DM sú dnes úplne iná kapela

DM sú dnes úplne iná kapela

S Vince Clarkom nielen o Depeche Mode, ale aj o Yazoo, Erasure a hudbe samotnej.

Prečo Erasure vydávajú práve teraz kolekciu hitov a remixov? Aby som bol úprimný, mám pocit, že nahrávací label sa pokúša na poslednú chvíľu ešte zarobiť nejaké peniaze. Predajnosť nahrávok je všeobecne veľmi zlá a MUTE aktuálne remixuje a znovuvydáva všetko zo svojho bohatého katalógu. Tlačí ich k tomu EMI, viete, aby vykázali zisky. My sami sme už vydali dve kolekcie najväčších hitov. Prvej sa darilo veľmi dobre, tá druhá bola urobená veľmi narýchlo. Nebolo to náležite dokončené, hoci grafika bola výborná, ako aj remixy, takže možno to skúsili znova práve preto. Tvoj pohľad na skutočnosť, že Daniel Miller predal MUTE EMI? No, bol to vcelku šok. Keď mi vysvetľoval, že stále bude mať kontrolu nad spoločnosťou, tak to nevyzeralo až tak zle, lenže teraz dostal celý priemysel riadne na frak... teraz sú jednoducho pod tlakom zarobiť čo najviac peňazí. Alebo mať čo najnižšiu stratu. Došlo k celkovej zmene atmosféry. A čo už potom umelci, ktorí sú na rozdiel od vás menej významní. Ľudia ako Diamanda Galas a Barry Adamson napríklad, tí ten nedostatok financií pocítia najviac. Pravdepodobne. Ale my máme šťastie, pretože máme veľmi loajálnu základňu fanúšikov, ktorí nás vždy podržia, dokonca aj vo finančne zlých časoch. Neber to ako nejakú narážku, ale za posledné roky si sa muzikantsky podieľal na mnohých projektoch. Ako je to vlastne s vašim priateľstvom s Andym, ktoré je základom dlhoročného fungovania Erasure? Sme v pohode. Myslím, že keď sa spolu zídeme a rozhodneme sa pracovať na nejakej piesni, tak je to pre nás veľmi vzrušujúce, hlavne preto, že v danej chvíli absolútne nevieme, čo robíme. My totiž nikdy nemáme žiaden plán. Jednoducho chytíme gitaru, zapneme nahrávanie a potom sa zrazu niečo stane. A práve fakt, že absolútne nevieme, čo nás najbližšie čaká, drží toto priateľstvo pri živote. Bol niekedy problém v tom, že ty žiješ v kraji Stevena Kinga, v Maine v Spojených štátoch a Andy zasa v Hastings v UK? Ani nie. Obyčajne sa stretneme keď skladáme piesne. Nemáme tendenciu riešiť veci cez internet. Ten skôr využívame v počiatočných fázach prípravy albumu, kedy si vymieňame nápady, ale hneď na to príde osobné stretnutie. Buď v UK alebo v Spojených štátoch, ale vždy osobne. No a potom, keď máme skladby a texty, ktoré fungujú, tak potom je to už jednoduchá práca, aj separátne. Napriek tomu s akým odporom sa stretával pop v Británii, kopec kapiel má svoje korene práve v synthy pope, zdá sa však, že Erasure nie sú jediní, ktorí v týchto trpkých časoch prosperujú. V našom prípade je to možno preto, že zažívame práve naopak skvelé časy. Máme za sebou 25 rokov koncertovania a za tie roky sa ľudia voči nám stali veľmi loajálni. Neviem, či hudobníci trpia pre hudobný štýl, ktorému sa venujú. Podľa mňa trpia viac keď nemajú k dispozícii skutočné dobré skladby. My s Andym nie sme synthy duo, my sme skôr skladateľské duo, ktoré využíva syntezátori. A práve preto máme za sebou toľko úspešných rokov. Musím súhlasiť a zároveň priznať, že medzi Erasure a rannými Depeche Mode, Yazoo a The Assembley je veľmi veľký rozdiel. A potom je tu ešte jedna vec, na hony vzdialená tradičným záležitostiam typickým pre synthy kapelu, do ktorej ste sa pustili. To bol Union Street Projekt, pod hlavičkou ktorého ste v Nashville odohrali zopár unglugged koncertov. Ako ste k tomu prišli? To bol tvoj alebo Andyho nápad? To je vec, o ktorej sme sa spolu bavili dávno predtým, než sme sa do toho skutočne pustili. Chceli sme sa jednoducho vrátiť k starým skladbám, ktorým sa nedostalo náležitej pozornosti a zahrať ich vo forme, v akej boli pôvodne skomponované, čiže v polohe gitara a spev. V tom čase som žil v New Yorku a nejak som sa dal dokopy s gitaristom Stevenom Walsom, ktorý súhlasil s produkciou albumu. Proste nastal ten správny čas. Andy sa do tej myšlienky zahrať to v akustickej podobe úplne zbláznil. Proste tak nejako k tomu došlo. Každý mal z toho dobrý pocit. V správnom čase sa na správnom mieste zišli správni ľudia. Som síce laik a nie hudobník, ale v skladbách ako "Love To Hate You" som si všimol, že sa synthy zvuk vracia k "Telstar" od The Tornados alebo k niečomu, čo možno počuť na nahrávkach od Pierre Henryho. Správne. To si už ako tínejdžer inklinoval k syntezátorovým zvukom? No, ja som si tie veci vtedy až tak neuvedomoval a ako tínejdžer som hrával skôr na akustickú gitaru a až do svojich 19-tich som žiaden syntezátor nevlastnil. Vtedy to bolo celé skôr o Garym Numanovi a Johnovi Foxxovi. Ale viem, na čo narážaš a ten zvuk mám naozaj rád. A pokiaľ ide o "Telstar" (smiech)... ten zvuk sa hodí do každej nahrávky. To je ako použiť smiešne rozladenú gitaru! Je to spevavý zvuk a hlavne funguje. Takým niečím som pri našej práci doslova priťahovaný. Tak sa vráťme k tej prvotnej príťažlivosti nástrojmi. Ako si sa teda k syntezátorom dostal? Úplne prvý syntezátor som videl u Martina Goreho, ktorý ho vlastnil a býval kúsok od nás, za rohom. Ja som vtedy s Fletchom už čo to skúšal, on hral na basse, ja na gitare, Martin vlastnil syntezátor, tak nás napadlo, že by bolo skvelé mať ho v kapele (smiech). Pridal sa k nám a my sme sa rozhodli kúpiť syntezátori takisto. Veľmi veľa ľudí má stále rado pôvodnú zostavu Depeche Mode. Museli byť ti ponúknuť veľmi veľa peňazí, aby si sa k nim pridal a naživo odohral "Speak And Spell" z príležitosti 30. výročia jeho vydania? Nie. Do niečoho takého by som sa rozhodne nepustil. Páčila sa mi vec, ktorú sme oživili s Alison Moyet (Yazoo), to turné bolo vážne zábavné, no Depeche Mode sú už dnes úplne inou kapelou v porovnaní s tou, v ktorej som kedysi pôsobil. Bolo milé sledovať, ako ľudia zrazu prehodnotili význam Yazoo. Možno to bolo dobré aj pre tých, ktorí nemali možnosť zažiť to obdobie, prípadne pre tých, ktorí vás brali v tom čase ako kapelu s jedným, čo dvoma singlami a teraz si mohli kúpiť celý boxset mapujúci vašu históriu. Prekvapil ťa záujem ľudí o vašu prácu, myslím ľudí ako Hercules And Love Affair a Antony Hegarty? No jasné! Boli sme naozaj veľmi prekvapení. Hlavne publikom v Amerike, kde sme takisto koncertovali. Yazoo vo svojich časoch mali v Amerike dva, či tri koncerty, aj to všetky v New Yorku. No teraz sme koncertovali po celej krajine a publikum bolo vážne skvelé. To bolo v štýle, "no jasné, keď som chodil na výšku, tak som počúval práve toto." To bolo dosť lichotivé. Nevnímal si to nakoniec ako nedokončený biznis? Ja napr. vnímam históriu Yazoo skôr v dĺžke niekoľkých mesiacov než rokov - dokonca ani tých koncertov nebolo nejako veľa. Áno, hlavne Alison chcela spievať viac skladby z druhého albumu, s ktorým sme nikdy nekoncertovali. Ona to mohla práve tak vnímať, čiže ako niečo nedokončené. Pre mňa to bol skôr záujem zistiť, ako budú vnímať ľudia tie nahrávky po tak dlhom čase. Dokonca ja sám som ich celých 25 rokov nepočul. Vrátil som sa k nim až vtedy, keď som ich pripravoval pre koncerty. A čo mi povieš o tom chystanom projekte pre deti? Malo by ísť o nejaké detské riekanky. (smiech). Je to o tom, že s tým chvíľu začneme, potom prestaneme. Ale raz to vydáme, určite. Rozhodne to však nebude náš ďalší projekt. Máme zopár nápadov, zopár demosnímkov, dokonca sme napísali zopár textov, ale pokiaľ sa nestretnem ohľadne toho s Andym, tak dovtedy nebude nič jasné. Keď už si spomenul demá nového materiálu... má to byť v temnejšom a retrospektívnejšom štýle s nádychom soundtracku, tak ako si sa o tom zmienil v minulosti? No, to by som bol rád. Po poslednom albumovom nahrávaní, ktoré bolo veľmi popové, by bolo pre nás zaujímavé trochu zasa objavovať... nič úplne vážne, ale chceli by sme trochu hlbšiu nahrávku, aby to nebolo o obmedzované sa na tri a pol minútové skladby s chytľavým refrénom. Samozrejme, že na takých skladbách nie je nič zlé, ale bolo by dobré sa zasa posunúť troch ďalej, pretože všetko starne veľmi rýchlo. Keď už sa teda bavíme o menej popových veciach ako zvyknete robiť, pamätám sa, že prvá nahrávka, ktorú som si kúpil potom, čo som opustil rodičovský dom bol práve tvoj remix skladby "Wrote For Luck" od Happy Mondays a krátko potom som prepadol na nejaký čas house scéne. Mal som tú nahrávku veľmi rád a mám ju rád dodnes, ale ty si tých remixov zasa až tak veľa neurobil. Máš v tomto smere nejaké konkrétne kritéria, ktoré musia byť splnené? No, aby som bol úprimný, v minulosti som sa o to až tak nezaujímal. Až v poslednej dobe som súhlasil so zopár remixami a vážne som si to užil. A chcel by som toho urobiť trochu viac. Nemám v tomto nejaké konkrétne kritéria, ale každý chce remixovať hlavne dobrú skladbu, to vždy pomôže. Určite sa tomu budem v budúcnosti viac venovať, pretože mám nové štúdio, ktoré chcem využívať naplno a toto je práve jedna z vecí, na ktoré bude využité. Vždy si pracoval s množstvom ľudí a nevenoval si sa iba záležitostiam, vďaka ktorým si známy, ako Depeche Mode, Erasure, Yazoo, ale bol tu aj skvelý projekt Assembly s Feargalom Sharkeym, neskôr si pracoval s Martinom Warem (BEF/Heaven 17) a s chalanmi s Blancmange. Sú nejaké spolupráce, ktoré nakoniec nevyšli alebo také, o ktoré sa stále snažíš? Je jedna taká, ktorá nakoniec nevyšla, snažili sme sa o ňu spolu s Andym. Bola to šanca pracovať s Kate Bush, ale to už bolo pred pár rokmi. Požiadali sme ju, aby nám produkovala album, no bohužiaľ sa nám nemohla venovať. Dokonca sme sa s ňou aj stretli, no ona nemala pocit, že práve toto by bola jej parketa. Bolo by skvelé, ak by sa to podarilo, ale takto to už chodí. No páni, to by mohlo byť skvelé! Dobre, ukončíme to viac postojom, než otázkou a možno k tomu nakoniec ani nebudeš mať čo povedať, ale toto ma už dosť dlho štve. Erasure majú veľmi veľa hitov - a omnoho viac lepších hitov, než napr. Oasis alebo Primal Scream, no pochybujem, že by vás brali média nejako vážnejšie. Netrápi ťa to tak trochu? Nebude to tak pre akýsi strach z popovej hudby, ktorá je vnímaná ako niečo dievčenské, či pre gayov a preto sa jej správni rockoví novinári radšej vyhýbajú? Hmm. Neviem... Neviem, či vôbec môžem odpovedať na túto otázku. Ale pokiaľ ide o môj pocit, či je popová hudba braná vážne, tak mi je to vážne dosť jedno! No, tak toto je podľa všetkého tá najsprávnejšia odpoveď. Rád som sa s tebou porozprával. zdroj: Quietus, 05/03/2009

Názory Devotees (1)

Efka Gore

 1    6. júl 2010 o 12:39

:-O jeeee…s Kate Bush…hmmm, ktovie ako by toto spojenie fungovalo wink
Pekny rozhovor, vidiet, ze Vincko je v pohode…

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa