Duch kapely je dnes ešte väčší

Duch kapely je dnes ešte väčší

Bleskový rozhovor s Andym Fletcherom po vystúpení Depeche Mode v jednej z nočných televíznych šou v USA so singlom "It´s No Good".

V dnešnej "Tonight Show" ste predstavili skladbu "It´s No Good". Môžeš ju zaradiť k svojim najobľúbenejším z nového albumu? Ten album je pre mňa každopádne dosť nezvyčajný. Mám všetky tie skladby až tak rád, že je pre mňa obtiažne vybrať z nich tie najobľúbenejšie. Každá z nich má svojskú atmosféru. No "It´s No Good" bola od začiatku považovaná za singel. To by ste aj vy poznali v momente, ako by ste počuli demo. U niektorých skladieb v ich demo podobe ťažko poznáte singlový potenciál, no pri takých ako "Enjoy The Silence" (Violator, 1990) a "It´s No Good" to zistíte okamžite. Pamätám si, ako mi v súvislosti s touto skladbou zavolal Martin a povedal, "Myslím, že som skomponoval No.1 hit." a z tej skladby sa No.1 hit naozaj v mnohých krajinách stal. Vtipné je, ako ste si u niektorých skladieb istý, že zaručene prerazia a nakoniec totálne prepadnú. A môžeš nám uviesť príklad takej skladby, ktorú si považoval za jasného favorita a nakoniec tomu tak nebolo? Myslím, že taká "Never Let Me Down Again" (MFTM, 1987) bola našou najlepšou skladbou vôbec, jedna z našich legendárnych live záležitostí, no a v takom Anglicku dosiahla iba 22.pozíciu, čo je dosť úbohé umiestnenie, keďže bežne sa v UK vyšplháme do prvej päťky. Hoci sa z nej stala legendárna skladba, v singlovom rebríčku absolútne prepadla. To isté sa dá povedať aj o "Condemnation" (SOFAD, 1993), o ktorej sme si mysleli, že bude obrovským singlovým hitom a pritom dopadla katastrofálne. Niekedy vám odhad vyjde, niekedy jednoducho nie. No stále je to lepší pocit, keď sa rozhodnete sami, ako by za vás mala rozhodnúť nahrávacia spoločnosť, pretože obyčajne máme správnejšie rozhodnutia my, než oni. Takže je to absolútne na Vás, čo vyjde na singly? Presne tak. Jednoducho tomu musíte veriť. Možno v začiatku našej kariéry sme si neboli celkom istí, takže sme niektoré veci nechávali na iných, no dnes si pevne stojíme za našimi rozhodnutiami. Samozrejme, že si názory iných vypočujeme, nedá sa byť vo všetkom v pozícii diktátora. Treba si vypočuť všetky strany, ale veci si nakoniec urobiť po svojom. Vypočuješ si z času na čas ešte váš debutový album "Speak And Spell" a premýšľaš o tých dňoch? Mám na tom albume zopár obľúbených skladieb, vrátane singla "Dreaming Of Me". Z času na čas si ho pustím. Mám s ním spojených množstvo spomienok. A nakoniec, takú "Just Can´t Get Enough" počujete dodnes veľmi často, takže aj pre toto si ten album až tak často zasa nepúšťam. Viem, že si ku koncu vášho posledného turné dosiahol bod, kedy si, povedané ľudovo, "vyhasol". Skús nám priblížiť, čo sa vlastne stalo. Nervovo som sa zrútil už pri nahrávaní albumu a po ňom sa okamžite vyrazilo na turné, veľmi dlhé a stresujúce turné. A to pokračovalo ďalej a ďalej, chalani sa zrazu rozhodli vyraziť na ďalšie americké turné, s čím som nesúhlasil a považoval som to za veľkú chybu, niečo zlé pre našu kariéru. Jednoducho som potreboval odpočinok a tak som sa rozhodol s nimi v turné nepokračovať. Ľutuješ dnes to rozhodnutie? Nie! Skôr mi je ľúto, že sa ostatní nerozhodli rovnako. Oni však všetci v tej dobe surfovali na jednej obrovskej "párty" vlne. Dave s Martinom to turné naozaj chceli podniknúť? Obzvlášť na tom trval Alan, čo mi prišlo veľmi podozrivé. Možno tým chcel kapelu ešte riadne "podojiť", keďže už vtedy vedel, že chce odísť. On to už vedel v čase turné? Presne to si myslím. Neviem, či si to niekedy pripustí, ale ja si to myslím. Pri pohľade späť on sám na to turné nahliadal ako na posledné a keď opúšťal kapelu, tak mal pocit, že je to vlastne jej koniec, lenže jej duch je dnes ešte väčší. Aj si sa s ním odvtedy rozprával? Nik s ním odvtedy neprehovoril. Je to veľký tajnostkár, žije niekde na vidieku. Nik ho odvtedy nevidel. Alan ku všetkého pristupoval očividne veľmi detailne, pokiaľ ide o proces nahrávania a vystupovania. Nie je trochu problém mať niekoho, ku komu máte blízko a zrazu sa stane zdrojom sporov? Od nášho mítingu z pred dvoch rokov s ním nie sme jednoducho v kontakte. Je zopár vecí, ktoré boli v jeho prípade dosť výstredné, pokiaľ ide o nástroje a gitary, ale tie on riešil cez manažéra turné. Alan nebol nikdy pôvodným členom Depeche Mode. Plnoprávnym členom kapely sa stal až po tom, čo bol najskôr iba naším nájomným hudobníkom, no a jednoducho sa rozhodol odísť. Ak by sa rozhodol odísť Martin, Dave alebo ja, to už by bol vážnejší problém, pretože my traja tvoríme originálneho ducha kapely. Zdroj: Press Telegram, 1997

Názory Devotees (11)

gargamel

 1    14. november 2010 o 22:46

Nič v zlom ale myslym ze alan je ovela lepší hudobník ako fletch a to sa doteraz nezmenilo

chmelko

 2    14. november 2010 o 23:53

super článok!! krásne vidiet, ako to vtedy Fletch bral osobne..boli ako “deti” po rozvode, čím skor na to zabudnut..

Roman

 3    15. november 2010 o 00:23

Zaujimave ze Fletch poznal singlovy potencial Enjoy the Silence uz z dema.

vocal

 4    15. november 2010 o 08:17

Fletch pozerá na celé to okolo Alana dosť triezvo (veď vieme že Martin vtedy pil a Dave ...) Takže on do toho podľa mňa videl asi najjasnejšie. A keď som pri tom tak aj mne sa niektorá skladbe páči hneď a k inej si musím nájsť tú správnu cestu, takže si mylsím, že Fletch môže vidieť potenciál v takých skladbách o ktorých my vonku ešte ani netušíme ...
Ale článok veľmi zaujímavý ... najmä odstavec “Obzvlášť na tom trval Alan ...”

Zenzucht

 5    15. november 2010 o 08:43

Hmm, pokud se pamatuji, tak produkce Devotional byla natolik nákladná, že začala být zisková až s těmi posledními částmi.

dvestotri

 6    15. november 2010 o 09:01

no vtedy boli vztahy dost vyostrene. Nastastie uz maju svoje roky a pochopili, ze nema zmysel fucat sa jeden na druheho grin

tomy

 7    16. november 2010 o 12:56

nepatrí sa predsa končiť so stratovým turné, takže Alan bol pragmatik smile Keby vtedy nechlastali a viac komunikovali, tak sme tu nemuseli mať zaváhania ala Exciter smile

Alizza

 8    16. november 2010 o 21:18

Ak by sa rozhodol odísť Martin, Dave alebo ja, to už by bol vážnejší problém, pretože my traja tvoríme originálneho ducha kapely.

Zaujimave, z jeho pohladu to tak mozno vyzera(lo), ale fanusikovia to zrejme vnimaju inak…

tomy

 9    17. november 2010 o 08:41

to Andyho vyjadrenie ohľadom ducha kapely má hlboké korene ešte v začiatkoch DM , čo le logické...Nemôžme mu to mať za zlé . Proste , keď sa začali variť dejiny DM, Alan tam ešte nebol , nevyrastal v Base spolu s ostatnými členmi kapely a na to oni /nikdy/ nezabudnú smile

violator.one

 10    21. november 2010 o 04:19

co mate vsetci proti EXCITERU ja som rad ze vznikol taky album a ze som zazil koncert v Prahe.budte trocha skromnejsinajlachsie je kritizovat.ved je to predsa DM a to je zaklad nech to je co najdlhsie ako to je.

tomy

 11    21. november 2010 o 15:45

Condemnation bola od začiatku jasná albumová záležitosť , takže nechápem Andyho /DM/  rozčarovanie smile Inak Dreaming of me je stále jedna z naj ranných vecí, škoda, že ju občas neoprášia - v takej RAH mohla zaslúžene zaznieť. Alebo že by Vince nedal súhlas zo zákulisia smile

Depeche Mode FanShop

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa