Gahan na vlne duchovna

S Davidom Gahanom pre CNN nielen o The Soulsavers, ale aj o chystanom novom štúdiovom albume Depeche Mode.

Ako sa ti pracovalo na tomto albume v porovnaní s nahrávaním s Depeche Mode alebo predošlými sólovými prácami? Zdá sa, že tentoraz stačil jeden skvelý nápad a bolo jedno, či to bude súvisieť s tým, na čo sme boli u teba zvyknutí.
Je zaujímavé, že ste spomenuli ten "jeden skvelý nápad". Napr. v skladbe "Presence Of God" sa nachádza jedna fráza alebo veta, ktorú som dokonca zvýraznil. Viete, niekedy stačí len malá poznámka, aby som sa rozhodol, že do toho idem. Ak sa objaví nejaký taký verš, ktorý sa mi páči, tak to je to pravé! To ma potom prenesie do úplne iných sfér. Práve v takom momente sa prebúdza nadšenie.
Práca s Richom bola pre mňa niečím úplne novým. Nikdy to nebolo o tom, že by som si sadol a povedal, tak teraz napíšem texty k tomuto alebo tamtomu. Nevyberal som si témy. Jednoducho to sadlo k hudbe a ja som to už nechcel meniť. Nechcel som tomu určovať iné smerovanie. Nešlo o bežný pracovný proces a myslím, že je to na albume počuť.
"I Can´t Stay" bola úplne prvá skladba, na ktorej som pracoval. Keď som ju poslal Richovi, tak doslova vybuchol s tým, že čo som to porobil s gitarovými akordami, ktoré mi poslal a vlastne to odštartovalo celý proces. Tie skladby sa doslova písali samé. Lepšie by som ich ani opísať nevedel. Musel som ich zo seba dostať, vážne.

Hovoríme teda o akomsi dare a na tomto albume sa pohrávaš s duchovnom, obzvlášť v skladbe "Presence Of God". Sám si povedal, že táto skladba nemusí ľuďom práve sadnúť. A je jasné prečo. Je priamejšia v spôsobe, akým takéto témy podsúvajú Depeche Mode, ale naozaj ide o až tak významnú odchýlku?
Ani by som nepovedal. Myslím, že dôvodom je fakt, že sme s Martinom prešli rovnakú cestu. V minulosti, obzvlášt v období albumov "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion", som mal pocit, akoby Martin písal skladby o mne a pre mňa. Síce neprežíval presne to čo ja a ja som bol zasa vtedy omnoho mladší. Ale obaja sme sa borili s rovnakými pochybnosťami, veľmi často sa zdalo, že máme podobné skúsenosti s istými zvláštnosťami a hlavne sme mali rovnaký zmysel pre čierny humor. "Presence Of God" sa skôr snaží vysvetliť, že z času na čas jednoducho vystúpite zo zabehnutých koľají, otvoria sa vám oči a počúvate, čo sa deje okolo vás. Vtedy sa vám zrazu dostávajú odpovede na otázky, ktoré kladiete. Názov albumu "The Light The Dead See" funguje práve preto, že niekedy sa nesnažíte riadiť veci zabehnutým spôsobom a práve vtedy sa dejú čarovné veci. Vtedy sa snažím prísť na to, ako som sa dostal do všetkých tých problémov.

Ide o krehkú rovnováhu, kedy chceš aby ľudia tieto veci objavovali v textoch a pritom nechceš stratiť ich sympatie, keď narazia na mučivé, či kazateľské momenty. Ako si sa dokázal vysporiadať s touto skutočnosťou?
Som naozaj rád, že to takto vnímate. Nakoniec, nešlo o žiadne trýznenie. Tieto veci vznikali neuveriteľne ľahko. Ja osobne vnímam pochybnosť a vieru ako dva veľmi blízke subjekty. Je nemožné odmietať to, čo sa okolo vás deje, obzvlášť, keď sa naozaj snažíte držať veci pod kontrolou. Ale to nie je, ako keď hráte hokej. Ja sa vám nesnažím navrhnúť, čo máte robiť. Ide čisto len o moju skúsenosť s pocitmi, ktorými som prechádzal, ako aj o momenty, kedy som sa sám seba pýtal, čo to do pekla robím? To predsa zažívame všetci. Snažil som sa to zachytiť v tej najotvorenejšej forme, akej sa dalo, bez smerovania. Ja vás nikam nechcem viesť. Chcem, aby ste počúvali a vytvorili si na to vlastný názor a pocity.

Samotný album je nádherný - ako melancholický, tak aj povznášajúci. Ako sa vám podarilo vytvoriť takéto emotívne napätie?
Myslím, že pri niektorých skladbách som sa len nechal viesť mojim vnútorným hlasom. Keď spievam, dostávam sa na veľmi vizuálne miesta. Mám veľmi veľkú predstavivosť a doslova si viem privodiť vesmírne pocity. Zbožňujem, keď niečo takéto hudba dokáže. V mladosti som počúval Davida Bowieho, skoro stále. Miesta, z ktorých spieval boli práve tie, kam som sa chcel dostať. Nevedel som, či tie miesta naozaj existujú, ale veril som tomu. Chcel som túto magickosť zachytiť na tomto albume. Je to miesto, kam sa dostanete, keď počúvate, kde vás ovládne pocit spolupatričnosti. Alebo vás neovládne, aj tak to bude v pohode.

Je nejaké obdobie Bowieho, obraz alebo album, ktorý ťa na takéto miesta dokáže transformovať viac, než iné jeho diela?
Je mnoho nahrávok, ktoré boli pre mňa kľúčové. Ak by som mal ale pomenovať len jednu, tak potom by to mohol byť album "Ziggy Stardust". Zmenil môj život. To isté sa mi stalo, keď nastúpilo obdobie punku a po prvýkrát som počul The Clash. Mal som 16, či 17. Dalo mi to pocit, že konečne niekam patrím. Ten pocit mi dávala hudba neustále a neustále v tom pokračuje. Naposledy sa tak stalo pri novom albume Spiritualized, "Sweet Heart, Sweet Light", ktorý teraz veľmi často počúvam.
Ten album je plný zvláštneho humoru, v kombinácii s ich textami a hudobnými štýlmi. Prihovára sa mi a vyčaruje úsmev na tvári. Niekto iný ale pri tom albume nepocíti nič z toho, ale je to skutočne povznášajúca a skvostná nahrávka.

Aktuálne s Depeche Mode nahrávate 13. štúdiový album. Môžeš nám aspoň trochu naznačiť, čo môžeme od neho očakávať?
Martin je aktuálne neuveriteľne produktívny, ja takisto. S kamošom som dorobil nejaké veci pre Soulsavers a pripravil demá pre Depeche Mode. Martin akoby stál pri skladateľskom páse. Priniesol zopár skutočne vynikajúcich skladieb. Začali sme s nahrávaním šiestich, či siedmych skladieb a momentálne už máme k dispozícii asi 20.
V štúdiu sa snažíme veciam nevenovať príliš veľkú pozornosť. Snažíme sa nepreprodukovať zvuk. Ak niečo funguje, tak na tom pracujeme. Snažíme sa skladbám dať viac prvkov živého hrania. S Antonom Corbijnom sme nedávno rozobrali zopár nápadov o tom, kam chceme album posunúť po vizuálnej stránke a on sám nám predstavil skvelý svoj uhol pohľadu.
Skladby sú ovplyvnené bluesom. Samozrejme, nepôjde o bluesovú nahrávku, ale to ovplyvnenie je tam citeľné. No a takisto je tam citeľný akýsi pocit predtuchy. V tomto štádiu je tom všetkom stále predčasné hovoriť. Nahrávame spolu už veľmi dlho, no vždy sa objaví moment prekvapenia, kedy sa to všetko vyberie typickou cestou Depeche Mode, ktorá smeruje ku zvuku a k nám samotným.