: "Sú ľudia, ktorí nás neznášajú až tak, že by Vám ani len nenapadlo uvažovať, či je taká nenávisť vôbec možná."

Martin: "Myslím, že naša hudba nikdy neprekročila hranicu bežne dostupnej hudby, resp. hlavného prúdu, preto aj z tohto pohľadu ten názov pôsobí vtipne. Naše nahrávky si kupujú skutočne len naši fanúšikovia."

Z tohto dôvodu bolo pre Depeche Mode zložité presadiť sa v hlavných vysielacích časoch v rádiách.

Martin: "Máme menšiu dilemu, pretože väčšina z našej produkcie sa jednoducho do vysielania rádií nehodí, dokonca nás ani nehrajú tak často, ako iné kapely. Našťastie, mimo Británie je tomu inak. A to si inak myslíme, že sme tak trochu komerčná kapela, hoci sme inak skutočne alternatívnou kapelou."

Fletch: "Ale tým, že dokážeme osloviť vlastne len našich fanúšikov, zrejme spĺňame štatút kultovej kapely."

Martin: "Príde mi milšie byť kultovou, než ohromne úspešnou kapelou. Takto z toho môžeme vyťažiť viac a je to omnoho lepší pocit. Je to zrejme postavené na intimite samotnej hudby. Ľudia majú z našich piesni osobný pocit, akoby boli určené práve pre nich. Aj preto tu existuje určitý rozpor, pretože tá intimita je prítomná aj vo chvíľach, keď vystupujeme pred 17 000-ovým rozvášneným davom. Aj v takých momentoch sa ľudia cítia dojatí, majú pocit, že je to len o nich a pre nich. Majú pocit, že Depeche Mode je ich kultovou záležitosťou, že naša hudba by nikdy nemala smerovať k hlavnému prúdu, nech už by znela akokoľvek alebo nech by sme my sami robili čokoľvek."

Album "Music For The Masses" vyšiel 28.septembra 1987 a v Spojených štátoch sa postupne prepracoval až na 35.pozíciu z Billboard200, čo bolo dovtedy ich najvyššie umiestnenie. To platí aj pre single z tohto albumu, ktoré boli, v porovnaní s predošlými albumami, dovtedy najúspešnejšie.

14.októbra 1987, pár dní pred začiatkom turné, sa Davidovi narodil syn Jack. Alan v tom období poctivo programoval syntezátory kapely.

The Masses Tour pozostávalo z piatich častí a odštartovalo 22.októbra 1987. Do 18. novembra odohrala kapela 19 európskych koncertov. Ďalších 11 stihli, do 18.decembra, odohrať na prvej časti amerického turné, ktoré kapela odštartovala 1.decembra 1987.

Po Vianociach, presnejšie 28.decembra 1987, sa natrhu objavil tretí single z albumu, "Behind The Wheel", s b-stranou "Route 66". Hlavne v Spojených štátoch sa "Route 66" tešila veľkému úspechu a vydavateľstvo Sire Records vydalo dokonca mix "Route 66/Behind The Wheel", čím obe skladby postavili na jednu úroveň.
Fletch: "To bola len akási zvláštna náhoda, nešlo o nič zámerné, ani plánované. Američanom sa však takéto veci páčili a dokonca v tomto smere na nás trochu tlačili. Je to trochu smutné, pretože si myslíme, že "Behind The Wheel", ktorá bola mienená ako "A" strana singla, je omnoho lepšia skladba, ale ... Samozrejme, že "Route 66" je vydarená skladba, no mne osobne sa nepáči vrhať sa na cover verzie, keď disponujeme vlastnými skladbami, príde mi to zbytočné. Okrem toho, toto je posledný singel z albumu. Nikdy sme sa nesnažili o veci, ako to robí Madonna, ktorej vydajú 8 singlov z jedného albumu. Príde nám to zbytočné. Jednoducho album je album a single slúžia na jeho podporu, na druhej strane, keď si ten album kúpi dostatok ľudí, tak je to v poriadku."

zdroj: depechemodebiographie.de

Názory Devotees (10)

tomy

 1    4. november 2019 o 09:17

Ja neviem, čo má Alan proti tomuto albumu… Veď je skvelý, nebyť neho, tak veľa vecí  nechápem a nepoznám… A nielen veci… Počúvam ten album od jeho vydania, to sa aj ťažko píše a až teraz som pochopil o čom (pre mňa) je… Ale o tom neskôr… smile

Matthew

 2    4. november 2019 o 09:44

Pre mňa najlepší album! Aj zvuk to má super.

Hammersmith Odeon

 3    4. november 2019 o 15:51

Okrem toho, ze je to jeden z naj DM albumov, existuje pre mna este jeden dovod pre (jeden) naj - 14.X (sice iny rok) sa mi (manzelke) narodilo dieta. Aby toho nebolo malo, tak 29.VII sa nam narodilo druhe dieta. Preto mam aj k ULTRE celkom pozitivny vztah grin. S Davidom oslavujeme narodky nasich deti (teda aspon na dialku) spolu…

Michaela 146

 4    5. november 2019 o 22:18

V životě má člověk mnoho srdečních záležitostí a tohle je jedna z nich kapela DM a srdcovka album MFTM. Psal se rok 1988 a jedno sychravé podzimní odpoledne mě kamarádka pozvala k sobě domů, že jí maminka koupila desku MFTM, zeptala jsem se jak jí napadlo koupit, právě album od DM, dozvěděla se o tom od svých studentů, jelikož ona v té době byla profesorkou na umělecké průmyslovce a v té době tam celkem hodně lidí poslouchalo DM. Ve svém pokoji měla gramofon položený na klavíru a stále dokola mi tuhle LP desku pouštěla, vlastně celé odpoledne jsem u ní strávila, přišla jsem domů až večer, jelikož jsem se hudebně nemohla nabažit…učarovaná elektronickými zvuky ♫♫♫

Tomasito

 5    6. november 2019 o 16:50

Pre mna Black Celebration a MFTM dava jeden uceleny celok. Zacal som to pocuvat naraz, kedze sestra mala nahratu kazetu - na jednej strane BC a na druhej MFTM. Hoci som sa k albumom dostal az troska neskor (asi v roku 92), ale stale som ich povazoval za nejaky celok.
MFTM jeden z dalsich opusov kapely DM.
Pre mna BC, MFTM, V, SOFAD najlepsie obdobie kapely co sa tyka umeleckej/hudobnej tvorby. Potom to uz islo iba z kopca (ULTRu povazujem za urcity umelecky zotrvacnik, ktory este stoji za povsimnutie)

Peteman

 6    6. november 2019 o 22:34

tomy [#1]:
Ja neviem, čo má Alan proti tomuto albumu… Veď je skvelý, nebyť neho, tak veľa vecí  nechápem a nepoznám… A nielen veci… Počúvam ten album od jeho vydania, to sa aj ťažko píše a až teraz som pochopil o čom (pre mňa) je… Ale o tom neskôr…

Myslím že to je jasné. Nemal možnost´ sa poriadne vybláznit´ na prepracovávaní Goreho dém:)

Peteman

 7    7. november 2019 o 14:59

Prelomové album,začiatok nového obdobia. Jedno z tých álb DM z ktorých som bol raz viac ,raz menej trochu zaskočený. Čakal som nejaký vymakaný industriál. A prišiel vymakaný pop. Našťastie aj s trochou toho industriálu. Bolo to ovšem obdobie ,kedy po zaskočení z prvého počutia sa to dosť rýchlo poddalo.Toto už ale boli iní DM.  Popová superstar,definitívne známa po celom svete. V časopise Mladé rozlety k vydaniu alba aj vyšiel článok. Dodnes mám z neho vystrihnutú fotku.

Michaela 146

 8    7. november 2019 o 22:49

Mančaft Black Celebration versus Music for the Masses
1. Black Celebration     Never Let Me Down Again +1
2. Fly On The Windscreen +1   The Things You Said
3. A Question Of Lust       Strangelove +1
4. Sometimes           Sacred +1
5. It Doesn’t Matter Two   Little 15 +1
6. A Question Of Time +1   Behind the Wheel +1
7. Stripped +2           I Want You Now
8. Here Is The House       To Have and to Hold +1
9. World Full Of Nothing     Nothing +1
10. Dressed In Black +1     Pimpf
11. New Dress           Agent Orange +1

Hned od začátku se mi tato skladba zdála velmi zajímavá, diametrálně odlišná, pro ten začátek, který mě ruštinou upoutal…
https://www.youtube.com/watch?v=cddOwwucAJA

Peteman

 9    8. november 2019 o 00:35

Chystám sa Michaelo na víkend do kina na Amnestiu a teším sa na To Have and to Hold.

Monghi

 10    8. november 2019 o 12:48

@Peteman: scena s THATH je asi najlepsia z celeho filmu smile A sceny, v ktorych znie Somebody ... neviem sa rozhodnut, ci v tych momentoch uskodil skladbe film alebo naopak ... inak samotny film ... sam posud, ked si pozries ...

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa