Hrdinovia obrazovky (1989)

Hrdinovia obrazovky (1989)

Krátko po tom, čo sa z filmu U2 stal v podstate prepadák, priniesli synthpoperi Depeche Mode do kín a na video ich vlastný film, "101". S Martinom Gorem sa o tom porozprávala reportérka Sylvie Simmons.

V momente, ako padlo meno "U2", tak s Martinom trhlo ako s vampírom pred krížom, zatlačilo ho do kresla a prestal piť čaj. Čierna farba na plagátoch k "Rattle And Hum" sotva vyschla a Depeche Mode vydali svoj "živák", v podobe albumu a filmu, "101". Rovnako ako "Rattle And Hum", aj "101" je koncert, posledný z turné Depeche Mode, v roku 1988, ktorý odohrali v na štadióne Rose Bowl, v Pasadene, kúsok od Los Angeles.

"Načasovanie bolo skutočne zlé," zamrmle Gore so sotva počuteľným hlasom "Keď sme to celé začali pred dvoma rokmi plánovať, ani nás nenapadlo, že niekto iný sa začal zaoberať rovnakou myšlienkou. V tom čase sa live záležitosti netešili veľkej obľube, koncertné záznamy vlastne už nikdy nenahrával, no zrazu sa to začalo vracať späť na scénu.

Stále som však presvedčený o tom, že náš koncept je iný. U2 sa rozhodli priamo atakovať média, ich film sa premietal všade, v Amerike, v Európe, jednoducho všade. Naš film však bol vydaný v prvom rade na videu, a možno sa bude premietať v niekoľkých kinách v Anglicku. V Nemecku nakoniec asi vôbec. No a vôbec nemáme v pláne cestovať po svete a zúčastniť sa na niektorých premiérach."

Napriek tomu, že majú v Európe rešpektovanú a lojálnu fanúšikovskú základňu a v Amerike sa tešia rovnakej úcte ako New Order, či dokonca Power Station, tak si isto poviete, že táto štvorica rozhodne nedosahuje veľkosť U2, Dylana, Bowieho či Talking Head, u ktorých má celovečerný koncertný film skutočný význam.

"Mohlo by to tak byť," zasiahne Gore, "ale vo väčšine krajín máme ďaleko väčšiu reputáciu, než v Anglicku, čo má samozrejme aj svoje výhody, pretože tam môžeme žiť a chodiť po uliciach bez toho, aby nás vôbec niekto poznal," zasmeje sa.

"V Anglicku si väčšina ľudí myslí, že sme niečo ako staršia verzia kapely Bros, možno trochu perverznejšia - hoci som si koženú sukňu neobliekol už celé roky! Ďalším predsudkom je názor, že elektronická hudba sa nedá hrať naživo. To rozhodne nie je pravda, my sme začali hrať naživo už veľmi skoro. V roku 1980 sme mali šťastie, že sme mohli hrať v malých kluboch a to sme nemali vydanú žiadnu nahrávku. Už vtedy bola atmosféra na našich koncertoch dobrá, ľudia si dokonca na to potrpeli."

"Živé hranie bolo pre nás vždy dôležité, takže logicky, po deviatich rokoch, prišiel čas na koncertný album. Jeden koncertný film sme už za sebou mali, natočený v roku 1984, v Hamburgu. Myslím, že pre kapelu v takom profesionálnom veku to nebola veľmi typická záležitosť. Po dlhom zvažovaní sme teda pre film "101" vybrali Pennebakera, pretože sme dúfali, že pre nový film bude lepšie si vybrať niekoho zaujímavejšieho, než niekoho "aktuálneho", kto sa zaoberá podobnými filmami."

D.A.Pennebaker je možno známejší vďaka filmom "Monterey Pop" a Dylanovým "Don´t Look Back". Kým si začnete utvárať názor na základe krátkych ukážok, je dobré pripomenúť, že koncept Dylanovho filmu, ktorý bol mixom koncertu a záberov zo zákulisia, použil Pennebaker aj v novom projekte a obohatil ho aj o zábery medzi jednotlivými koncertami.

"Mnohí si myslia, že sme si vybrali režiséra, ktorý pracoval s Dylanom a Hendrixom, len preto, aby sme sa posunuli do inej ligy, no v podstate to bol risk, pretože my sme takéto niečo v podstate nerobili celé roky, dovtedy sme sa na kamery len usmievali. Nakoniec, čisto koncertný film by mohol byť desivo nudný. V tomto smere ma napr. film The Cure, "Live In Orange", veľmi sklamal."
Album by sa inak mohol kľudne volať "Depeche Mode's Greatest Maxi Hits", s tu a tam pridaným aplauzom.

Martin Gore má však už dnes napísanú väčšinu skladieb pre ďalší štúdiový album, ktorý bude vydaný začiatkom roka 1990. Aktuálne sú však Depeche Mode opäť na dlhej samplovej expedícii v oblastiach pozoruhodných zvukov. V minulosti rozbíjali fľaše o koľajnice alebo pliaskali Andyho s pravítkom a samplovali jeho nahratý bolestivý krik. Dnes ale experimentujú s nahrávkami ruského zboru a s "doowop" nahrávkami z 1950tych rokov.
Dôverne sa však zbližujú aj s house scénou v Chicagu a Detroite, kde sú Depeche Mode hitom tanečných parketov, čo však samotného Goreho prekvapuje, pretože "ja tanečnú hudbu nemám rád, nikdy som úmyselne nekomponoval skladby, na ktoré by sa dalo tancovať."

Na otázku, aká je tá jeho hudobná "šálka kávy", neodpovedal, no možno by to bolo aj zbytočné, keďže v máji vydá Martin svoj sólový minialbum s cover verziami jeho obľúbených skladieb.

"Ľudia nám už celé roky hovoria, 'Vaša hudba už nie je v kurze, synthy pop zažil svoj vrchol v roku 1981, mali by ste sa dať na gitary.' Ja si však myslím, že synthy pop je v pohode. A nakoniec, my sme boli vždy európskou kapelou, nikdy sme sa nesnažili byť ako Bros."

zdroj: dmtvarchives.com

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa