Depeche Mode vo Wembley 02-03.04.2006

Záverečné koncerty druhej časti turné Touring The Angel "venovali" Depeche Mode rodnej Británií, z nich posledné dva odohrali v novej londýnskej Wembley Aréne. Kto čakal nejaké to prekvapenie, ten sa nedočkal, kto sa prišiel zabaviť, ten si radosti užil skutočne do sýtosti.

Pravdou je, že na domácej pôde Depeche Mode veľmi propagovaní nie sú, no ale nalejme si čistého vína, toto sa týka v podstate každej skupiny, ktorej úspechy v britských rebríčkoch patria minulosti. A tak, ako ste po celom Londýne nenašli jediný plagát propagujúci vystúpenie The Cure (teda okrem plagátu ohlasujúceho celotýždňovú akciu na podporu TCT, aj to len ojedinele), tak ste v celej britskej metropole, dokonca priamo vo Wembley! nenašli nič, čo by naznačovalo, že Depeche Mode odohrajú v tamojšej Aréne hneď dva vypredané koncerty. Je druhého apríla večer, vystupujeme na stanici vo Wembley a okrem tlupy depešákov sú jediným dôkazom večerného koncertu len odporní priekupníci, ktorí vám núkajú lístky priamo pod pódium za 90 libier. Pri samotnej Aréne sa zhromaždil celkom slušný dav a tí, čo mali lístky čakali vzorovo v zástupoch pri jednotlivých vchodoch. Malou kuriozitkou bol fanúšik odetý do kráľovského kostýmu ala "Enjoy The Silence" a kráľovskú korunu mala na hlave aj jeho priateľka, dokonca aj Martinov "mohawk" sa stal vcelku módnou záležitosťou. Absolútnu väčšinu davu tvorili tridsiatnici, pubertiaka ste mohli hľadať lupou a ľudí z prvého večera ste na tom istom mieste mohli stretnúť aj na druhý deň. Váhali sme, či na koncert ísť alebo nie, keďže sme mali lístky zakúpené na posledný koncert, no nejak nám to nedalo a za 30 libier (inak štandartná cena) sme sa dostali do priestoru na sedenie priamo oproti pódiu. To už vrcholil známy dj-ský set a finišovali prípravy na príchod Depeche Mode. To sa nakoniec stalo presne s úderom 21-ej hodiny. Prvé tóny "Intra", obrovský aplauz a všetci sa ako mávnutím čarovného prútika postavili. Vážne premýšľam, či má vôbec význam rozoberať koncert do detailu, pretože Davidovu "spartakiádnu" zostavu poznajú všetci snáď naspamäť. Ale skúsme... jednoznačne si oba londýnske koncerty užíval, na moje prekvapenie, Martin. Sršala z neho pohoda, uvoľnenie, úsmev z tváre mu nie a nie zmiznúť, napokon sa stal aj miláčikom publika, pretože jeho sólové vystúpenia zožali obrovský úspech, obvzlášť v prvý večer, keď odspieval "Damage People", "Home" a "Leave In Silence". "Home" bola jedným z vrcholov oboch koncertov, pretože londýnske publikum si túto skladbu vysvetlilo ako záležitosť patriotizmu, najmä v časť "finaly I found that I belong here..." čo prítomných Britov privádzalo do menšieho tranzu. Po odspievaní "Leave In Silence" podišiel David k Martinovi a povedal mu čosi v zmysle, že to odspieval takmer rovnako skvele ako kedysi on, na čo Gore spustil svoj typický hurónsky smiech... to bol naozaj krásny moment. Čo sa týka samotného playlistu, tak s novými skladbami malo publikum menší problém. Úvodné "A Pain That I´m Used To" a "John The Revelator" prijalo dosť vlažne, lepšie to už bolo v prípade "Suffer Well", ktorú poznali všetci vďaka jej aktuálnosti v podobe singla a skvele bola prijatá aj "Sinner In Me". Jednoznačné odpalováky večera, ktoré prebudili každého, boli staré osvedčené záležitosti ako "A Question Of Time", "Behind The Wheel", "Policy Of Truth", či prekvapivo počas druhého večera "World In My Eyes", ktorú prakticky celú odspievalo publikum spolu s Davidom. Obrovský úspech zožali aj skladby "Walking In My Shoes", či "I Feel You", ktorá bola ďalším highlightom večera. "Personal Jesus" a "Enjoy The Silence" boli už len čerešničkou na torte, tieto dve skladby poznali aj tí najväčší skeptici, ktorí po celý večer na pódium bezprízorne hľadeli, dokonca aj "macko", vďaka ktorému som v prvej časti koncertu veľa nevidel a tak som musel vyjsť zo svojho sektoru a dohadovať sa so stewardtom, aby ma pustil na schody. Trochu nechápavo som hľadel na húfy ľudí, ktoré opúšťali halu už po hlavnom sete a takisto aj po prvých prídavkoch. Akoby nikdy na žiadnom koncerte nikdy neboli, pretože viac ako polovica z nich sa vždy vrátila a spôsobila parádny chaos. Po Martinovom otvorení prvého prídavku som zažil menší šok. Pri prvých tónoch "Just Can´t Get Enough" celá hala doslova explodovala. Vážení, tak to bol zlatý klinec oboch večerov. Briti, ktorí milujú staré hity 1980-tych rokov, priam zvalili halu, spievali všetci naplno, do poslednej sekundy, záver skladby, kedy Christian s bicími nabáda publikum k spevu si David s Martinom neskutočne vychutnávali a David to počas oboch večerov predĺžil na absolútne únosnú mieru. Ono, niet sa čo diviť, "Just Can´t Get Enough" počujete v britskom éteri každý deň a je to snáď jediná skladba Depeche Mode, ktorá sa hrá v Británií stále. Podobný úspech zaznamenala aj "Everything Counts", jednoducho, starí fotrovci si prišli na svoje. Naopak, "Never Let Me Down Again" si vychutnávali zväčša európski fans (a že ich tam bolo požehnane) a Briti sa s opatrnosťou na záverečné mávanie postupne popridávali. Rozosmiali ma chlapíci zo security, ktorý v priestoroch na státie počas druhého večera vytiahli fotoaparáty a neveriacky krútiac hlavou si mávajúci dav fotili. Po záverečných kľaňačkách skupiny sa Gore od ostatných odtrhol, prešiel na svoju časť pódia a z postrannej časti vytiahol dve slečny, ktoré v lodičkách cez pódium cupitali poslušne za ním. Či to boli dcérenky alebo netere, ťažko povedať, ale slečny sa objavili aj na druhom koncerte a počas spomenutej "Never Let Me Down Again" si zamávali spolu s davom. Hodnotiť druhý večer vo Wembley asi nebude mať veľmi zmysel, nakoľko na moje sklamanie bol tento koncert dokonalou kópiou toho predošlého, teda až na skutočnosť, že som mal tú česť vypočuť si "Macro" (mal som z nej veľmi zmiešané pocity) a Martin zožal veľký úspech s akustickou verziou "Shake The Disease". Ale samozrejme, aj tento večer mal pre mňa niekoľko príjemných momentov. Vcelku dobre som sa bavil na depešáckej rodinke, čo stála kúsok od nás. Tato depešák ala Fletch (skutočne vydarená kópia) kedysi svoju maminu určite zbalil na depešáckej párty v období Devotional. Starší synátor, zrejme dobre kojený na diskografií DM, vcelku zvládal niektoré texty, dokonca si pri notoricky známych skladbách so svojou mamou s radosťou zaskákal. Ten mladší sa držal tatina, ktorý mu neustále spieval do ucha, ale synátora to trochu nudilo, dokonca mal chvíľku, kedy sa mu chcelo spať, no pri "Enjoy The Silence" si ho mama vzala do parády a skvele si zatancovali. Ďalší príjemný moment nastal na konci "Personal Jesus", kedy sa Goráč s gitarou naozaj skvele odviazal a treskol na Davidovu radosť strunami o jeho stojan na mikrofón, na čo sa obaja začali smiať. Tu som už veril, že začnú legendárne žartíky posledných koncertov, lenže zrejme Depeche Mode ukončia turné až na konci leta, takže koncert mal štandardné tempo a aj svoju dĺžku. Nevadí, "Home" opäť potešila nielen Britov ale aj mňa, a takisto som sa celý večer skvele bavil pri pohľade na zadné rady v priestoroch na státie, kde sa o dušu tancovalo ako na párty a to až tak, že fanúšikov museli chlapci zo security trošku tlmiť. Depeche Mode jednoducho aj v Londýne dokázali, že dokážu zdvihnúť náladu aj tomu najväčšiemu skeptikovi a každý z ich koncertu musí odísť v dobrej nálade. Dodatok: Čo ta týka The Bravery, tých sme v prvý večer nestihli, ale v pondelok večer odohrali vcelku príjemný set, až na to, že boli tradične zle ozvučení. Na konci nezabudli poďakovať Depeche Mode a celému ich štábu za možnosť zúčastniť sa turné a za všetku ich pomoc a podporu. Milé. foto: dsd

Názory Devotees (46)

molon

 1    9. apríl 2006 o 10:00

....ako čítam zážitok to bol obrovský...ale opäť nebol by som to ja kebyže si neodpustím, vidíš Monghi a nakoniec si napísal to, čo já o koncerte vo Wiedni….Čo sa týka samotného playlistu, tak s novými skladbami malo publikum menší problém. Úvodné “A Pain That I´m Used To” a “John The Revelator” prijalo dosť vlažne….
....Jednoznačné odpalováky večera, ktoré prebudili každého, boli staré osvedčené....
...ešte stále si všetci myslíte že PTA je najlepší album na svete od D.M….??????!!!!!!!....
...ľudokvia - stariny sú skladby kotré hýbu svetom D.M. - kult a klasika je v základoch a nie v novej dobe…

aries

 2    9. apríl 2006 o 10:12

molon - anglicania su konzervativci najhubsieho zrna, za najvacsiu pecku povazoali JCGE a to hovori za vsetko

nissan

 3    9. apríl 2006 o 11:18

Monghi Alana si tam nevidel?

chmelko

 4    9. apríl 2006 o 11:49

No čo sa týka tých securitakov-vážne ma ....
Neviem či som sa až tak odviazal, ale ked prišiel za mnou asi po 5 krát pri Goodnight Lovers nech sa skludním, tak som mu povedal doslovne-chlapče klud, za chvilu končíme, osopil sa na mna a povedal niečo ako ja viem, ja viem, ale chcem tu mat poriadok :-D
Na to prišiel ku mne jeden anglán a spýtal sa ma, či pijem pivo a kupil mi jedno-asi som sa mu zdal hrdina lol
Ináč wembley sa mi páčila viac ako sazka-komornejšia atmoška..

molon

 5    9. apríl 2006 o 12:50

aries…ja som starý ..., takže JCGE je bombová skladba a kľudne si urob na mňa názor aký chceš...
chmelko…aká je vlastne nová W.A. ???

Monghi

 6    9. apríl 2006 o 13:18

nissan - bohuzial, aj ked by som ho velmi rad videl
molon - nova WA je taka… nijaka, proste, obycajna sportova hala:D, ale ked sa nastavi dobry zvuk, tak je to super:)
chmelko - chlape, posli mi adresu kvoli tomu disku wink

nissan

 7    9. apríl 2006 o 15:41

monghi po tom live The Cure ísť  2x na DM a ešte do Londýna - to musela byť ťažká písomka

Roman

 8    9. apríl 2006 o 21:18

Bol som takisto na obidvoch Londynskych koncertoch.S Monghim musim len suhlasit. S gradujucou atmosferou by ste nasli len zopar miest na sedenie obsadenych. Aj v tom najvzdialenejsom kute od podia ludia stali, spievali tancovali ci mavali rukami. Aj ked ako Monghi tvrdi prekvapenie sa nekonalo, pre mna to prekvapenie bolo. Konecne si mozem vypocut aj ine zaznamy z tohoto turne.wink  Takisto dve zmeny v playliste na druhom koncerte potesili (v 2001 len jedna zmena).
Dalsim zazitkom bolo ked som pred koncertom na chodbe popijal pivko a naraz sa otvorili dvere a z nich vysiel Jonathan Kessler. Podal si ruky s dvoma chlapikmi a spolu zmizli dnu za dverami. Alana som nevidel ale bol tam napriklad Gary Numan.
Mal som pocit ze Dave ma noveho kamarata, Christiana, najcastejsie sa motal prave okolo neho. Ale mozno je to len Daveho vizia rockera a bicie boli jedine rockove na podiu.
Najslabsia skladba pre mna bola Precious, ale ani na albume mi velmi nesedi. Nepacilo sa mi ze Gordeno ako pomocny hudobnik bol s najvacsim syntakom v strede ako by bol prave on hviezda vecera.
Vela plagatov na DM koncerty som nevidel v Londyne ani ja, ale predsa len jeden, priamo vo Wembley, ohlasujuci dalsi Londynsky koncert letneho turne v ramci hudobneho festivalu v Hyde Parku. Takze este stale ma cakaju (spolu s BA) dva DM koncerty v tomto roku.Hehe.
Pred koncertom fanusikovia dostavali zadarmo CD propagujuce nezname britske kapely Action-Action so styrmi skladbami a jednoskladbovy disk od Lorraine.
Vynovena Wembley Arena ponuka lepsiu akustiku, pohodlnejsie sklapacie sedacky ale hlavne dobre vychladene pivo. grin Pred halou prostredie sa takisto pomaly rysuje s vystavbou Wembley stadionu. Zaujimava je osvetlena, hrajuca fontana ktora ked prestane striekat vodu tak ani nie je poznat ze tam nejaka fontana je.

Roman

 9    9. apríl 2006 o 21:34

A este dodatok. Goodnight Lovers tak ako aj cely Exciter velmi nemusim ale na zaver koncertu to vyznelo ozaj skvele. Ked Martin s Davidom drziac sa spolu okolo krku spievali “like all soul sisters and soul brothers” ako by naznacovali nejake nerozlucne puto medzi vsetkymi fanusikmi a hlavne medzi nimi v kepele.

molon

 10    10. apríl 2006 o 08:00

Roman…jednoduchý príspevok, dosť sa mi páči, ako si to napísal pár vetami - presne toto je štýl ktorý mám rád - v jednoduchosti je sila…
Monghi…nie že by tvoj článok bol zlý - ty si to akurát rozpitval…
....chalani z mojej strany len závisť...

Monghi

 11    10. apríl 2006 o 08:17

nissan: hovorit tuna o the cure sa nepatri… hodnotenie ich koncertu najdes na mojich strankach…. to bolo nieco diametralne odlisne a totalne ma to zlozilo smile

Ringo

 12    10. apríl 2006 o 08:18

MOLON: ” stariny sú skladby kotré hýbu svetom D.M. - kult a klasika je v základoch a nie v novej dobe” - mno, ale tak to bylo pokud vim vzdy. A toto nevypovida nic o kvalite novych pisni. Za 10 let bude John the Revelator nesmrtelnou klasikou a folklorem DM koncertu, jako dnes Personal Jesus. PTA neni nejlepsi album DM, jen se radi do serie jejich nejkvalitnejsich dilek SGR-BC-MFTM-Violator-SOFAD-PTA. Rad bych tam dal jeste Ultra, ale preci jen pres sve kvality nebyl takovou zarici hvezdou jako sestice kterou jsem jmenoval. Samo sebou ze nez si lide zvyknou na nove skladby, to bude nejakou dobu trvat. Vem si ze lide ty skladby nemaji zazite, neznaji poradne slova, navic je to pro mnohe takovy ten moment, kdy ceka co kapela predvede, jak to zahraji live a pod. Nejvice se samo sebou bude parit na zname skladby, ktere fandove znaji z pameti a ani jim nevadi, ze Dave v Enjoy the silence neodzpiva ani jednu vetu refrenu, necha to jen na fanouscich.

Dangerous

 13    10. apríl 2006 o 08:28

JCGE - je opravdu bomba, největší hit….fantastickábomba, téměř A-bomb…. tyhlety starší hity jsou vůbec úžasný, možná ještě o krapet lepší byly I like it a Televison set!!! Možná by se mohli depešáci sklidnit a vzít zpátky na letní turné Vinceho Clarka, dyť je dobrej! Už vidím ten playlist: New life, I sometimes wish i was dead, JCGE a největší depešáckéá klasika What´s your name? to by bylo ultra dobrý a ne nějákej John the Revelator nebo Sinner in me,(to nejde ani vyslovit :(
Takže jedeeeeeem, hey hey molon What´s your name?  lol lol lol

a nebo It’s getting hotter, It’s a burning love and I just can’t seem to get enough of
ty brďo to jsou lyrics, úplně bych chtěl být anglán aby se mi taky líbil takovejhle shi.

Ringo

 14    10. apríl 2006 o 09:17

DANGEROUS: tak zase pomalu, me se pisnicky na Speak and Spell libily. Byla to takova fajn sranda na odreagovani a ty pisne mely neco do sebe. Takovy srandovnu vesely punk.

Dangerous

 15    10. apríl 2006 o 09:57

to Ringo:  lol

photographic, ice machine, tora! tora! tora!, boys say go! no disco a béčko ice machine jsou parádní i když textově blablaba, ale to ostatní je těžkej shit, to je můj názor a největší shit je JCGE, ale Ringo můj názor není směrodatný, já považuju za shit třeba i People are people nebo Condemnation…...a na Violatoru vždy přeskakuji ETS smile

Beladona

 16    10. apríl 2006 o 10:03

Tezko hodnotit celkove, ale staresina JCGE v sazce nasim sektorem teda rozhodne nehybala, spis to byl nejvetsi propadak koncertu grin

Dangerous

 17    10. apríl 2006 o 10:24

to Beladona smile

V oblasti pod podiem, byl v Praze minimálně jeden člověk, který zpíval skoro až řval všechny písně a pouze u jediné (u JCGE) stál a rozhlížel se kolem, samozřejmě jsem to byl já a faktem je že třeba děvče co stálo vedle mne se skvěle při týhle vykopávce bavilo smile

Ono kdyby DM zahráli na koncertě skoro 40 songů jako The Cure (viď monghi) tak tam zkousnu i Just Can´t get enoungh, ale ve výběru 22 skladeb nemá co dělat, můj názor.

Ringo

 18    10. apríl 2006 o 10:44

DANGEROUS: dyt je to pridavek a cele to kapela bere tak nejak s humorem, tak proc to brat tak vazne a vycitave. Co bych vytknul je snad to, ze na kazdem koncerte tento pridavek neobmeni a netoci ze Speal and Spell vice pisni, treba s Photographic, Tora Tora Tora, Ice Machine. To by byl narez. Vem si ze tento pridavek je proste pohledem kapely nekam k zacatkum. At clovek porovna. Dave to trefne prirovnava k tomu, ze to je jakoby The Beatles zazpivali Love Me Do na koncerte vedle poslednich Lenonovych skladeb.

Beladona

 19    10. apríl 2006 o 10:51

to dangerous: presne! Taky jsem si rikala, ze by bylo nacase ji vyradit, zvlast kdyz maji desitky lepsich.
V nejakem rozhovoru rikal Vince, ze si je jisty, ze JCGE hrajou s velkou nechuti jenom z povinnosti grin

Ringo

 20    10. apríl 2006 o 11:07

Nechapu proc nehraji Strangelove, to byla pecka. Tuhle pisen by si prece museli uzivat…..

molon

 21    10. apríl 2006 o 12:05

Ringo…súhlas, akurát nesúhlas s tým, že Ultra je poslabší...Ultra je skvostný a úžasne naplnený hudbou - radim ho medzi svoje, ktoré si pustím viac krát za sebou…

dangerous…yes…

Ringo

 22    10. apríl 2006 o 12:12

MOLON: z meho hlediska Ultra poslabsi neni, jen je uz vyrazne jinaci oproti predesle tvorbe DM. Dosti i po hlasove strance. Tam jakoby se vraceli tak trochu k vokalum a la And Then, Love in Itself. Ale jinak ja jsem s nim byl velmi spokojen. TRekl bych az nadmiru. Jen skoda ze k nemu nebylo turne.

Dangerous

 23    10. apríl 2006 o 12:14

to molon: pokud píšeš že ULTRA je skvostné album, tak s tebou musím maximálně souhlasit. Dokonce si myslím, že kdyby se měla vybrat jedna skladba symbolizující DM let 83-06 byla by to “Barrel of a gun”
a sloka

“What do you expect of me
What is it you want
Whatever you’ve planned for me
I’m not the one”

je možná to nejúžasnější co Gore napsal, je to samozřejmě jenom můj názor..

molon

 24    10. apríl 2006 o 12:38

dangerous a ringo…ja som na Ultra čakal, ako na stvorenie sveta, pretože po tom všetko čo sa odohralo po S.A.F.D. som bral D.M. ako definitívne uzavretú hudobnú ikonu…a boom - prišiel po pár rokoch Ultra a nestačil som sa diviť B.O.G. neskutočne famózna skladba, I.N.G. ani neviem čo napísať aboslútna špica, Home - tak prenádherný synth orchester v závere, áž mám husacinu na tele a takto môžem ku každej skladbe…asi tak o Ultra, len a len v dobrom a že nebolo turné ???...čo už...

Beladona

 25    10. apríl 2006 o 12:53

na Ultra je pro me jedna z nejvetsich perel dm, ktera uplne zanikla - Freestate. Ta bluesova kytara a ten text….vubec nechapu, ze to nikdo nikdy nevychvalil.

molon

 26    10. apríl 2006 o 12:55

beladona…bez komentára - tel album je totálny skôst…a napíšem to tak ako to cítim ja P.T.A. mu nesiaha, ani po ...
....ale ako píšem je to čiste môj osobný názor…tak sa nezdúvajte…

Ringo

 27    10. apríl 2006 o 14:57

BELADONA: Freestate je moje nejoblibenejsi skladba na Ultra. A skvostna Insight taky trochu zanikla. Fire still burn. Mimochodem jsem Ultra vcera zrovinka poslouchal:-)

Dangerous

 28    10. apríl 2006 o 15:36

A ještě aby jsme nezapomněli na Useless…ale Freestate je samozřejmě nádhera:

“Step out of your cage
And onto the stage
It’s time to start
Playing your part
Freedom awaits
Open the gates
Open your mind
Freedom’s a state”

Taky pořád nechápu, že většina lidí hází Ultra do jednoho pytle s Exciterem…

 

Weller

 29    10. apríl 2006 o 17:37

> pokud píšeš že ULTRA je skvostné album, tak s tebou musím maximálně souhlasit.

> na Ultra je pro me jedna z nejvetsich perel dm, ktera uplne zanikla - Freestate.
> Ta bluesova kytara a ten text….vubec nechapu, ze to nikdo nikdy nevychvalil.

&c.


Tak sa teda do OT debaty pridam aj ja
Doteraz som sa az hanbil priznat, ze ma DM naozaj chytili az na Ultra a doteraz ho mam najradsej. Vsetky ostatne albumy som na prve pocutie porovnaval s nim. A aj ked som milionkrat pocul ze to “uz nie je ziadny depes” tak ma stopercentne dostal

Finaly I found that I belong here

(nastastie som vsetky tie nemozne remixy pocul az o desat rokov neskor)

Lilian

 30    10. apríl 2006 o 18:16

myslím si, že každá ich platňa je skost…... a btw. Mato má úžasný talent vyjadriť všetky tie pocity, tak že to zasiahne srdce .... čo len umocní  Daveho hlas….., takže či už je to Ultra, Speak and spell a iné je to bombastické v každom ohľade…..

Roman

 31    10. apríl 2006 o 21:56

Dangerous, ja viem ze si to myslel ironicky hrat I like it a Television Set a povolat pri tom V Clarka ale ani jedna ta skladba nie je od DM. Na druhej Martin akurat spravil muziku.

Roman

 32    10. apríl 2006 o 22:09

Ked som si kupil a vlastne aj prvy krat pocul cely Ultra tak som bol dost sklamany. Poznal som zopar singlovych skladieb z radia a pomyslel som si ze aspon tie to nejak zachranuju. Druha polovica albumu, je taka experimentalna, akoby nemali co ine ponuknut a museli nejako to miesto vyplnit. Postupom casu nedam na ten album dopustit a je to prave ta druha polovica ktora sa mi paci viac.

Dangerous

 33    11. apríl 2006 o 07:09

jo a samozřejmě Sister of night, to je tak neuvěřitelně zvláštní píseň, na první poselch jako by zapadá, ale je to síla!!!
a “zimomriavky” při

“Oh sister
Come for me
Embrace me
Assure me”

jsou nezbytné..

Síla toho alba je, že Dave má úplně jinak položený hlas než na předchůdci Ultra, surovost vystřídala nadpozemská krása, jen můj názor…

Ringo

 34    11. apríl 2006 o 07:46

A k tomu jeste nasledny single Only when I Loose Myself s bombastickou Surrender.

Beladona

 35    11. apríl 2006 o 08:25

Dave na Ultra zpiva docela etericky. Sam nekde rikal, ze nemel silu se do toho oprit, ale nekdy mene je vice. Zni tajemne a fatalne.

Dangerous

 36    11. apríl 2006 o 08:40

jojo etericky je ten správný výraz….

to album zní jak kdyby ho Dave nazpíval ve 2 minutách své klinické smrti…

to Ringo: only whe i lose myself/surrender…další z důkazů jejich nesmrtelnosti…

no a pak exciter a najednou ztráta iluzí aneb i depeche mohou umřít na nudu…ale pak (molone) vychází playing the angel, album které je esencí depeche mode…a najednou i zatracovaný exciter zapadá do diamanty osazené koruny Depeche Mode….

Lilian

 37    11. apríl 2006 o 09:06

nu, keď si spomeniem ako pri promo k tomuto albumu zaspieval It s no good, tak to mi behal mráz po chrbte…

Ringo

 38    11. apríl 2006 o 09:06

BELADONA: u Sister of Night Dave popisoval, ze tu pisen spise odtrpel nez odzpival a byla to jedina pisen, ktera se dala dat po jeho odzpivani v teto podobe na album. Ostatni vokaly k ostatnim pisnim pry tak tezce nedaval, ze se odebral zpet do ameriky a tam si z pocitu menecennosti do zil poradne naslehal. Ono hudba, kdy zpevak zpiva presne to, co zije, zni velmi zajimave.

molon

 39    11. apríl 2006 o 09:22

dangerous…f pohode, neberiem ti PTA…
Ringo…na Ultra Dave spieval vokály - len vokály !!!...36 týždňov, takže sa natrápil požehnane…a výsledok - fantastiský album, jak spevom, tak hudbou…

Ringo

 40    11. apríl 2006 o 09:51

MOLON: jo, Ultra je proste ultra. Jedine proc je bran tak nejak jako ze….je asi to, ze nebylo proste prelomem. Bylo to nadherne a perfektni album Depeche Mode s peknou hudbou, texty, proste skvele pisnicky. Masterprice. Jen poroste nebylo revolucni a prelomove. Faktem ale je, ze na DM melo docela netypicky sound.

Dangerous

 41    11. apríl 2006 o 11:07

Masterpiece…

jeden typický sound DM neexistuje, existuje typický sound DM roku 81, typický sound roku 82, roku 83, roku 84….......let 85,...86,...87,...90,...93,dokonce i 94,... 97,...98,...2001,...2005 a doufejme, že i typický sound 2006…každá deska DM je jiná....

joshua

 42    11. apríl 2006 o 11:18

koncert bol 100%. niet k tomu co dodat…

chmelko

 43    13. apríl 2006 o 07:56

WA ma príjemne prekvapila, zázemím, akustikou, ale aj tou velkostou. Sazka už je vážne privelká..

joshua

 44    14. apríl 2006 o 12:30

s tym mavajucim davom mas 100% pravdu, z tohto bolo “vedla” viacej ludi!!!

karen

 45    14. apríl 2006 o 19:54

Substance242: pridavam sa, GET WILDER! In every sense… tongue laugh

Robbie

 46    15. apríl 2006 o 16:20

na podiu byly dcery oba vecery…druhej vecer dokonce vyzvedl Gore tu nejmensi nad podium

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa