Hudba ako návnadidlo pre masy

Inovácia. Jedna z dominantných úloh populárnej hudby. A mimo toho, aké sú ďalšie požiadavky prameniace z populárnej hudby? Nápoveďou ku možnej odpovedi by bolo - hľadanie. Presne to hľadanie, ktoré nachádza a evokuje chytľavú melódiu. A čo je jediným cieľom chytľavej melódie? V náležitej dobe prepierať peňaženky otrokov jej štýlu a podávať frapantné správy "hudobnému trhu". A čím je peňaženiek viac, tým lepšie.

Hudba ako n-á-v-n-a-d-i-d-l-o pre masy...
inými slovami povedané: filozofia masovej hudby

Ako oponenta uvedieme definíciu rebelantského popu. Rebelantský pop- správny navíjací háčik na skupinku hudobne oddaných jednotlivcov milujúcich chaosnú disharmóniu. A má na viac. Jeho sila predstavuje oddaným otvárať oči a vybičovať ich do eufórie šialenosti a zasnúbenia, v dôsledku čoho časom tvorí inovačnú revoltu.
Kam by sa zaradila harmónia melódie alebo možno pre poniektorých disharmónia z Music for the masses? Svoje miesto nenachádza ani v jednej z týchto definícii, hoci z času na čas môžeme spozorovať, akoby korčuľovala do oboch sfér.
Jej chytľavé tóniny provokujú k rôznym názorom, k rôznym hudobným chúťkam, zakladajú fragmenty do mozaiky hudobného davu. Melódia, ktorá nehádže jedincov do jedného vreca kvôli farbe pleti, veku, postavenia... ale predovšetkým si nevyberá svoju cestu, priamu alebo kľukatú, ku konkrétnemu človiečikovi. Jedným slovom povedané, je stelesnením celým radom požadovaných názorov a každý jeden je posudzovaný zvlášť.
Je lauter jedno, ktorú z týchto definícii si zoberiete k srdcu. Hoci aj žiadnu. Či preferujeme rebelantskú hudbu alebo obyčajný komerčný pop, obe z viet majú svoju hlavnú prioritu. A prioritou je dav. Znova, čím väčší, tým lepšie. V konečnom dôsledku, ak by malo prísť k najhoršiemu, dav sa stále môže prispôsobiť k všedným potrebám najnižšieho priemeru. Skúsme sa na vec pozrieť teoreticky. Ako by sme dokázali obkecať pár viet o davovej psychóze? Sama o sebe môže časom vyústiť do pohŕdania popového štýlu, a to iba preto, lebo dav sa riadi svojou vlastnou inteligenciou.
A tu sa cesty názorov "škatuľkovania štýlov" a poznávacej značky Depeche Mode rozchádzajú. Ich individuálny spôsob objavovania a fabrikovania hudby sa prieči k zapadnutiu všednosti. Depeche Mode sa necítia byť na míle vzdialený od svojich Basildonských koreňov, hoci kuvičie hlasy štebocú opak. Napriek tomu naďalej veria, že všetko čo má osud vzkriesiť sa z ich plodnej vynaliezavosti môže stratiť sympatie u ich popových kolegov - zaprášených hviezd alebo nových adeptov.
Novotárske objavy dávkujú liekmi a sem-tam sa stane, že sú ťažko pochopiteľnou citovou sférou a čo je viac, popri tom nadväzujú spoločnú reč s tými, ktorí preukazujú tendenciu podporovať tento druh umenia.
Ako to už vo svete chodí dobrodružnú cestu menom Depeche Mode vekom, časom opustilo niekoľko ľudí. Nevadí. Nezáleží aké rozľahlé je svetové
more obmývajúce ostrov týchto pánov. Predovšetkým sa tu jedná o prejav úcty siahajúcej od nevyčerpateľných depeche piesní dodávajúcich chuť do života a štekliace uší jednotlivcov v akomkoľvek počasí a stimulujúce ich predstavivosť, než by samotní depeche páni pripomínali vypočítavú pastierku palicu, ktorá poháňa
svoj dobytok fanúšikov do depeche stáda. A nemusíte mať strach zo zatúlania sa v preveľkom depešáckom dave.
V čom tkvie tajomstvo úspechu Depeche Mode v zachovaní si blízkeho kontaktu s jedincami, ktorí tvoria ich publikum?
Pre depeche zasvätenca jednoduchá odpoveď. Tento tábor tvoria citovo založené osoby, u ktorých veľké koleso snov sa točí okolo telesnej žiadostivosti. Občas sa nám môže zdať, že každý slabo prežívajúci moment z Depeche Mode histórie je prepchatý vlastnou svojskou spokojnosťou. Majme však na zreteli, že pri výrobe Depeche figurín dominuje obraz žiadostivosti: nahota vyjadrenia sa, úprimnosť a otvorenosť k vyznaniu túžob si vyžaduje spätnú a dôvernú odozvu. Sladučké piesne o večnej láske, ktorými sa uchádzali o priazeň povšimnutia, sú vlastnou jednoduchosťou priam dojemné. Karta sa obrátila v okamihu, keď si dvorný textár Vince Clark zaumienil dvihnúť kotvy a svoju pozíciu prenechal
Martinovi Goreovi, Andrewovi Fletcherovi a Dave Gahanovi s bónusnou možnosťou zveľaďovať v textoch jemu známu napätosť o nešťastnej a neopätovanej láske. Zvyšní páni mali možnosť navyše- presadiť sa v inom, eventuálne hlbšom smere. Spočiatku, ako býva pri takmer všetkých začiatkoch zvykom, váhavým krokom stúpili na neznámu pôdu, aby sa časom ich sebadôvera mohla šplhať na prvý stupienok s názvom - verme si - a odkiaľ by s veľkou určitosťou objavovali prekomplikované peripetie života. Konkrétnejšie, peripetie, ktoré spôsobuje a aktivuje jedine sex.

Majme na mysli, že Depeche Mode, ako ľudskí jedinci, vstúpili do sveta slávy príliš mladí, takmer bez vzdelania. Našťastie mali toľko rozumu, aby si zvolili možnosť dospieť, než by so seba robili teľatá s visačkou prostorekej skupiny.
Slov chňapkajúci textár Martin Gore zaznamenával sebou videné čisté, prebúdzajúce sa hanblivé túžby, ktorých zámer vám zakaždým dokáže uberať z dychu.
Vedomý si imaginárnej špirály prirodzenosti v jeho prudko uvážených
textoch prevracal telesné a citové potreby ,v následku čoho si skladby priam vyžadovali odlišné hudobné "vrty do nových sfér hudby", než by mali spôsobiť dvíhanie žalúdka v kolotoči skorých depeche syntetizátorových pop- skladieb.
Bažili po melódii, ktorá by ľudstvu priam vyrážala dych, brala z úst otrepané frázy a nadžgala by jedinca novým, plnohodnotným významom.
Zhodou okolností, telesné prebudenie týchto pánov išlo ruka v ruke s prebudením sa v hudobnej novotárčine.

Škála ohlušujúcich hudobných nástrojov, hrajúce prvé husle v dobe pred Depeche Mode, typických pre pop hudbu - gitary, basa, bubny- istý čas trhali uši, kvôli prešľapom a drnkajúcim predávkovaním hluku a pokrokom doby vyčerpávali svoj hrniec nápadov, pokým z úst publika nepadol jasný verdikt- "je čas, konečne sa spratať zo scény". Pokým na hudobnú scénu nevtrhli Depeche Mode.
Ignorovanie starých spôsobov znamenal krok k netypickému a odlišnému zvuku, ku ktorému im pomohli počítače a rôzna elektronika, a touto nebezpečnou kombináciou mohli vyjadriť zmyselný cit vyvierajúci z Martinových piesni.
Než by sa stotožňovali s módnymi rozmarmi hudobného priemyslu, oveľa viac ich poháňala závratná potreba byť stále "vpred", z čoho neskôr zasvietila vizitka ich "funkcie"- riskujúci prieskumníci digitálno-samplovacích "inštrumentov". Inštrumentov, ktoré pretvárajú útržky melódie, tónov alebo akýchkoľvek iných zvukov do chytľavého tvaru. Prirovnajme si to k hudobným molekulám vznikajúce v hlučnej atmosfére nasiaknutej ekvivalentným rámusom..
A Alan Wilder, muž, ktorý zasadol na stoličku Vinca Clarka v roku 1982 zohrával kľúčovú úlohu v ich výskume.

"Možnosť razenia nového zvuku vám zakaždým ukáže nový uhol pohľadu. " Spomína Alan.
"Sme priam narcisticky hrdí za každú novo nájdenú cestu za zvukom hoci sa prihodí, že z času na čas sa pristihneme v zastaralých melódiách. Koľko ľudí si dá tú námahu boriť sa za novými možnosťami novej technológie? Na jednej strane, nečakajte prechádzku ružovým sadom, pretože proces hľadania neprichádza lusknutím prstov. Rátajte s tým, že najprv musíte neustále skúšať a skúšaním sa dopracujete v plne uspokojivej piesni. "

Pokušenie elektronického samplovania k zafarbeným tóninám znamená pre skupinu viac než servírovať prilacné triky. Ten správny účinok má totižto vydláždenú cestu k cieľu, práve tam, kde môže inkasovať obsah peňaženiek a vtrháva do popredných priečok hitparád. Nové vymoženosti im poskytujú inštrumenty s ktorými Martin je schopný vydolovať hlbokú animálnosť svojho zámeru, sofistikovane zakrytom za závojom citovej nedotknuteľnosti.
Neobmedzený rozsah zvukov im umožňuje čo najväčšiu presnosť hudobného seba- vyjadrenia. Každý jemný odtienok nálady nachádza svoje miesto vo zvuku. Euforické unesenie kričiace z textov skladieb alebo euforická žalúdočná nevoľnosť môže byť spôsobená notovou úpravou. Mávnutím čarovného prútika máte šancu vyvolávať duchov pracujúcich robotníkov na "Potrubí" (Pipeline). Text sám o sebe predstavuje neodmysliteľnú výzvu na rast vzdialených a zároveň príbuzných "makačov" patriacich do depeche rodiny.
Čím viac si vo svojom vnútri osvojíme Martinove slová, tým väčšia výzva vzniká pre skupinu pri prenasledovaní ekvivalentnej hudby skrz vnútorného obvodu počítača.

"Veľa času trávime navodzovaním správnej atmosféry" vysvetľuje Andy Fletcher. "Kvôli tomu sme ochotní obetovať čokoľvek iné. Ĺudia si myslia, že zámerne smerujeme a manipulujeme známy zvuk zo zaužívaných nástrojov. Ak to robíme, tak iba preto, pretože zaužívané nástroje podčiarkujú zabehnutú náladu. Ale ak máme potrebu dosadiť gitary, tak ich tam natrepeme."

"Keď Martin napíše pieseň, najprv nám ju pustí ako neupravené, nedotknuté demo. V štúdiu s tým môžeme urobiť čo sa nám len zachce. Sťažka sa stalo, že by z dema vznikla rovnocenná nahrávka." rozplýva sa David.
"Nálada je alfou a omegou a na praktizovanie tejto teórie urobíme čokoľvek. " - opakuje sa Andrew.

Samplovanie je dôležité aj ku kŕmeniu pisateľskej predstavivosti depeche piesni. Jedným z bodov ich úspešnosti tkvie v stanovisku, že je úplne jedno, ak zvuk vyznieva cudzo alebo téma je o inom, kostra pop piesne je zakaždým znamenite viditeľná. A čo by sme ešte pridali k ich neustálo zamierenej pozornosti, je odlišný spôsob, ktorým kompenzujú tradičnú formu.

"Jeden z dôvodov, prečo som ešte nevyschol je sila z inšpirácie nových zvukov. " Priznáva Martin.
"Čo je najpodstatnejšie v našej tvorbe? Určite to nie je samplovací zvuk z jednoduchých zdrojov , ale napríklad umenie nájsť zvuk z príslušnej etnickej hudby, zmocniť sa celého hudobného rytmu, napr. priamo z prostredia a spracúvať v ňom konkrétne kúsky. Sample sú návrhom na melódiu. Melódia na Behind the Wheel na novom albume je vyšpekulovaná z pinkania na kastróle."

Väčšina vecí vychádza z jednotlivca a cez dlhočizný reťazec jednotlivcov spája Depeche Mode hudba reťazce iného príbuzného spoločenstva.
Ich obavy začali vzrastať z prvotnej reakcie oči-otvárajúceho turné v dobe Construction time again. Neskôr okúsili z kalicha politických názorov, a zachcelo sa im taktiež okúsiť dominantné osie štípance v Master and Servant. Nielen provokatívne texty odrážajúce realitu vykoľajili nejedného pobúrenca, ale aj vyvíjajúci zvuk znepokojoval hudobných kritikov.
Naďalej prítomným prvkom v ich hudbe ostáva túžba, hrejivé teplo a spolupatričnosť- tieto cnosti nemohli vyjadriť nikde lepšie než v Little 15 a v Never let me down again pochádzajúce z albumu Music for the masses. Na druhej spomenutej skladbe, je rozprávačov strach z podrazenia majstrovsky evokovaný zvierajúcim srdcom v počiatočných zosuvov pomaly ťahajúcej sa melódie dokreslenej obraznosťou.

Široký obsahový sortiment piesni si vyžaduje od Davida to najlepšie hlasové nasadenie. V mnohých prípadoch má tento frajer sakra ťažkú prácu. Jeho džob obnáša nielen vžitie sa do Martinových hlboko citových a osobných slov, ale aj pridanie vlastnej autority, aby mali čo najširší zamierený zásah.

"Myslím, že tie piesne spievam až príliš dobre." Trvá si Dave za svojim s istou dávkou seba- hrdosti. "Prechádzam sa cez ne tým najlepším spôsobom, aký poznám. Snažím sa ich nielen pochopiť, ale aj prežívať. Tým chcem povedať, že môžem mať v istých okamihov iné pocity porozumenia istých citov než Martin. Občas v nich myslím na niečo iné, ale nevidím v tom žiadny problém. Ak je text do istého bodu až príliš očividný, môže skresliť ľudské predstavy o hudbe. "

A ako som podotkla na začiatku, Depeche Mode neprezentujú skupinu, ktorá by obmedzovala ľudskú predstavivosť. Práve naopak, ich primárny zámer nabáda, aby ľudská predstavivosť mala dostatok guráže utiecť z klietky ako besné zviera , podobne ako väčšina tých "chorôb" o ktorých lamentujú v textoch. Nainfikované piesne ležia v karanténe skupiny a nachádzajú si cestu k osobným vzťahom v rámci hudby.
A navyše tvoria rozptýlenú sieť šantiacimi jednotlivcami obývajúcich kontinentálne územia širokánskeho sveta, siahajúc od Basildonu do Birminghamu, Berlína, Budapešti, Varšavy, Moskvy, Hong Kongu, Tokya, San Francisca, New Yorku a späť. Slovo Depeche Mode je ako vírus šíriace sa všade. Ale pamätajte,... slová môžu byť aj bezvýznamné v akejkoľvek sonde, ktorá narazí na odlišnosť. Vyberte si to svoje a pošlite tento odkaz ďalej.

Citáty čerpané z "Music for the masses"- tourbook

Názory Devotees (6)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa