Depeche Mode v Martinových očiach - 2001

Krátko pred začiatkom turné Exciter si dohodol reportér španielskeho magazínu Plus stretnutie s Martinom, na ktorom rozobrali nový album, vzťahy v skupine a Martinov pohľad na svet po 20 úspešných rokoch v šoubiznise.

Čo porábate v Londýne?
Minulý týždeň sme začali nacvičovať program na turné, zatiaľ však bez Davida. S programom sa potom presúvame do Spojených štátov, kde zároveň turné štartujeme.

Pokladáš "Exciter" za váš najlepší album?
Ťažko sa mi album posudzuje, keď je celkom čerstvý a do nahrávania sme sa pustili po tak dlhom čase, ale myslím si, že má nábeh stať sa naším najlepším albumom. Mimochodom, posledné naše štyri albumy sú všetky rovnako kvalitné.

Rozdiely medzi "Ultra" a Exciter"?
Hlavný rozdiel je v osobe Marka Bella, ktorý so sebou priniesol čosi úplne rozdielne a čerstvé, čo síce neznie ako Depeche, ale ako nové, to znie dobre.

Zvyšujúca sa prítomnosť smrti v tvojich textoch súvisí s pribúdajúcimi rokmi?
Vždy som bol posadnutý smrťou, celý život z nej mám panický strach. Mám takmer 40 a nemal by som takto hovoriť, ale začínam viac premýšla o smrteľnosti.

Kedy prestanú Depeche Mode existovať?
Keď nám sláva minulosti začne liezť na nervy, ak nás začnú brať ako retro skupinu s pokusom o znovuoživenie "Just Can´t get Enough", či dokonca albumu "Ultra", ak sa už nepokúsime o zmenu a neurobíme čosi nové, myslím, že v takýchto prípadoch by sme mali skončiť.

Venujme pár slov remixom, ako ste prišli k tomu, že Kruder a Dorfmeister zremixovali "Useless"?
Ani sme s nimi neboli, keď tú skladbu mixovali, ale ten remix sa mi páči. Za posledné roky boli vyprodukované veľmi dobré remixy našich skladieb, a tento je zvlásť vydarený. Urobili ho ešte predtým, ako sme ich spoznali, s Richarsom Dorfmeisterom som sa stretol v Nemecku, keď som mnou robil rozhovor pre jeden magazín.

"Useless" je o sklamaní sa v určitých názoroch a myšlienkach?
Táto skladba je o vzťahoch (typicky Martinovská), o vzťahoch v negatívnom zmysle.

Predtým si písal o ľudoch, generáciach, teraz sa v textoch sústreďuješ na seba a svoje pocity, prečo?
Za tie roky sa stal zo mňa pekne arogantný človek :) Nemôžem písať o veciach, ktoré ma nezaujímajú. Vždy píšem o veciach z môjho uhlu pohľadu, je ľahšie hovoriť o mne, či o tebe, pretože pocitovo je mi to bližšie.

Nevzďaluješ sa ale tou zmenou od fanúšikov?
To si nemyslím, všetky moje texty sú o vzťahoch a intimite. Myslím, že tým to spojenie medzi mnou a nimi funguje. Je to niečo výnimočné, čomu ľudia rozumejú... vášeň, emócie, realita, s tým sa fanúšikovia stotožňujú, preto to robíme.

Myslíš, že vaši fanúšikovia s vami vyrastajú?
Netuším, aké je vlastne teraz naše "stále" publikum. Mám pocit, že sa po celý ten čas mení, pred hotelmi, kde sme ubytovaní, môžete vidieť postávajúcu mládež, ale takisto aj 35 ročných ľudí so svojími deťmi. Je to pekne zvláštny mix ľudí.

Sampler:
Ten bol pre mňa vždy dôležitý. Prvá vec pri nahrávaní dema pozostáva z "kŕmenia" samplu množstvom zvukov. Potom sa pokúšam zvuky pospájať, postaviť základ skladby, neskôr jej štruktúru a potom je na rade text.

Elektronická hudba dneška?
Vyvíja sa to dobre, je tu "hustá" undergroundová scéna, ale aj "hlavný" elektronický prúd, či minimal elektro.

Aký máš ty z nej pocit, po 20 rokoch hrania.
Musíme za elektronickú hudbu stále "bojovať". Síce nie až tak veľmi, ako na začiatku 80-tych rokoch, nakoľko v tejto hudbe nastal pekný posun, ale v polovici poslednej dekády sme boli asi jediná skupina, ktorá na elektorniku nezanevrela. Ĺudia sa nás pýtali, prečo sa tejto hudbe venujeme, keď je taká chladná a chudobná na emócie. Nezanevreli sme na ňu a ľudia postupne zistili, že táto hudba je životaschopná.

Dokáže ťa po tých 20 rokov fungovania v biznise ešte čosi zaskočiť?
Okolo hudubného biznisu je otrasne veľa "hnusu", musíte sa proste brániť voči každému. Včera sme mali jeden nepríjemný telefonát, jednoducho sme dosiahli bod, kedy sú skladby a hudba až na druhom mieste a prvoradý je jedine marketing, Všetko je to o povrchnosti, nezáleží na hudbe, ktorú tvoríte.

Je to iný pocit šťastia, keď ste úspešní?
So slávou musíte žiť, takže až takí šťastní potom nie ste. Prináša to so sebou veľa príjemných vecí, ale ak si založíte skupinu, tak propagácia a iné veci k tým príjemným veciam patriť nebudú. Keď si založíte skupinu, chcete jednoducho len robiť hudbu. Lenže ste nútení robiť veci, ktoré sa vám nepáčia. Ak chcete niekedy vidieť vašu nahrávku, musíte ich jednoducho akceptovať.

Čo sa stane s osobou, ktorej osobnosť, charakter, je velebená po celý deň?
Je dosť ťažké sa s tým vyrovnať, ale myslím si, že vás to nezmení. Musíte sa snažiť zachovať si svoju tvár, byť tým istým človekom. Niekedy je to zložitejšie, pretože sa vám hlavou preháňajú iné myšlienky a názory.

Prečo si sa presťahoval do Kalifornie?
Manželka pochádza zo Severnej Ameriky a po 12 rokoch života v Anglicku už toho mala dosť. Začal som s ňou súcitiť. Svet je plný miest ako Kalifornia.

Dave, Andy a ty žijete v New Yorku, Anglicku a Kalifornií, ako sa to prejavilo na skupine?
Je úplne jedno, kde žijeme, pretože vždy, keď sa rozhodneme nahrať album, tak sa zídeme a sme spolu, cestovanie z Anglicka do Spojených štátov je jednoduché. Je to tak jednoduchšie a dokonca lepšie, pretože tak spolu trávime ten správny čas.

Aké boli medzi vami kontakty v období medzi poslednými dvoma albumami?
Ja s Andym sme žili v Londýne, Dave v New Yorku, snažili sme sa udržať kontakt, ale za celý ten čas sme spolu nehovorili.

Aké bolo pre teba Singles Tour?
Bolo úžasné, zažili sme prekrásne chvíle, hrali sme hit za hitom, takže publikum bolo neustále šialene naladené. Mohli ste precítiť ten nával vášne, zbožňovali sme to, budeme to hľadať aj na tomto turné, ale to už budú iné pocity, nie je to singlové turné, samozrejme, že zahráme aj naše hity, ale takisto aj 5, či 6 nových skladieb, plus temné skladby z predchádzajúceho albumu.

Ako to bolo s tvojou sólovou kariérou?
Rád trávim čas so svojou rodinou a deťmi. Keď som pracoval na svojom sólovom albume (Counterfeit e.p.), nemal som veľa času na oddelenie mojich vecí od projektov Depeche Mode, a myslím, že to na moje myšlienkové pochody nepôsobilo práve najlepšie, hlavne na kreatívnej úrovni, kedy si pre takéto záležitosti musí človek vytvoriť určité rezervy. Ale rád by som nahrával sólové albumy.

Aké máte vzťahy s Mute, s vašim nahrávacím labelom?
Mute boli a sú pre nás veľmi dôležití, ak by sme v 1981-om podpísali zmluvu s nadnárodnou spoločnosťou, neboli by sme pokračovali a oni by nám neumožnili profesionálne rásť. Okamžite po tom, čo bolo vydané "Construction Time Again" by nás boli vyhodili, pretože sme nekomponovali takú istú hudbu s akou sme začali. S Danielom Millerom máme vynikajúci vzťah, je nám viac kamarát ako šéf spoločnosti. Niekedy keď s niečím nesúhlasí, tak sa hrá na šéfa, ale hlavne je to náš kamoš.

Prečo sú The Beatles, Stouni či The Beach Boys viac uznávaní, čo sa týka vplyvu ich hudby, ako vy?
Boli obdivovaní od svojich začiatkov, hlavne Beatles a Stouni, ale aj The Beach Boys sa mi páčia. Sú piliermi, základnými kameňmi hudby.

Ale myslíš si, že váš prínos je dostatočný?
Ĺudia o tom hovoria a spomenú nás ako vplyvné osobnosti, interpreti iných hudobných štýlov, housu, techna, alternatívneho rocku, či dokonca metalu. Neskôr sme boli skloňovaní v mnohých rozhovoroch, je úžasné, koľkokrát sme boli takto spomenutí. No a napokon máme náš báječný tributový album, vydaný pred pár rokmi. Kolekcia zvláštnych skupín, ako "Smashing", či "The Cure", ktorí prerobili naše veci. Páči sa nám to, je to milé.

Splnili sa ti s Depeche Mode tvoje sny?
Nechceli sme dobyť svet, ani sme nechceli pokračovať v našej práci o dvadsať rokov, ale niekedy sa také čosi stane a som za to vďační.

Čo nasleduje po splnení snov?
Neviem. Celý čas sa to sám seba pýtam. Dosiahneš veľký úspech, ale to nič neznamená, pre tvoj osobnostný rast je to absolútne irelevantné, môžem byť aj v supermarkete a zostanem tým istým človekom, neviem, je ťažké také čosi posúdiť.