Fletch: Nostalgii nepodliehame

Fletch: Nostalgii nepodliehame

Martin a Andy exluzívne pre britské víkendové "street" noviny Big Issue North. Samozrejme, stále je ústrednou témou aktuálny album "Spirit".

34 rokov dozadu, keď Margaret Thatcher vyhrala po druhýkrát voľby v Británii, v čase, kedy výrazne vzrástla nezamestnanosť a v Británii zároveň narástlo rasové napätie, Depeche Mode dokončili svoj kľúčový, tretí štúdiový album.

Album "Construction Time Again", vydaný v auguste 1983, tri mesiace po víťaztve konzervatívcov, sa stal dovtedy jediným skutočným albumovým odbehnutím basildonskej kapely do politiky, na ktorom v skladbách ako "Everything Counts", "The Landscape Is Changing" a "Two Minute Warning" polemicky zaútočili na chamtivosť korporácii, ekologickú skazu a hroziacu nukleárnu apokalypsu.

"Keď sme začínali, boli sme čisto popová kapela," zaspomínal skladateľ Martin Gore v rozhovore pre Big Issue North krátko pred tohtoročnýmu voľbami. "S našim druhým albumom sme sa snažili vyhnúť stagnácii a pokračovať vo veciach, do ktorých sme sa pustili po odchode Vince Clarka zo skupiny. V roku 1983 sme tak trochu "narástli" a hlavne veľa cestovali, takže sme sa stali svetovejší. Aj to sa odrazili na albume "Construction Time Again"."

O 100 miliónov predaných albumov neskôr, nespočetných ciest okolo sveta a tri a pol dekády sa Depeche Mode opäť pevne zamerali na politickú scénu.

"Mám pocit, že sme na tom horšie, než sme boli kedykoľvek, čo si pamätám," zalamentuje Gore, ktorý svoje frustrácie a obavy pretransformoval do albumu "Spirit", štrnásteho albumu synthrockovej kapely, ktorý bol vydaný na jar tohto roka a stretol sa so všeobecným nadšením. "Rozhodli sme sa vyraziť sociálne priamou, politickou cestou, čo je vždy tak trochu risk. Nikdy nemáte istotu, či vás kritika za takéto niečo neroznesie na kopytách, ale z nejakého bláznivého dôvodu sa to všetkým páči."

"Je to hnev, no rozhodne nie deprimácia," vyjadril sa v separátnom telefonickom rozhovore klávesák Andy Fletcher, známejší pod prezývkou Fletch. "Keď sa rozhliadnete v súčasnom svete, narazíte na udalosti súviace s Trumpom, Brexitom, Le Penovou, či Sýriou. V súvislosti s politikou a životom ako takým sme sa vždy vyjadrovali dvojzmyselne, no Martin nadobudol pocit, že nastal čas o tom všetkom napísať."

Album je silnou výpoveďou o globálnych udalostiach a začína krutou, až uštipačnou regresiou ("Going Backwards") a vrcholí s brutálne pochmúrnou "Fail", v ktorej Gore skľúčene spieva: "Naše svedomia sú zničené: posrali sme to."
Medzitým všetkým, trojka - ktorú dopĺňa spevák Dave Gahan - ostro vystupuje proti politickej apatii ("Where´s The Revolution"), nerovnosti ("Poorman"), nukleárnemu holokaustu ("Eternal") a politickým prevracačom kabátov. “Blame misinformation/Misguided leaders/Apathetic hesitation/Uneducated readers,” spieva sa v "The Worst Crime", so zdanlivým odkazom na Trumpov vzostup a minuloročný Brexit.

Gore, čulý 55-ročný muž, ktorý posledných 15 rokov žije v Santa Barbare a väčšinu textov albumu "Spirit" napísal pred referendom o Brexite a americkými prezidentskými voľbami, nechce debatiť o tom, na čo konkrétne jeho texty odkazujú, ale nemá problém priznať, že politická scéna a samotný Trump mali na album veľký vplyv.

"Celý ten proces s americkými voľbami bol natoľko dlhý, že tie varovné signály sa nedali nevšimnúť. Sledovať ten vyvíjajúci sa debakel a ďalšie príšerné veci, ktoré sa diali vo svete, jednoducho som nadobudol pocit, že ich jednoducho nemôžem ignorovať. Kamkoľvek ste sa obzreli, našli ste niečo, o čom sa dalo napísať. Mal som pocit, akoby ľudskosť zišla zo svojej cesty a vydala sa úplne zlým smerom."

Brixit je už len depresívnou čerešničkou na už beztak trpko chutiacej torte, dodal. "Nie vždy som sa cítil Britom. Skôr som sa cítil vždy Európanom a zrazu sa to britské z Európy vzďaľuje."

Fletch, ktorý žije v Londýne, je vo svojom hodnotení otvorenejší: "Brexit je totálna pohroma," vybuchne v hneve. Obaja sa však zhodnú, že ich zúfalstvo nad nedávnymi udalosťami vo svete obnovilo v kapele pocit pre naliehavosti.

"Fakt, že aj po 37 rokoch stále produkujeme hudbu, ktorá má svoj význam a je stále dobre prijímaná, to je niečo úžasné," nadchne sa Gore. "Povedal by som, že dnes sa "žije" v kapele lepšie, než kedykoľvek predtým," súhlasne dodá Fletch predtým, že vysloví námietku. "Samozrejme, o päť rokov to môže byť inak, ale v tomto momente to tak jednoducho je."

Jeho opatrnosť je opodstatnená. Kapela vznikla v roku 1980 a pôvodne ju tvorili Gore, Fletch, Gahan a Clarke. V tejto zostave zabodovali na novoromantickej scéne, no sotva fungovali dva roky, Clarke sa rozhodol kvarteto opustiť a kormidlo prenechal Goremu.

Clarkovo miesto zastúpil Alan Wilder, a to až do roku 1995, kedy sa z Depeche Mode už stala jedna z najväčších alternatívnych kapiel na svete a mali za sebou zbierku klasických singlov ako "Just Can´t Get Enough", "Personal Jesus", "Enjoy The Silence", ako aj skvele prijaté albumy ako "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion". Ich úspech maskoval temnú pravdu o udalostiach v zákulisí. Kapela sa zmietala v chaose. V roku 1995 sa Gahan, ktorý už dlhší čas zápasil so svojou závislosťou na heroíne, pokúsil o samovraždu. O rok neskôr sa v losangelskom hoteli predávkoval, čoho výsledkom bola takmer dvojminútová zástava srdca.

"Aj my sme svojim spôsobom zišli z cesty, robili sme rovnaké veci, hoci v tom nebol heroín. Ja som sa nervovo zrútil, z Martina sa stal alkoholik. Ale, aby ste sa stali silnejší, jednoducho musíte niečim prejsť," dodá Fletch, ktorý je presvedčený o tom, že v polovici 1990tych rokov bola kapela veľmi blízko k svojmu koncu.

"Dave sa ocitil v desivej situácii. Šli sme do New Yorku kvôli šesťtýždňovému nahrávaniu vokálov a ku koncu sme nemali nahraté takmer nič. S Martinom nás napadlo, že je po všetkom. Dave sa však, vďakabohu, dal dohromady a odvtedy je triezvy a čistý."

Vzťahy v kapele sa teda zlepšili a hoci trio vedie mimo kapely absolútne separátne životy, aj tak medzi nimi vládne pevné puto. "Máme k sebe vzájomne veľmi blízko. Naše rodiny majú k sebe dokonca veľmi blízko," vysvetľuje Fletch. "Martin je trochu zženštilý. Dave je zasa macho frontman a ja som ten priemerný človek z ulice, ktorý robí na každého dobrý dojem."

"Máme šťastie, že nepodliehame nostalgii. Keď sme začínali, tak sa nás snažili uloviť všetky veľké vydavateľstvá, ponúkali nám tony peňazí. My sme si však vybrali chlapíka, Daniela Millera z Mute, ktorý nám žiadne peniaze neponúkal, ale nám sa páčili umelci z jeho vydavateľskej stajne. Ak by sme šli k veľkému vydavateľstvu, dnes by sme možno vyrazili na spomienkové turné."

Namiesto toho strávi kapela tento rok na turné s vystúpeniami na veľkých štadiónoch po celom svete, kde predstaví súčasnú protestnú nahrávku, ktorá nám poskytuje množstvo otázok, ale aj odpovedí. "Pre každého z kapely má názov albumu úplne iný význam," povie Gore. "Ja ho skôr vnímam ako povolávanie do zbrane, aby sme opäť našli nášho ducha. Ja osobne cítim z albumu nádej, že si tá ľudskosť nájde k duchovnu opäť cestu a prestaneme robiť zlé rozhodnutia."

"Ale takisto dúfam, že takéto piesne už po zbytok môjho života nebudem musieť písať. Dúfam, že sa z tohto sveta stane lepše miesto už počas nasledujúcich štyroch rokov."

Názory Devotees (2)

radoo

 1    12. júl 2017 o 18:43

mna by velmi zaujimalo,do akej miery sa fletch na turne v 1993 nervovo zrutil,ze musel opustit kapelu.

bel canto

 2    15. júl 2017 o 13:19

Sucasny DM je o tom, ze obsah je dolezitejsi ako forma.
DM za Alana bol o tom, ze forma bola rovnako dolezita a kvalitna ako obsah.

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa