Divoch z Depeche Mode

Divoch z Depeche Mode

David Gahan pre argentínsky magazín El Nacion, ktorého reportér sa otázkami zameral na Davidove skladateľské schopnosti.

Myslím, že to bol Bob Dylan, ktorý povedal, "Dobrá pieseň by mala mať dobrý text, dobrú pódiovú prezentáciu, dobrú melódiu a niečo, čo nik netuší, čo to je, ale práve to je tá najdôležitejšia vec." Súhlasíš?
Dobrá myšlienka a vcelku pravdivá. Pôvod dobrej skladby je vždy záhada. Niekedy sa texty a melódia objavia naraz, až sa to javí ako kúzlo. V takom momente, keď sa to kúzlo objaví, a práve nahrávate, by ste to mali nechať v tom stave. Inak sa dopracujete k niečomu, čo síce vyzerá dobre ale necítite z toho to, čo ste cítili pôvodne. A ak sa ten pocit nedostaví, ak sa neudeje niečo výnimočné, nejaké kúzlo, je dobré to pustiť k vode. Kúzlo sa však objaví len z času na čas, nie je to pravidelná vec.

Ako prebieha tvoje komponovanie? Mení sa v závislosti od nálady alebo si jednoducho povieš, že ideš na to, sadneš si k tomu a začneš? Začínaš skôr s textami alebo melódiou?
Nikdy to nie je rovnaké. Väčšinou niekde začujem melódiu, niekedy zasa nejakú slovnú frázu. Ak sa to objaví naraz, tak začnem stavať na oboch prvkoch. Vo veľmi ojedinelých prípadoch sa konkrétna skladba, uvediem napr. "Poison Heart" z aktuálneho albumu, zrodí v mysli autora prakticky celá naraz. V takých chvíľach hľadám okamžite niečo, na čo sa dá nahrávať, napr. telefón, do ktorého zaspievam melódiu alebo urobím niečo, vďaka čomu si ten nápad uchovám. A skutočne najlepšie nápady sú tie, ktoré vás v noci prebudia zo spánku, aj to sa stáva. V mojom prípade však väčšinou počúvam gitarové linky, piáno sekcie alebo konkrétne akordy a na ich základe začnem v mysli budovať melódiu. Niekedy z toho vznikne aj vizuálna forma, doslova kinematografická, takže ma tie skladby vlastne formujú. Sú to veľmi vizuálne momenty, neviem to lepšie vysvetliť. Niekedy sa slová zrodia aj zo samotných zvukov, inokedy sa mi zasa veci prihovárajú.

A texty samotné? Inšpiruješ sa správami, priateľmi, rodinou alebo ide o veci, ktoré sa týkajú prežitej minulosti?
Aj to sa neustále mení. Niekedy je text výsledkom konverzácie, inokedy sa niečo dozviem od známych, čo mnou pohne. Inokedy si od niekoho úplne neznámeho vypočujem niečo veľmi úprimné. Ale, ako som povedal, inšpirácie prichádzajú väčšinou z vizuálnych skúseností. Často to celé spúšťa aj krátka melódia, či akordová štruktúra. Obyčajný zvuk mi v mysli stvorí slovo a z neho sa neskôr vyskladá celá fráza. Niekedy si len na papier napíšem, ako sa cítim a tu a tam niečo z tých zápiskov použijem v textoch. Ale len veľmi zriedka napíšem niečo komplexné, čo sa dá hneď považovať za "báseň", či pieseň. Nepíšem texty, ktoré možno označiť za básne. Dá sa povedať, že aj dobre známe skladby dokážu inšpirovať v písaní nových piesní.

Aj život v New Yorku môže byť inšpiratívny. Cítiš to tak?
Áno, žijem v NY, takže som neustále obklopený životom, umením a ďalšími vecami. V New Yorku človek zažíva permanentnú inšpiráciu. Filmy, divadelné hry, neustále sa tam niečo deje. Ja filmy milujem. Naposledy som čítal a videl spracovanie diela Sama Sheparda. Páči sa mi jeho štýl a jeho práce. Takisto čítam veľa od Philipa K. Dicka. Páči sa mi predstava dystopického sveta. Mám trochu pocit, že práve v takom svete aktuálne žijeme, takže, ktovie, ako bude vyzerať budúcnosť, ak sa "nepreberieme".

Vyrastal si v Anglicku, kde si počúval punk. Ubehlo 40 rokov a dnes je tento štýl známy ako punk pop. Ešte aj dnes počúvaš tento žáner?
Niekedy. Naposledy som počúval nejaké nahrávky od The Clash. Umelec, ktorého však počúvam dodnes, je David Bowie. Dnes ráno som počúval jeho dva albumy - "Low" a "Station The Station", ktoré boli rovnako nahraté pred 40timi rokmi. Viete, hudba ma dodnes veľmi inšpiruje. Dokonca aj jeho posledný album, "Blackstar".

Svojim vystupovaním na seba vždy strhneš pozornosť. Na pódiu pôsobíš akoby si bol v tranze, všetkého sa vzdal. Pôsobí to skvele, aj to tak cítiš?
To ste opísali dobre. Ja sa na pódiu prakticky stratím a užívam si to. Cez tie skladby sa prenášam ako niekto úplne iný. Mám pocit, že práve takýmto spôsobom môžem na pódiu vyjadriť samého seba.

Album "Spirit" pôsobí ponurne, možno v zmysle s dnešnými časmi a akoby s predošlými albumami nemal absolútne nič spoločné. Vnímaš to rovnako?
Myslím, že album vychádza zo série otázok, ktoré sme položili sami sebe: kde je tá naša jednota? Kde je ten náš spoločný duch ľudskosti? Prečo sa snažíme jeden od druhého separovať? Budujeme okolo seba hradby ... Takže, album je provokatívnejší, dokonca aj po textovej stránke, v porovnaní s jeho predchodcami. Snažili sme sa jednoducho reflektovať na aktuálne dianie vo svete.

V živote si zažil aj množstvo komplikovaných momentov, dokonca si bojoval aj s nádorom. Získal si z tých momentov nejaké ponaučenia do života?
Poučil som sa. Nejaké ďalšie otázky?

S kapelou si navštívil Argentínu už dvakrát. Nejaké konkrétne spomienky?
Je ich veľa, práve preto sa k Vám opäť vraciame. Ďakujem veľmi pekne.

Názory Devotees (3)

monocells

 1    1. júl 2017 o 13:16

... áno, komponovanie je presne o tom ako to Dave v rozhovore vyjadril.
Ak si autor skladieb, nikdy nevieš,  kedy ťa múza kopne do zadku.
Nevieš odkiaľ prišla, a čo je horšie, kam zmizla a kedy príde zasa…
Ale ona raz zasa príde, a vtedy je dobré mať pri sebe klavír, alebo aj mobil grin

Analogrunner

 2    2. júl 2017 o 06:04

ano, ak si autor tak dokazes zistit(s odstupom casu, pokial netlacis na cas tak aj este predtym ako das nieco von) ci to co si vytvoril za nieco stoji alebo je to dalsie motanie sa v kolecku. a tento jav je uplne rovnaky u kazdeho skladatela… aj u depeche mode - vynimky neexistuju. vsetko je o praci a sebareflexii

monocells

 3    3. júl 2017 o 21:53

... na internete sa dokonca dá nájsť niekoľko “pokusov” a teórií, napr. odvodené od Fibonachiho čísla a podobné iné,
tuším existujú i nejaké software na komponovanie, ktovie aké algoritmy využívaju, ale v muzikantskej praxi toto
v skutočnosti nikto nerieši.
V skutočnom svete pop-rock priemyslu sú proste ľudia, čo vedia skladať piesne a tí ich proste robia.
Použijú ich v svojich projektoch, alebo ich predajú (v súčasnosti najznámejší Max Martin a spol.).
Ide o to , vedieť dať do hudby svoje emócie. A ako som písal, niekedy to ide samo a niekedy ani za svet…
Niekto to nedokáže, niekto je v toM Génius…

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa