Devotional Tour 1993 - z denníka Daryla Bamonte I.

V štyroch častiach novej série sa opäť obzrieme za najčastejšie komentovaným turné Depeche Mode k ich legendárnemu albumu "Songs Of Faith And Devotion". Tentoraz však trochu netradične, formou zápiskov z denníka Daryla Bamonta, do roku roku 1996 stáleho pracovníka skupiny, ktorý neskôr zakotvil v The Cure a dnes robí manažéra skupine Scarling.

[b]19/05/1993, Lille:[/b] Prvý koncert turné. Zvláštny pocit byť opäť na turné a pre štart dosť zábavné miesto. [b]24/05/1993, Brussel:[/b] Štyri dni sme strávili v Zurichu. Je tam tak veľa kukučkových hodín, že len na ich prezretie by ste potrebovali práve štyri dni. [b]27/05/1993, Kodaň:[/b] Vydarený koncert, ako aj následná after party. Turné naberá obrátky a do formy sa dostáva aj skupina. A nastupuje aj ten správny, kamarátsky duch. [b]28/05/1993, Gothenburg:[/b] Opustili nás Spiritualised. Nemali nás radi. Po koncerte sme sa vybrali na hotelovú diskotéku premýšľať o iných predskokanoch. Natrafili sme tu na miestnu skupinu, akýsi pochybní Švédi hrajúci ska. Kessler ich požiadal, aby predskakovali na našom koncerte v Stockholme na druhý deň. Prvý, s kým sme to preberali, bol ich bubeník a okamžite súhlasil aj za zbytok skupiny. [b]29/05/1993, Stockholm:[/b] Ska skupina bola excelentná. Z tých všetkých kapiel, ktoré sme doteraz na koncertných turné mali, sú práve títo najprívetivejší. [b]01/06/1993, Rotterdam:[/b] Alanove narodeniny. S hrdosťou musím povedať, že som (de)zorganizoval tú najnudnejšiu narodeninovú párty v dejinách. Nevadí, kým skončí turné, bude oslavovať ďalšie narodky. [b]06/06/1993, Miláno:[/b] V Miláne sme mali deň voľna. Odohrali sme tu dva skvelé koncerty. Nedovolili mi vstúpiť do miestnej katedrály v centre mesta. Nemal som na tričku rukávy. Argumentoval som, že ak by som nemal ruky, či by som aj vtedy potreboval rukávy. Vpustili ma, no miestny na mňa pohoršene pozerali, začal si ma všímať aj miestny policajt, tak som usúdil, že bude lepšie odtiaľ vypadnúť. Radšej som šiel do baru. Tam to bolo omnoho lepšie. [b]08/06/1993, Florencia:[/b] Nočný klub, piáno, mikrofón, alkohol, Alan Wilder, Martin Gore - ĎAKUJEM! [b]10/03/1993, Nancy:[/b] Celý deň mlčím. Odmietam rozprávať v meste s názvom NANCY. [b]12/03/1993, Mannheaim:[/b] O siedmej ráno z diskotéky rovno na letisko. No, začína sa to zhoršovať. [b]14/06/1993, Dortmund:[/b] Po skvelom koncerte vo Westfalenhalle sme sa vybrali do park hotela na nejaký ten drink. Tam bol ubytovaný náš štáb. Ráno som sa zobudil v hoteli v dvojlôžkovej miestnosti. Očividne sme to večer s Martinom nezvládli. [b]18/06/1993, Praha:[/b] Dnes večer sme mali ďalších predskokanov. Miestny chalani. Volali sa "Sonic Smell". Áno, čítate dobre, "Sonic Smell". Tých 70 rokov komunizmu však túto skupinu ospravedlňuje, že si dali názov, ktorý v podstate znamená "Neskutočný smrad". Fúúúj! [i](pozn. O čom to točí?)[/i] [b]21/06/1993, Mníchov:[/b] Pripojila sa k nám skupina Marxman. Sú vážne dobrí. Vlastne pekne zlomyseľní, jasné? [b]30/06/1993, Paríž:[/b] Práve sme odohrali dva excelentné vypredané koncerty v Bercy. Hildia sa ma pýta, "dnes večer dáme Bercy?" a ja som jej na to, "Nie, namiesto toho dáme Get Right With Me", a začala sa smiať. Myslím, že prechladla. [b]03/07/1993, Brest:[/b] Viete si predstaviť, že by ste žili niekde, kde sa to volá BREST? [b]07/07/1993, Toulon:[/b] Väčšina z nás mala v pláne z Toulonu letieť do Lisabonu, okrem Fletcha, ktorý chce svoje zajtrajšie narodeniny stráviť s rodinou. Koľko myslíte, že sa doma zdržal? "29 hodín, 29 hodín..." [i](pozn. narážka na skladbu "29 palms")[/i] [b]10/07/1993, Porto:[/b] Dnes večer musel robiť zvukára Dave Bracey (odviedol skvelú prácu), ani John Lennon by si nesťažoval. Očividne mal minulú noc príliš veľa snov. Musel byť "primiešaný" do nevhodnej spoločnosti. [b]15/07/1993, Madrid:[/b] "Jeden z najveľkolepejších koncertov Depeche Mode" - JD Fanger. [b]21/07/1993, Frankfurt:[/b] Písal sa rok 1978 kedy ako mladý punkáč vkĺzol na pódium a tancoval vo svojich tesných nohaviciach, jednoducho ďalší Joe Strummer. Sotva si to personál všimol, rozbehol sa a skočil rovno do davu, chvíľu v ňom plával, z polovice ako hrdina, z polovice ako anjel. Keď prístál späť na pódiu, zistil, že nie je rok 1978, ale 1993, je spevákom Depeche Mode a 12 000 Nemcov sa mu snažilo roztrhať nohavice. [b]23/07/1993, Ostend:[/b] Martin Gore má narodeniny a viete čo? V Ostende sme mali deň voľna. Deň voľna v Ostende... Takmer som v miestnej krčme napísal scenár k mydlovej opere. Dal som tomu názov "Ostenders". Skoro to fungovalo, no Anita Dobson znela so svojim flámskym akcentom komicky. Ten voľný deň v Ostende mohol byť fakt dosť zlý, no mali sme hotel na pláži a pri pohľade na Severné more ste takmer cítili vôňu rýb a hranolčekov. Tri mesiace mimo Anglicka a teraz tak blízko k domovu. Zajtra máme koncert v Zeebrugge a potom nás čaká 2000 kilometrov naprieč Európou na koncert do Budapešti. Tak blízko a pritom tak ďaleko... [b]24/07/1993, Zeebrugge:[/b] Dnes sme headlinermi známeho Belga Beach festivalu. Festival sa samozrejme koná na pláži, no Belga nie je pobrežná časť Zeebrugge, takisto je to značka príšerných cigariet. Skupina dnes podala skvelý výkon, hoci ten hore si povedal, že nám dá malú sprchu. Publikum bolo v rovnako skvelej nálade a preukázalo nám solidaritu. Dave podišiel na okraj pódia, tancoval bosý a bol absolútne premočený. V zákulisí sme mali veľký výpadok prúdu (v tom istom čase, ako si Dave zapol fén...) [b]26/07/1993, Budapešť:[/b] Dnes sme absolvovali dlhú trasu z Belgicka a práve vyrážame na maďarský vidiek, kde budeme s Antonom natáčať video k singlu "Condemnation". Dave strávil väčšinu dňa zavesený na Hildii a Sam. Ani sa nesťažoval. Muselo to niečim byť... [b]29/07/1993, Lievin:[/b] Ďalší predskokani. Skupina s názvom "Paralax", ktorých prestíž posilnil fakt, že nám ich odporučil Alan Wilder (a takisto nahrávajú v Mute). Väčšina nášho sprievodu sa už presunula do Londýna, aby "pripravili" všetko potrebné pre šou v Crystal Palace. Je úžasné, aký mal dnešný deň pokojný a hladký priebeh... [b]31/07/1993, Londýn:[/b] Crystal Palace. Konečne po troch mesiacoch doma. 36 000 ľudí + ďalšia tisícka pozvaných. Všetkých som ich poznal, takže v zákulisí bol pekný chaos. Môj syn mal skutočne vydarený deň. Jednoznačne uprednostnil Dub Syndicate pred The Sisters Of Mercy. Ja si však myslím, že Andrew Eldritch bol naozaj skvelý. autor: Daryl Bamonte zdroj: [url=http://www.agentorange101.tk]agentorange101[/url]

Názory Devotees (7)

nissan

 1    19. marec 2006 o 19:10

my vieme, že v Prahe hrali Toyen. No inak je Daryl dosť stručný. Zaujímalo by ma, prečo boli Alanove narodeniny v r. 1993 také nudné - žeby tými vzťahmi v kapele, na a ako viacerí z knihy Stripped vieme, tá Budapešť bola dosť horúca pre viacerých členov DM, nie?

Lilian

 2    20. marec 2006 o 06:40

to sú zaujímavé zápisky, normálne ako “denník lodného kapitána”, ale dobré čítanie, niektoré detaily by stálo za to poznať...

Ringo

 3    20. marec 2006 o 07:43

70 let komunismu???? To nam jich 30 pridal navic, koukam:-)))

Monghi

 4    20. marec 2006 o 08:42

asi je v dobry v dejinach a pozna datum vzniku KSC smile

TomCZ

 5    21. marec 2006 o 14:57

Tak čemu má člověk věřit,když jdeš na DM poslechneš si předhopsany Toayen nebo Toyen nebo jak se sakra jmenovali a 13let na to si čteš zápisky z turné a vlastně si byl na něčem jinym.Má pak cenu něco takového číst?Daryl byl asi taky na něčem ulítlej x-(

devo101

 6    21. marec 2006 o 20:38

08/06/1993, Florencia: Nočný klub, piáno, mikrofón, alkohol, Alan Wilder, Martin Gore
..“celkom fajn den”..

imi1

 7    22. marec 2006 o 09:51

ine casy

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa