Don’t Look Back

Možno aj týmto songom zo singla Strange Hours chcel Alan definitívne zabuchnúť dvere za svojou minulosťou. A predsa, pred pár dňami sa stalo niečo, čo by mohlo minulosť aspoň na chvíľku vrátiť späť. Čo všetko sa okolo súčasných a aj bývalých členov DM deje snáď všetci vieme, a určite mnohí z Vás vedia všetko, čo tomu predchádzalo... ale predsa len, ak by sme chceli nájsť nejakú súvislosť alebo zlomový bod, ktorý naštartoval novú epochu DM, museli by sme vrátiť späť o 11 rokov - do roku 1991. Vtedy sa definitívne pretrhla šnúra neúnavného tempa kapely.

Od roku 1981, počnúc Speak&Spell, kapela rok čo rok produkovala nový album. V auguste 1986 však svetlo sveta uzrel nový úkaz v tábore kapely, dovtedy nepoznaný. Sólový projekt. Kto iný by sa naň mohol vrhnúť, ako vtedajší hudobný mozog kapely Alan Wilder. EP so záhadným názvom 1+2 pod hlavičkou Recoil sa vlastne ani nedá nazvať sólovým projektom v pravom slova zmysle, keďže táto nahrávka je vlastne mixáž zvukov dobre známych DM. V januári 1988, počas svetového Masses Tour, vypúšta MUTE na trh nový album Alanovho projektu Recoil s názvom Hydrology. Album obsahuje aj EP 1+2 a CD verzia tohto titulu bola vo svojej dobe najdlhšie hrajúcim nosičom, čo sa týka minutáže. Hydrology samotné je už čímsi novým, nepoznaným, no zároveň stále nepovšimnutým a schovaným v tieni DM. Počas pauzy v nahrávaní vrcholného diela DM albumu Violator, si do štúdia súkromne odskočil druhý génius kapely Martin Gore. Svojim projektom Counterfeit E.P. vzdal hold svojim obľúbeným kapelám z mladosti. Jedna z coververzií, konkrétne Never Turn Your Back On Mother Earth od The Sparks, odznela dokonca na koncerte Depeche Mode v Tokyu počas Masses Tour. EP sa stretlo s veľkým ohlasom funúšikov a zároveň pripravila veľmi dobrý background pre nástup albumu Violator.

Po skončení The World Violation Tour už nastáva všetkým dobre známe obdobie. Kapela už neprodukuje nahrávky v takom závratnom tempe ako v 80-tých rokoch, a tak kopec voľného času využíva Alan pre svoj ďaľší a zároveň posledný ako člen DM, skvost Bloodline, ktorý svetlo sveta uzrel v apríli 1992. Prvý Alanov album s použitím vokálov, ktoré naspievali nie neznámi umelci tej doby... Douglas McCarthy z Nitzer Ebb (ako odplata za produkciu LP Ebbhead ...), Toni Holiday z Curve a vychádzajúca hviezda electro scény Moby.

Po vydaní Bloodline sa na trhu objavuje soundtrack k filmu Wima Wendersa - Until the End Of The World, a na ňom sa popri mnohých objavujú aj DM so skladbou "Death´s Door". Túto skladbu však s kľudným svedomím možme označiť takisto za sólovú záležitosť už len z toho dôvodu, že minimálne Dave a Fletch s ňou nemajú nič spoločné. Napriek tomu sa uvádza pod hlavičkou DM a vyšla aj ako B-strana singla Condemnation. V júni 1995 Alan opúšťa DM, a projekt Recoil našiel vo svojich ďaľších dvoch dielach Unsound Methods a Liquid svoju pravú tvár. Skončením Exciter Tour pre DM nastáva vákuové obdobie kapely, ktoré sa Gore a Gahan odhodlali využiť na svoje sólové projekty. Martin sa rozhodol pre pokračovanie albumu cover verzií, ktoré by svetlo sveta mohli uzrieť už v tomto roku. Patrilo by sa pripomenúť, že Martin sa predstavil ako zdatný DJ v remixoch pre Spirit Feel alebo Garbage. Jeho schopnosti mohli vidieť a počuť nielen diváci hudobnej stanice Viva alebo poslucháči nemeckej rozhlasovej stanice Radio1 Live, ale dokonca aj všetci fanúšikovia počas Exciter Tour, keď sa pred koncertom z reproduktorov ozýval jeho DJ set. No málokto to registroval.

Dave to zobral z iného konca a rozhodol sa pre štýl, ktorý naznačil už na tributovom albume pre kapelu Roxy Music, s jeho verziou skladby A Song For Europe. To, že Dave to myslí smrteľne vážne už naznačil v nejednom z jeho posledných interview pre americké rádia, ale najväčší šok spôsobil vyhlásením, že k spolupráci oslovil aj Alana Wildera. Alan zatiaľ mlčí, ale keďže momentálne na práci "nič nemá", spoluprodukciu nového albumu Curve ukončil a prácu na svojom novom diele na čas zastavil, je tu nejaký priestor na možnú realizáciu. Davidov album by sa mal niesť v bluesových a jazzových náladách a práve táto oblasť nie je Alanovi neznáma, stačí si vypočuť niektoré jeho nahrávky hlavne na poslednom albume. Zdá sa, že DM našli samých seba nielen ako kapela, ale aj ako sóloví umelci. A dovolím si tvrdiť, že o Davidovi ako sólovému hráčovi budeme v budúcnosti ešte veľmi veľa počuť, pretože o jeho vokáloch sa už veľa interpretov pochvalne vyjadrilo počas prác na spomínanom tribute pre Roxy Music. Zostáva len Fletch, ale od neho sotva možno očakávať nejaký hudobný počin.