Depeche Mode v očiach Roberta Smitha

V auguste 1998 vyšiel tribute album "...For The Masses" a v rozhlasovom magazíne RockTropolis bol odvysielaný špeciál venovaný tomuto dielu. Priestor v nej dostal aj frontman The Cure, Robert Smith. A hoci časť rozhovoru bola na týchto stránkach publikovná pred dvoma rokmi, stojí za to, pripomenúť si rozhovor v celej jeho dĺžke.

Robert: "Po celé roky sme často "narážali" na Depeche Mode. A oni zasa "narážali" na nás. Oni sa niekoľkokrát boli pozrieť na naše koncerty, my zasa na ich, a medzi nami je v zákulisí veľa spojítok. Náš gitarista, Perry (Bamonte), chodil s chalanmi z DM do školy, takže sa odvtedy, čo začali s novoromentizmom, alebo čo to vlastne bolo, poznajú. Teda sa navzájom poznáme už pekne dlho. V podstate sú jednými z mála našich priateľov v šoubiznise."

Takto vysvetľuje Robert rozhodnutie jeho skupiny (The Cure) spolupracovať na albume coververzii ("... For The Masses"). Smith vyberal niekoľko skladieb, ale nakoniec vyhrala "World In My Eyes". A prečo?

Robert: "Pre mňa to bola voľba medzi "World In My Eyes" a hmm... (Robert zaspieva) "Try Walking In My Shoes...", pretože je to naozaj jedna z mojich najobľúbenejších piesní. A takisto si myslím, že sila oboch skladieb tkvie v ich textoch, myslím, že sadnú k môjmu hlasu a moja interpretácia my mohla skladby predstaviť v úplne inom svetle. Nakoniec som zvolil "World In My Eyes", pretože sa mi zdá bezprostrednejšia, hoci som doma skúsil naspievať obe, s touto sa mi pracovalo ľahšie."

/odznie "World In My Eyes" od The Cure/

Takže to bola skladba "World In My Eyes" z tributového albumu Depeche Mode "...For The Masses" v podaní The Cure. Zaujímavé, že Robert Smith sa na svoju intepretáciu nepozerá tak isto, ako práve Depeche Mode.

Robert: "Niektorí z nich tú skladbu počuli, Dave ju počul, Martinovi sa páčila. Som si istý, že sa páči všetkým z DM, ale ak by sa im nepáčila, tak by mi nepovedali, že sa im nepáči. Ale veď viete, dúfam, že sa im páči. Ale som si istý, že to nebolo úprimné, viete, nejavili o to až taký veľký záujem, ak by to tak bolo, mohli sme všetko kedykoľvek stopnúť pri pomyslení: "Bude sa im to páčiť"? Myslím, že pre nás je veľmi dôležité pracovať na niečom, čo sa nám naozaj páči. Ale som rád, že sú s tým spokojní, pretože ak by to tak nebolo, pekne by ma to znepokojovalo."

Viac sa s Robertom porozprávame neskôr...

"For The Masses" otvára "Never Let Me Down Again" v podaní The Smashing Pumpkis, ktorá sa teší zvláštnej obľube u Roberta Smitha.

Robert: "Myslím, že skladba od SP je fakticky skvelá, myslím, že prvé štyri skladby sú fakt dobré (zasmeje sa)"

Najkvalifikovanejšou osobou, ktorá dokáže vysvetliť význam tributového albumu Depeche Mode, je práve Robert Smith z The Cure, pretože je ich súčasník. The Cure majú niekoľko vlastných albumov coververzii, takže o tom čosi vie.

Robert: "Za posledné tri, či štyri, roky sa na trhu objavilo zopár tributových albumov The Cure. Jeden pochádza zo Škandinávie a ďalší z Ameriky, ale oba za veľa nestoja, teda nemôžem ich veľmi porovnávať, ale nemohol by som ich nebrať do úvahy, nakoľko sa na nich podieľali skupiny, ktoré majú The Cure radi a chceli to urobiť, čo je myslím omnoho viac ako obyčajné poďakovanie. Samozrejme sa tam dá nájsť zopár kúskov, ktoré sa mi páčia, sú určitým spôsobom zvláštne, viete, nedokážem zhodnotiť, ako sa Depeche Mode stavajú k tomuto tributovému albumu, takéto veci skôr vyznejú akoby išlo o koniec kariéry. Je to ako vaše dedictvo. Ale ja som si tie naše albumy vypočul a tým kapelám sa sa poďakoval za ich snahu. Hoci je to vec pohľadu, myslím, že to tak bolo správne.
Zasa na druhej strane ľudia, kapely, ktoré robia coververzie našich skladieb, sa snažia znieť presne tak ako my. A práve preto si myslím, že tento tributový album je preto taký dobrý, pretože väčšina kapiel sa vôbec nesnažila znieť ako Depeche Mode, snažili sa jednoducho interpretovať depešácke skladby po svojom, a preto to tak dobre znie. Myslím si však, že väčšina kapiel na tomto albume má svoju vlastnú identitu, takže o to to bolo ľahšie. Väčšina našich cover albumov je postavená na nadšení fanúšikov, takže v tomto prípade ide o niečo iné."

Smith je presvedčený, že Depeche Mode si tento album zaslúžia, pretože sú ojedinelou skupinou, ktorá si získava ako uznanie kritiky, tak aj obrovskú popularitu.

Robert: "Sú v nezvyčajnej pozícii, vzišli z niečoho, čo by som mohol považovať za pekné, teda, neviem, ako by som to povedal krajšie, ale prv ako sa pred rokmi po prvý krát opäť objavili, urobili zopár vecí, rozumne imidžovo a hudobne, čo žije, prežíva a prenasleduje mnoho ďalších skupín. Keď sa obzriete späť, nenájdete veľa skupín, ktoré sa tak dokážu zotaviť. Myslím, že to zvládli skvele, to ako sa prerodili na kritikou uznávanú skupinu, a je tu aj obrovská popularita. Je len veľmi málo skupín, čo to dokážu, viete nemyslím si, že The Cure boli vždy v takejto pozícii, kým sme sa stali populárnymi, boli sme kritikou nenávidení. V tom, ako manipulovali so svojím imidžom, ako vždy spolupracovali s ľudmi ako Anton Corbijn, je veľa väzieb, myslím, že je veľmi rozumné ísť celou cestou spolu, to nie je neprirodzené, je to práve niečo veľmi prirodzené, čo vychádza od členov kapely a ich osobností, ale šlape to fakt dobre."

Takže ktorý aspekt Depeche Mode vyhovuje Robertovi Smithovi najviac?

Robert: "Je to spôsob, akým Martinove slová, a tak isto emócie v množstve textov, sú tak veľmi späté so skoro duchoprázdnou hudbou. Myslím, že naše obľúbené depešácke skladby sú tie, ktoré znejú nezujate, ale zároveň sú textovo veľmi emocionálne. A to je fakt čudná kambinácia, v tomto sú pravdepodobne, ako Depeche Mode, veľmi špecifickí a to ma na nich priťahuje, pretože som nebol ich veľký fanúšik, teda v 80-tych rokoch, je to fakt iba od roku 1989, čo som nadobudol pocit, že sa zmenili na naozaj dobrú kapelu.
Na každom depešáckom albume sú dve, či tri, skladby, ktoré sú dobre zapamätateľné a veľmi dobre spolu súladia a sú postavené na výbornej interpretácii spevu vďaká ktorému sú z nich dobré skladby, viete môžete si ich zahrať na akustickej gitare... čo vychádza z Martinovho štýlu komponovania. Myslím si, že väčšina z toho, čo DM robia, je postavené na zvuku, a akoby boli tie skladby zvukom zaneprádznené, no tie skutočne, skutočne dobré skladby, keď si ten zvuk odmyslíte, tie tam sú."

A čo ďalšia Robertova obľúbená skladba, "Somebody" od Veruca Salt?

Robert: "Veruca Salt sa mi fakt páči, myslím, že je to skutočný rozdiel, veľmi pekná zmena melódie."

Tak si nakoniec vypočujme posledný komentár Roberta Smitha na tento album.

Robert: "Tie skladby sa mi veľmi páčia, vačšina z nich sú moje obľúbené depešácke skladby, takže si nemôžete zle vybrať."

viac o The Cure na www.thecure.sk :)