Depeche Mode vo filme

Depeche Mode vo filme

S Martinom Gorem v apríli 1989 o koncertom filme a dvojalbume "101".

Martin Gore sa ponára do čalúnenia z jemnej kože gauča Hotela Kensington a pokúša sa ma presvedčiť, že Depeche Mode s titulom "101" rozhodne nepáchajú komerčnú samovraždu. Prečo vlastne potrebuje popová kapela film? Aký majú vlastne v roku 1989 zmysel hudobné filmy, keď "Rattle And Hum" od U2 skončil nakoniec relatívnym neúspechom?

"Viete, v našom prípade nejde rozhodne o žiadnu analýzu našej kariéry," zasmeje sa. "No na druhej strane, jednoducho nastal správny čas pre film. Jedno koncertné video už na konte máme, "Live In Hamburg" z roku 1984, lenže v súvislosti s ním sme mali pocit, že nebol správne dokončený a mohlo to byť omnoho lepšie. Ale odvtedy ubehlo veľmi veľa času..."

"Film "101" mi príde zaujímavý," dodáva, "hoci samozrejme, pokiaľ ide o jeho uvedenie do kín, zostávam skeptický. No ako videokazeta pre fanúšikov bude rozhodne fungovať. Hudobné filmy majú svoje limity, obzvlášť v prostredí kina. Keď si zoberiete spomenutý "Rattle And Hum", tak sa nedalo nevšimnúť, aká veľká propaganda ho sprevádzala, no nakoniec to bol aj tak prepadák, pretože hudobné filmy oslovujú iba tých, ktorí majú hudbu radi, čiže ten film je určený pre fanúšikov kapely."

Kedy ste vlastne začali nad filmom uvažovať?
"Niekedy v marci minulého roka. No a s D.A. Pennebakerom sme sa stretli tesne pred začiatkom amerického turné, čo bolo v apríli. Bol prítomný na väčšine našich amerických koncertoch. S filmovaním skončil v júni a nasledne sa pustil do editácie. Takisto nafilmoval veľmi veľa scén v zákulisí a v hoteloch."

Pennebaker je známy hlavne zo 60-tych rokov, vďaka filmu "Don´t Look Back" o Bobovi Dylanovi a odvtedy jednoznačne inklinuje k rocku. Prečo ste si vybrali práve jeho?
"Na začiatku sme uvažovali o niekom z tých všeobecne známych filmárov, chceli sme niekoho súčasného, niekoho, koho využíva väčšina kapiel, niekoho, kto by riadne nafilmoval naše koncerty. Lenže, ono by to nakoniec skončilo nejakým štandardným filmom, aké dnes máte možnosť vidieť bežne."

"Tak sme sa rozhodli urobiť niečo zaujímavejšie, viac intelektuálne zamerané a tak sme sa nakoniec dopracovali k D.A. Pennebakerovi. V hudobnej oblasti nepôsobil už pekne dlho, síce sa vo svete filmu pohyboval v podstate stále, no po hudobnej stránke to bolo pre neho vlastne úplne niečo nové."

Zdá sa, že ústrednou témou filmu sú peniaze...
"Áno, tie sa môžu zdať kľúčové, ale primárnou záležitosťou je samotný koncert," povie Gore. "Úmyslom filmu je ukázať úprimný, otvorený pohľad na kapelu, ktorá je na turné a čo všetko sa deje v zákulisí koncertov. Každý večer sa účtovník v zákulisí rozpráva s promotérmi, handrkujú sa o peniaze a tie sú predsa veľkou súčasťou hudobného biznisu, ktorý je v skutočnosti veľmi kapitalisticky orientovaný."

Kedy ste naposledy odohrali charitatívny koncert?
"V týchto veciach sme veľmi obozretní, pretože sa v tejto oblasti pohybujú ľudia, ktorí myslia v prvom rade na seba, čiže v konečnom dôsledku sa venujú charite kvôli sebe. Keď sa pozriete na projekty ako Koncert pre Mandelu alebo taký Live Aid, tak si môžete všimnúť, že viac ako polovica kapiel prišla týždeň po koncerte na trh s novým singlom a to rozhodne nie je náhoda. Urobili tak preto, že im je jasné, že v danom momente všetci uvažujú v štýle, "och, aká milá kapela". Boli sme požiadaní o účasť na Armenia Aid v Rusku, ale rázne sme to odmietli. Viete, a pritom by to bolo pre nás dokonale načasované, pretože sa to konalo týždeň pred vydaním nášho nového albumu."

Niekedy live albumy vlastne vypĺňajú pauzu v období, kedy umelci postrádajú svoju kreativitu. Naťahujú Depeche Mode iba čas, čakajú na nový nárast inšpirácie?
"Neviem, či tento dvojalbum znamená koniec určitého obdobia našej kapely, ale rozhodne je znamením konca éry, dekády. Začali sme v roku 1980 a tento album vychádza v roku 1989. Náš nový album vyjde do konca roka 1990, kedy vstúpime do ďalšej dekády. Možno budeme mať nový singel už v tomto roku, ale to si nie som istý."

"Album v podstate obsahuje všetko, čo sme hrali na turné. Predtým, ako vyrazíme na turné, máme v kapele veľké "hádky", pretože každý z nás má svoje obľúbené skladby, takže nakoniec skončíme so zoznamom, s ktorým je každý spokojný, no nikdy nie úplne. V podstate sme nahrali koncert z passadenskej Rose Bowl, čo bol náš 101. koncert turné."

Snažili ste sa výberom skladieb zachytiť nejakú spoločnú tému?
"Myslím, že áno. V skladbách, ktoré máme radi, je jednoznačná kvalita, ktorá ich spája. Ale to záleží od toho, ako ďaleko chcete zájsť. Na prvom albume skomponoval väčšinu skladieb Vince Clarke a ja som v tom čase skladateľstvo nebral príliš vážne, no pred druhým albumom Vince zo skupiny odišiel a ja som zrazu prišiel s desiatimi skladbami. Väčšinu z tých skladieb som napísal ešte ako veľmi veľmi mladý. Takže, myslím, že až s albumom "Contruction Time Again" prišlo nejaké to spojítko medzi skladbami."

"Niekedy je to až príliš očividné, sú to veci ako odkazy, pretože ja rád vytváram odkazy na iné skladby. Dobrým príkladom v tomto smere je taká "Shake The Disease". Viete, spieva sa tam, ‘Now I've got things to do and I've said before that I know you have too.’ V inej skladbe sa zasa spieva ‘Now I’ve got things to do and you have too.’ Takéto odkazy sa mi veľmi páčia. "

V poslednej dobe ste obviňovaní, že sa z vás stala obyčajná popová kapela. Súhlasíš s tvrdením, že za posledné roky sa hudobný biznis stal až príliš dostupným?
"Nie, ani nie. Podľa mňa, v časoch, keď sme začínali, sme boli omnoho viac komerčnejší. Naše prvé dva albumy boli skutočne popové, takže nechápem, prečo sa nás dnes ľudia pýtajú, "Prečo ste sa stali komerční?" a tých ľudí je naozaj veľa."

"Po tej počiatočnej fáze prišli sampleri a my sme začali pracovať podľa určitých vzorcov. Napríklad, napísal som skladbu a potom sme sa mohli vrhnúť do samplovania a experimentovania so zvukmi, obzvlášť tomu tak bolo na albume "Construction Time Again", na ktorom sme použili množtvo industriálnych zvukov. Vždy sme pracovali podľa nejakých vzorcov, je to len o tom, že používame iné zvuky."

Ešte stále máte ambíciu zmeniť štýl vašich skladieb?
"Myslím, že nastal čas zmeniť náš prístup k hudbe ako takej. Na našich posledných štyroch albumoch sme naše zaužívané vzorce doviedli k dokonalosti, takže tentoraz chceme trochu ustúpiť, analyzovať to všetko a pokúsiť sa veci zmeniť. V určitom zmysle máme radi viac minimalistické veci a myslím, že sa vrátime späť k viac minimalistickým prístupom."

Bude to znamenať experimentovanie s novými nástrojmi?
"Elektronike sme vždy verili. Pozornosť publika sme si začiatkom 80-tych rokov získali vďaka rozmachu elektroniky a nakoniec sme zotrvali so zopár ďalšími elektronickými kapelami vďaka viere v túto hudbu. V polovici 1980-tych rokoch nám všetci vraveli, "Prečo a vôbec elektronikou zaoberáte?" Chceli, aby sme sa vrátili k folku alebo k niečomu menej trendovému - k pokľudnému jazzu na štýl Sade či Style Council. Ale my sme tomu, čo sme robili, naozaj verili a dnes máme pocit, že sme sa podpísali pod znovuojavenie elektronickej hudby vďaka štýlom ako acid, techno, či new beat. To je len doklad toho, že sme veci v minulosti robili po umeleckej stránke úplne správne."

Mimo práce s Depeche Mode dokončil Gore nedávno svoj prvý sólový počin - mini EP. Šesť coververzii originálne skomponovaných začiatkom 80-tych rokov uzrie svetlo sveta v máji.
"Veľa ľudí, pokiaľ ide o coververzie, siaha po slávnych skladbách, ktoré ľudia poznajú. Ale väčšinu týchto skladieb ľudia nepoznajú a ja som k nim pristúpil rovnako, ako ku skladbám pre Depeche Mode. Sample, počítače, ale som to hlavne ja."

Tak ako v prípade filmu a live albumu, ani v tomto prípade nebude Goreho práca zodpovedať očakávaniu verejnosti.
"Chcem dúfať, že to ľudia pochopia. Snažíme sa do našej hudby vložiť trochu reality - ak si ľudia pozrú film, tak uvidia, že nie sme až takí seriózni, za akých nás považujú. V "101-tke" je veľa humoru a nie sú tam žiadne scény, kde by sme sedeli a prediskotovávali nejaké ťažké filozofické témy."

"Bavíme sa, ale našu hudbu berieme veľmi serózne. Sme veľkí realisti a práve preto sme obviňovaní a označovaní za depresívnu popovú kapelu. Nechápem to."

To ani žiaden z ich fanúšikov.

Zdroj: Boys On Films, Melody Maker 15/04/1989

dmtvarchives.com

Názory Devotees (3)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa