Duchovné otázky Davida Gahana

Duchovné otázky Davida Gahana

Rozhovor s Davidom pre britský The Guardian.

Zdravím Dave. V 1980tych rokoch ste jeden koncert ukončili so 40 topánkami na pódiu, ktoré doleteli z publika. Kedy po tebe niekto naposledny hodil topánku?
No áno, bolo obdobie, a dokonca to bolo konkrétne v Los Angeles, v Palladium, kde mohli ľudia hádzať topánky na pódium. Dodnes neviem, aký to malo význam. Pamätám si však jeden koncert Jane´s Addiction, v 1990tych rokoch,  kedy to Perry Farrell schytal priamo do tváre. Za tie roky sme však na pódiu našli kopec čudných vecí. Často to záviselo od toho, čo sa práve objavilo v tlači - v príšernom období 1990tych rokov nám ľudia hádzali na pódium balíčky s drogami.

Aké plytvanie.
Dobrý nápad to teda nebol. Podľa všetkoho to bol však len odpad. Fakt neviem, čo to bolo a roadies mali plné ruky práce.

Stavím sa, že to robili s nadšením.
(smiech) Istotne.

Na koho by sme mali vsadiť, pokiaľ by šlo o réžiu ďalšieho videoklipu, na Antona Corbijna, či Jeremyho Corbyna?
O Jeremym Corbynovi som nedávno čítal. Jeho názory sa mi celkom páčia. Nemyslím si však, že by zvládol réžiu videoklipu, takže ja by som stavil na Antona. Viem, že on to zvládne.

Ešte stále máš duchovného radcu?
Pozrite, poviem vám to takto, stále potrebujem radiť v duchovnej oblasti. Všetci by sme mali duchovno hľadať. Neviem čo to je alebo kde to mám hľadať, no stále hľadám odpovede na otázky "Prečo som tu? Čo to vlatne robím? Čo by som mal robiť a prečo to nerobím?"

No, tak dôvod, prečo si práve teraz tu, je ten, že si dokončil, ako vokalista, druhý album so Soulsavers a rád by si ho svetu predstavil.
My sme vlastne po prvom albume neprestali písať. Dokonca aj keď som bol na turné s Depeche Mode, sa mi v hlave rodili nápady. Po skončení turné som nejaký čas len tak hľadel na stenu, ako vy teraz, len tentokrát to bolo trochu drsnejšie. Trpel som strašným pocitom straty. "Je po všetkom." Dosť kruto ma to zasiahlo. Takže som len tak smutne posedával a až keď mi začal Rich zo Soulsavers posielať hudobné party, až vtedy začala moja terapia. Písaním som sa snažil vyhrabať z tej jamy, do ktorej som spadol.

A nepríde ti trochu trápne pracovať so Soulsavers, keď si s Depeche Mode? Si s nimi na turné, položíš telefón, spýtajú sa, "Kto to bol?" "NIKTO!"
Tak nejak to bolo. Nedávno som sa stretol s Martinom v Los Angeles, strávili sme spolu príjemný čas a podebatili o rôznych veciach. A padlo aj zopár otázok z jeho strany. Niečo v zmysle, "Akoby si nás podvádzal". Ale ja myslím, že na všetko sa nájde čas a priestor. Ja viem, že mnohí majú problém to pochopiť, ale ja jednoducho viem, že to musím urobiť.

Ktorá skladba je tá najlepšia, akú si kedy nahral?
V prípade Depeche Mode mi vždy príde na um "Condemnation", zo "Songs Of Faith And Devotion", pretože práve pri nej som si definitívne uvedomil silu svojho hlasu. Jednoducho som v tej skladbe objavil svoj hlas.

Tvoja obľúbená skladba z aktuálnych rebríčkov?
Ó Bože. Nemám potuchy, čo aktuálne letí, ale dostávajú sa mi tie veci do uší vďaka mojej 16ročnej dcére. Naposledy si do nekonečna púšťala album od Lany Del Dey, čo sa mi celkom páčilo.

Zdá sa, akoby si fungoval v štvoročných cykloch - album Depeche Mode + turné, bočný projekt, album Depeche Mode + turné a opäť bočný projekt. Nemáš po tých 35 rokoch jednoducho chuť vyložit si nohy na stôl a sledovať reláciu Judge Judy?
No, ale ja to tak robím. Posedávam, sledujem tú blbosť a podobne. Ale to dlho nevydržím. Ja sa totiž až zúfalo snažím nič nerobiť, v určitom okamihu mi to totiž príde ako skutočne dobrý nápad. Problém ale je, že ničnerobenie ma prívádza do čudných stavov. Moja manželka mi to na nejaký čas skutočne dopraje, ale potom mi povie, aby som už niečo začal robiť. NIekedy sú jej rady skutočne dobré, pretože tak nájdem spôsob, ako sa z toho všetkého "vypísať".



Ako bude znieť ďalší album Depeche Mode?
Tak to je otázka za milión dolárov. Vzrušujúce na tom je, že o tom nemám ani poňatia. A takto je to vlastne vždy. S Martinom si chceme na konci roka spolu sadnúť a porozprávať sa o tom. Viete, my môžeme robiť čokoľvek chceme, a bol by to asi hriech to neskúsiť.

Máš vianočný sveter?
Nie ...

Nie?
Nie, ale posledné Vianoce som strávil s mojou mamou, bratmi, sestrou a ich rodinami na Isle Of Wight. A moja sestra trvala na tom, aby mal každý na sebe vianočný sveter.

Úžasné.
Dokonca mám niekde fotografiu, kde sme celá rodina, zoradení pred domom mojej mamy a všetci v tých svetroch. Ten môj - samozrejme mi ho kúpili - vyzeral ako sako s kravatou. Pôsobilo to smiešne.

A nemohli by sme tú fotografiu pridať k tomuto rozhovoru?
Celá rodina mi pohrozila, že ak sa tá fotografia niekde objaví, tak so mnou už v živote neprehovoria. Ale, aby som bol úprimný, je to celkom milá fotografia.

Názory Devotees (3)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa