Gahan na vlne duchovna

Gahan na vlne duchovna

S Davidom Gahanom pre CNN nielen o The Soulsavers, ale aj o chystanom novom štúdiovom albume Depeche Mode.

Ako sa ti pracovalo na tomto albume v porovnaní s nahrávaním s Depeche Mode alebo predošlými sólovými prácami? Zdá sa, že tentoraz stačil jeden skvelý nápad a bolo jedno, či to bude súvisieť s tým, na čo sme boli u teba zvyknutí.
Je zaujímavé, že ste spomenuli ten "jeden skvelý nápad". Napr. v skladbe "Presence Of God" sa nachádza jedna fráza alebo veta, ktorú som dokonca zvýraznil. Viete, niekedy stačí len malá poznámka, aby som sa rozhodol, že do toho idem. Ak sa objaví nejaký taký verš, ktorý sa mi páči, tak to je to pravé! To ma potom prenesie do úplne iných sfér. Práve v takom momente sa prebúdza nadšenie.
Práca s Richom bola pre mňa niečím úplne novým. Nikdy to nebolo o tom, že by som si sadol a povedal, tak teraz napíšem texty k tomuto alebo tamtomu. Nevyberal som si témy. Jednoducho to sadlo k hudbe a ja som to už nechcel meniť. Nechcel som tomu určovať iné smerovanie. Nešlo o bežný pracovný proces a myslím, že je to na albume počuť.
"I Can´t Stay" bola úplne prvá skladba, na ktorej som pracoval. Keď som ju poslal Richovi, tak doslova vybuchol s tým, že čo som to porobil s gitarovými akordami, ktoré mi poslal a vlastne to odštartovalo celý proces. Tie skladby sa doslova písali samé. Lepšie by som ich ani opísať nevedel. Musel som ich zo seba dostať, vážne.

Hovoríme teda o akomsi dare a na tomto albume sa pohrávaš s duchovnom, obzvlášť v skladbe "Presence Of God". Sám si povedal, že táto skladba nemusí ľuďom práve sadnúť. A je jasné prečo. Je priamejšia v spôsobe, akým takéto témy podsúvajú Depeche Mode, ale naozaj ide o až tak významnú odchýlku?
Ani by som nepovedal. Myslím, že dôvodom je fakt, že sme s Martinom prešli rovnakú cestu. V minulosti, obzvlášt v období albumov "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion", som mal pocit, akoby Martin písal skladby o mne a pre mňa. Síce neprežíval presne to čo ja a ja som bol zasa vtedy omnoho mladší. Ale obaja sme sa borili s rovnakými pochybnosťami, veľmi často sa zdalo, že máme podobné skúsenosti s istými zvláštnosťami a hlavne sme mali rovnaký zmysel pre čierny humor. "Presence Of God" sa skôr snaží vysvetliť, že z času na čas jednoducho vystúpite zo zabehnutých koľají, otvoria sa vám oči a počúvate, čo sa deje okolo vás. Vtedy sa vám zrazu dostávajú odpovede na otázky, ktoré kladiete. Názov albumu "The Light The Dead See" funguje práve preto, že niekedy sa nesnažíte riadiť veci zabehnutým spôsobom a práve vtedy sa dejú čarovné veci. Vtedy sa snažím prísť na to, ako som sa dostal do všetkých tých problémov.

Ide o krehkú rovnováhu, kedy chceš aby ľudia tieto veci objavovali v textoch a pritom nechceš stratiť ich sympatie, keď narazia na mučivé, či kazateľské momenty. Ako si sa dokázal vysporiadať s touto skutočnosťou?
Som naozaj rád, že to takto vnímate. Nakoniec, nešlo o žiadne trýznenie. Tieto veci vznikali neuveriteľne ľahko. Ja osobne vnímam pochybnosť a vieru ako dva veľmi blízke subjekty. Je nemožné odmietať to, čo sa okolo vás deje, obzvlášť, keď sa naozaj snažíte držať veci pod kontrolou. Ale to nie je, ako keď hráte hokej. Ja sa vám nesnažím navrhnúť, čo máte robiť. Ide čisto len o moju skúsenosť s pocitmi, ktorými som prechádzal, ako aj o momenty, kedy som sa sám seba pýtal, čo to do pekla robím? To predsa zažívame všetci. Snažil som sa to zachytiť v tej najotvorenejšej forme, akej sa dalo, bez smerovania. Ja vás nikam nechcem viesť. Chcem, aby ste počúvali a vytvorili si na to vlastný názor a pocity.

Samotný album je nádherný - ako melancholický, tak aj povznášajúci. Ako sa vám podarilo vytvoriť takéto emotívne napätie?
Myslím, že pri niektorých skladbách som sa len nechal viesť mojim vnútorným hlasom. Keď spievam, dostávam sa na veľmi vizuálne miesta. Mám veľmi veľkú predstavivosť a doslova si viem privodiť vesmírne pocity. Zbožňujem, keď niečo takéto hudba dokáže. V mladosti som počúval Davida Bowieho, skoro stále. Miesta, z ktorých spieval boli práve tie, kam som sa chcel dostať. Nevedel som, či tie miesta naozaj existujú, ale veril som tomu. Chcel som túto magickosť zachytiť na tomto albume. Je to miesto, kam sa dostanete, keď počúvate, kde vás ovládne pocit spolupatričnosti. Alebo vás neovládne, aj tak to bude v pohode.

Je nejaké obdobie Bowieho, obraz alebo album, ktorý ťa na takéto miesta dokáže transformovať viac, než iné jeho diela?
Je mnoho nahrávok, ktoré boli pre mňa kľúčové. Ak by som mal ale pomenovať len jednu, tak potom by to mohol byť album "Ziggy Stardust". Zmenil môj život. To isté sa mi stalo, keď nastúpilo obdobie punku a po prvýkrát som počul The Clash. Mal som 16, či 17. Dalo mi to pocit, že konečne niekam patrím. Ten pocit mi dávala hudba neustále a neustále v tom pokračuje. Naposledy sa tak stalo pri novom albume Spiritualized, "Sweet Heart, Sweet Light", ktorý teraz veľmi často počúvam.
Ten album je plný zvláštneho humoru, v kombinácii s ich textami a hudobnými štýlmi. Prihovára sa mi a vyčaruje úsmev na tvári. Niekto iný ale pri tom albume nepocíti nič z toho, ale je to skutočne povznášajúca a skvostná nahrávka.

Aktuálne s Depeche Mode nahrávate 13. štúdiový album. Môžeš nám aspoň trochu naznačiť, čo môžeme od neho očakávať?
Martin je aktuálne neuveriteľne produktívny, ja takisto. S kamošom som dorobil nejaké veci pre Soulsavers a pripravil demá pre Depeche Mode. Martin akoby stál pri skladateľskom páse. Priniesol zopár skutočne vynikajúcich skladieb. Začali sme s nahrávaním šiestich, či siedmych skladieb a momentálne už máme k dispozícii asi 20.
V štúdiu sa snažíme veciam nevenovať príliš veľkú pozornosť. Snažíme sa nepreprodukovať zvuk. Ak niečo funguje, tak na tom pracujeme. Snažíme sa skladbám dať viac prvkov živého hrania. S Antonom Corbijnom sme nedávno rozobrali zopár nápadov o tom, kam chceme album posunúť po vizuálnej stránke a on sám nám predstavil skvelý svoj uhol pohľadu.
Skladby sú ovplyvnené bluesom. Samozrejme, nepôjde o bluesovú nahrávku, ale to ovplyvnenie je tam citeľné. No a takisto je tam citeľný akýsi pocit predtuchy. V tomto štádiu je tom všetkom stále predčasné hovoriť. Nahrávame spolu už veľmi dlho, no vždy sa objaví moment prekvapenia, kedy sa to všetko vyberie typickou cestou Depeche Mode, ktorá smeruje ku zvuku a k nám samotným.

Názory Devotees (7)

bel canto

 1    8. jún 2012 o 13:43

Ok Davide, nestazte sa veciam venovať príliš veľkú pozornosť, nesedte tam po nociach, nevybrusujte to, kaslite na to, rychlo to zbuchajte, bum bac, bum bac, sak aj tak vam to kopec ludi tak ci tak zozerie a pojde na stadiony. Wildera nevolajte, vsak na co aj, iba by vam to sprznil ..... Hilierove prskavky su aj tak lepsie. Aj tak si myslim, ze najradsej by ste robili minimalizmus ako counterfeity alebo uplakane papermonstery ale znacka DM, ma predsa nejaky zvuk a v tom duchu treba hadam pokracovat. Ale uz len tak, na pol pary ....


Radbuza

 2    8. jún 2012 o 14:40

Ono, Ovčáci, čtveráci je taky pěkná skladba….  grin))

Uvidíme, mě potěšil Moby, který zase po x letech chytil druhý dech a Rammsteini…

Strašně rád bych uvítal vynikající desku DM bez Wildera, no zatím to stále není to pravé ořechové


tommy

 3    8. jún 2012 o 15:15

bude to pecka, neslzte! DM sa proste kĺžu na novej vlne - NDW (rozumej New Depeche Wave) smile
PS. Perfect story monghi


bel canto

 4    8. jún 2012 o 15:42

Melodie a zlozene skladby predpokladam budu skvele, tie su vzdy na kazdom albume, to je vysoky level uz 30 rokov. Ak vsak produkcii nevenuju prilis vela pozornosti, tak potieraju zaklady DM, lebo prave DM v 80.rokoch venoval produkcii prilis vela pozornosti, to bol ich charakteristicky znak. Asi je to fakt len o Wilderovi a jeho ochote tam trcat po nociach, tymto trom co zostali som to nechcelo ani vtedy ani teraz. Mozno je to len o tom. Potom aj tak tie albumy vyzeraju.


radoo

 5    8. jún 2012 o 16:28

uz je konecne na case aby aj anton poriadne zapracoval .ten jeho posledny
booklet s tym mikado ma tiez sklamal.no a hlavne uz konecne zmen vizual podia.3-krat po sebe v podstate to iste podium stacilo.


eternal outsider

 6    9. jún 2012 o 10:09

Album je zatím hoooodně daleko, je ještě brzo na nějaké závěry smile Podle výroků pracovního týmu těžko soudit - členové skupiny budou vždy tvrdit, že všechno okolo nového alba je bezva. Což je pochopitelné, kdyby si mysleli, že obsah desky nestojí za nic, nemělo by cenu na čemkoliv pracovat…
Za sebe doufám aby bylo tohle album lepší než SOTU, které sice není špatné, ale nesedlo mi tak jako jiná alba (např. pořád nemám ráda Perfect a asi ani nikdy nebudu)
...jen aby z NDW nebylo tsunami grin


Paloq2

 7    9. jún 2012 o 14:53

Dufam ze Anton nebude jedina pozitivna vec z toho albumu.


Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa