Depeche Mode v Martinových očiach - 1998

Tributový album, kompilácia singlov, chystané turné... taká bola prvá polovica roku 1998 pre Depeche Mode. Ako to videl Martin, to nám prezradí v nasledujúcom rozhovore. A svoje si v ňom nájdu aj fanúšikovia The Cure.

Po tom, čo si vzali nejaký čas na zotavenie, komponujú Depeche Mode opäť hudbu pre masy. Po prvýkrát po štyroch rokoch vyrážajú na turné, aby predviedli svoju novú retrospektívu, The Singles 86>98, ako aj videokolekciu podobného názvu, The Videos 86>98. Britské trio bolo zároveň "témou" tributového albumu, "For The Masses", vydaného začiatkom tohoto roku (1998). Ak toto všetko vezmeme do úvahy, klávesák a skladateľ DM - Martin Gore a jeho spoluhráči (spevák Dave Gahan a pobočník Andy Fletcher) sa cítia vrušene, ako sa nechal počuť Gore v súvislosti poslednou "nie temnou oslavou".

Ako sa po čase pozeráš na všetky tie single, vydané počas posledných 12-tich rokov?
Myslím, že keď sa obzriete späť a vidíte, koľko skladieb sme doteraz vydali, tak vás to vždy určitým spôsobom prekvapí. Je to skutočne úžasné, hlavne single z obdobia 1986 - 1998, ktoré sa objavili na jednej kompilácii, pretože si myslím, že naše "zlaté" obdobie začalo práve rokom 1986. Vtedy sme totiž konečne získali plnú kontrolu nad všetkým tým, čo sme chceli robiť. Myslím, že naša hudba má určitý nádych temnosti, a možno predtým sme neboli až takí depresívni. Možno až v roku 1986 sme sa stali skutočne deprimujúcimi. (smiech)

Myslíš si, že práve tá temná reputácia Depeche Mode dobre vynáša?
Nikdy som nás nevnímal ako temnú skupinu. V našej hudbe som vždy videl určitú dávku optimizmu. Nikdy som od ľudí nepočul názor, že sme na rovnakej úrovni s Leonardom Cohenom, čo si ani nemyslím, že by bolo spravodlivé. A naopak, nikdy som nevnímal Leonarda Cohena v depresívnej polohe, nedokážem to posúdiť. Vždy som ho vnímal trochu humorne a povznášajúco.

Bolo ťažké, či ľahké, napísať nový singel "Only When I Lose Myself", ako "jediný" na tejto kompilácii, v porovnaní s komponovaním skladieb na normálny album?
Zistil som, že je to rozdiel. Mal som zvláštny vnútorný pocit, že čokoľvek skomponujem, bude singel, čo bolo ... odstrašujúce. Obyčajne skomponujete zbierku skladieb a veľa nepremýšľate o tom, ktorá z nich bude singlom, a podobne. Musel som si neustále pripomínať, 'Len píš a nepremýšľaj o singly'. A myslím, že to nakoniec fungovalo.

Ako sú na tom, po zdravotnej stránke, ostastní členovia kapely? Nemáte obavy v súvislosti s opätovným vyrazením na turné po tej poslednej šialenej jazde?
Myslím, že kapela je v súčanosti v dokonalej pohode. Dave je omnoho šťastnejší, ako kedykoľvek predtým; už dva roky je "čistý". Je to najzdravšia osoba, akú momentálne poznám, hoci tomu ľudia asi ťažko uveria. Každý z nás mal problémy, z rôznych dôvodov. Myslím, že v tejto chvíli sme celkom šťastní a život vnímame z tej pohodovej stránky. Ĺudia tomu myslím hovoria "odmietnutie prijať nepríjemnú skutočnosť" (smiech).

The Cure sú jedni z vašich najvačších súčasníkov a pseudo-rivalov, ale takisto sa podieľali na skladbe pre album "For The Masses". Ako sa ty pozeráš na The Cure?
S The Cure sa už poznáme zopár rokov. Robert mi svojho času povedal, muselo to byť viac ako rok dozadu, že bol zapletený do prác na tributovom albume. Povedal, že to chcel urobiť nielen preto, že má našu skupinu rád, ale že nás má rád aj ako samostatné osobnosti, čo si myslím, že boli od neho veľmi príjemné slová.