Depeche Mode v Martinových očiach - 1996 (2.časť)

Hoci Depeche Mode prešli svojou najhoršou fázou existencie, Martin v rozhovoroch nedáva nič poznať a ako vždy veci súkromné diplomaticky odpaľuje do autu. Inak tomu nie je ani v druhej časti rozhovoru, ktorý s Martinom urobila Miša Olexová.

Chcel by si týmto albumom pritiahnuť konkrétnu časť publika?
Vôbec nie. Moji duchovne spriaznení bratia a sestry, to je moja cieľová skupina :))

Očakávaš iné reakcie na album v Európe a v Amerike? Myslíš, že hudobné scény v spomenutých regiónoch sú inak orientované?
Ťažko sa mi hodnotí vývoj scény. Ja osobne nejaké smerovanie ani nevidím, skôr sa zdá akoby tu bol jeden veľký chaos. Ak roky sledujete rebríčky, vidíte, že je to stále o tom istom.

Má úspech v hitparádach pre vás nejaký význam?
Rád by som povedal, že nie, ale bohužiaľ musím odpovedať - áno. Neznamená to, že budem horšie spať pri pomyslení, či dosiahneme prvé miesto, ale myslím, že by som bol sklamaný, ak by naša nahrávka totálne prepadla a dobre sa neumiestnila. Rok sme na tom makali a ešte zopár mesiacov budeme, a ak by to nakoniec prepadlo, sklamalo by ma to. Keď vyšla naša posledná nahrávka, práve som bol na dovolenke, vracal som sa z večere a čakal ma fax so správou, že náš album dobil prvé pozície v Amerike, Anglicku a v ďalších krajinách... myslím, že som bol vtedy skutočne šťastný. Takže rebríčkový úspech musí pre nás čosi znamenať.

Pred vydaním posledného albumu sa v tlači šírili fámy o prekonaní úspechu albumu "Violator", neznepokojuje ťa fakt, že nový album nemusí byť taký úspešný ako ten predchádzajúci?
Pri písaní posledného albumu som bol pod určitým tlakom, pretože "Violator" sa stal naším dovtedy najpredávanejším albumom, a to zasa zdvíha predaj ďalších vecí... z toho dôvodu bol na nás vyvíjaný obrovský nátlak, aký som nikdy nepoznal. Nakoniec to skončilo ok, ale nepredávalo sa to tak ako "Violator", i keď lepšie ako "Music For The Masses" a "Black Celebration". Možno sa mi práca pod tlakom páči, možno by bolo dobré poznať, koľko "jednotiek takého tlaku" znesiem... "Violator" bol však až príliš ťažké bremeno :))

Stále si nespokojný s reakciami médii na tvoju prácu?
Zlé recenzie vždy pôsobia deprimujúco, pretože ja naozaj verím, že to, čo robíme je dobré. Ale znova, nie že by som preto nemohol spať, keďže všetci vieme, aký je svet prelietavý... môžete vydať svoje najúžasnejšie dielo, aké ste za posledných 10 rokov nahrali, no ak má niekto voči vám niečo osobné, vždy o vás napíše zle. Všimli sme si však jednu vec, je jedno, či po vydaní máme 50% recenzii dobrých a 50% zlých a nemyslím si, že tí ľudia čosi v hudbe dokázali, všetko je subjektívne a záleží to na tom, čo sa odohráva v hlave recenzenta.

Sleduješ MTV a si spokojný so spôsobom, akým vás za posledné roky v MTV prezentovali?
Myslím, že MTV nám veľmi pomohla, pretože sa zdá, že nás podporovali, hodne hrali naše klipy, dokonca ja keď sme 3 roky nemali žiaden singel, ľudia si nás stále žiadali. To však neznamená, že som jej veľkým fanúšikom. Prakticky ju vôbec nepozerám, len keď v telke nedávajú vôbec nič, tak prepnem na MTV. Ale, čo som to zopár krát pozeral, myslím si, že MTV Europe je omnoho lepšia ako MTV v Spojených štátoch. Tam je to príliš "kazateľské", neustále sa snažia politicky usmerňovať tamojšiu mládež, čo si nemyslím, že je správne a takisto si nemyslím, že ich pohľad na veci je práve ten najsprávnejší.

V čom to podľa teba je, že TV stanice majú neustále tendenciu prezentovať Depeche Mode ako naivnú elektronickú kapelu hrajúcu "Just Can´t Get Enough"? Vieš si to nejako vysvetliť?
Možno tu zohráva určitú úlohu aj humor... akože, urobme z nich klaunov... pustime znova "Just Can´t Get Enough":)). V tejto krajine (UK) sme vždy trpeli, hlavne zo strany médii na nás stále útočia. Ak by sme makali doma, bolo by to ok, ale nám sa lepšie darí kdekoľvek inde, urobili sme zo seba väčšie hviezdy kdekoľvek inde, ako práve doma. Ale čo si nik nevšimol, je fakt, že sa nám darí aj tu, hoci nie až tak úsepšne ako inde. Lenže priemerný človek má stále pocit, že doma nemáme žiaden úspech. Stretávam kopec ľudí, ktorí ku mne podídu a povedia: "ty sa tomu ešte stále venuješ? ... vy ste tuším mali v 80-tych rokoch zopár hitov, nie?"...a spomenú si práve na "Just Can´t Get Enough", a to hlavne kvôli mediálnej kampani. Ale tiež to má na svedomí zopár distribučných faktorov, pretože v tejto krajine sme u veľkej časti populácie považovaní za odpísanú skupinu, a mňa už nebaví sa neustále voči tomu brániť. Vždy ma to totálne naštve, keď mi to ľudia pripomenú, len mi odvrknem "s posledným albumom sme dobili prvú priečku, akú pozíciu musíme ešte dosiahnúť, aby ste si to všimli?"

Keď o vás niečo niekde napíšu, prečítaš si to?
Keď vyšlo album, zohnal som si všetky recenzie, keď poskytneme rozhovor, obyčajne si ho potom prečítam, aby som zistil čo o nás napísali. Ale zasa nevyhľadávam každú drobnosť, čo sa o nás napíše, tomu sa snažím vyhnúť.

Splnil "SOFAD" tvoje očakávania?
Keď sme začali s nahrávaním, boli sme rozhodnutí, že sa so skladbami viacej pohráme, čo sa mi vcelku pozdávalo. Lenže v určito momente som zistil, že sme to so skladbami až prehnali. Na niektorých skladbách sme to s tým pseudo rockovým smerovaní trochu prehnali.

Kedy si naposledy počúval album Depeche Mode?
Pred dvoma-troma mesiacmi som si zopár krát vypočul "Violator", ale to len preto, že som na chvíľu zotrval v mojom byte v Londýne, vylyhoval som a pomyslel si, že by stálo za to, si ho vypočuť, pretože som ho nepočul už roky.

Ak opäť vyrazíte na turné, budete preferovať mamutie produkcie ako počas Devotional Tour alebo radšej menšie koncerty?
Turné sme ešte nerozoberali, takže ešte vôbec nevieme, či sa na nejaké podujmeme. Ale ako som povedal predtým, na mňa osobne sledovanie ľudí hrajúcich alebo spievajúcich na pódiu veľký dojem nerobí. Ak sa rozhodneme vyraziť po koncertoch, tak skúsime ísť niekde, kde sme ešte nehrali, čo si nakoniec zrejme vyžiada opäť veľkú produkciu.

Medzi fanúšikmi sa tvoja akustická verzia "Personal Jesus" stala veľmi populárnou. Premýšlal si niekedy o nahratí "unplugged" vystúpenia?
Toto je jedna z vecí, o ktorej sme neuvažovali nikdy, a to z viacerých dôvodov. Myslím, že práve to slovo "unplugged" ma od toho odrádza.

Preferuješ viac koncertovanie alebo prácu v štúdiu?
Je veľa vecí, pre ktoré koncertovanie zbožňujem, lenže v globále je to úmorné a fyzicky vyčerpávajúce, a nie je to iba o vystupovaní. Mám to dané povahovo, že je pre mňa nemožné odísť po koncerte domov a zaľahnúť do postele. Takže každú noc po koncerte popíjame, vyrážame do ulíc, do postele chodíme veľmi neskoro a ďalší deň zasa cestujeme... to sa neustále opakuje, a telu zrovna neprospieva, ak to robíte non-stop 14 mesiacov.

Ako sa pozeráš na kapely, ktoré prespievali tvoje skladby? Spomeniem len námatkovo - Smashing Pumpkins, Terry Hoax, Diesel Mode... Myslíš, že odviedli dobrú prácu?
"Policy Of Truth" v podaní Terryho Hoaxa sa mi naozaj páči. Myslím, že išlo o zaujímavé spracovanie a to isté môžem povedať aj o Smashing Pumpkins a ich briliantnej verzii "Never Let Me Down Again". Také čosi som vôbec nečakal. Keď som začul, že SP prespievali túto skladbu, čakal som, že to bude rockové až heavy, ale oni urobili presný opak, úplne to zjemnili, čo mi prišlo úplne geniálne.

Ste kapelou s ohromným množstvom bootlegov, piráti obchodujú s vašími nahrávkami vo veľkom, robíte proti tomu niečo?
Ak ste "bootlegovaní" viac, ako je zdravé, znamená to, že je o vás záujem. Nikdy sme netvrdili, že nám to škodí. V New Yorku sme navštívili niekoľko obchodov vo Village, ktoré sa zameriávajú špeciálne na bootlegy, a nestačili sme sa čudovať, koľko rôznych bootlegov s našimi nahrávkami sme tam našli. Boli to celé regále... jeden za druhým, nedalo sa to množstvo ani odhadnúť, ale muselo ich tam byť tisíc.

Obhliadnúc sa na 80-te roky, vidíš nejaké zmeny vo fungovaní hudobného biznisu?
Nie som si moc istí, pretože my sme mali skutočné šťastie, keďže sme vydávali na nezávisom labeli a tým pádom sme boli trochu od toho diania bokom. Nikdy som vplyv toho takzv. hudobného priemyslu necítil, pretože by sme boli akoby v jeho závese. Málokedy sme sa spolčovali s veľkými nahrávacími spoločnosťami, to iba v prípadoch, keď sme vyrazili do Ameriky, ale to bola ojedinelá skúsenosť. Domievam sa, že licenčne majú celú Európu podchytené veľké spoločnosti, ale mi s nimi nič uzavreté nemáme, máme zmluvu s Mute a cez nich idú aj naše licencie. Jediným miestom, kde máme podpísanú zmluvu s veľkou spoločnosťou sú Spojené štáty.

Čo si myslíš o súčasnom znovuoživení kapiel ako Sex Pistols, Van Halen či The Eagles?
Myslíme si, že by nebolo zlé zavolať späť Vincenta, nahrať s ním album a v pôvodnej zostave vyraziť na turné :)) Vince sa nám zo srandy ponúkol programovať veci na tomto albume. Lenže keď to zopakoval po 20-ty krát, začali sme uvažovať: "Myslí to vážne?". Povedal to až príliš veľakrát na to, aby to bol len fór :))

Mal si už pocit, že s tým všetkým chceš nadobro skončiť?
Zopár takých momentov, keď to na mňa doľahlo, samozrejme bolo. Vtedy som si pomyslel: "Je to naozaj až také zlé?". Lenže potom nad tým začne človek uvažovať a pomyslí si: "fakt sa mi to páči, rád píšem piesne, mám rád všetko, čo sa týka kapely a rád komunikujem s ľudmi". Ak také momenty boli, tak len v obdobiach, kedy toho bolo naraz až príliš veľa, ale viem, že ma to po týždni prešlo.

Dosiahol si niekedy bod, kedy si sa so slávou nevedel vyrovnať?
Až také zlé to nie je. Všetko v tejto krajine som pochopil, a ak ľudia pochopia mňa, tak potom sú skvelí, takže v tomto problém nevidím.

Ako udržuješ odstup medzi osobným a profesionálnym životom?
Celý týždeň pracujem, celý týždeň si užívam a na víkendy chodím domov :))

Kopec vaších fanúšikov berie tvoje texty s úplnou vážnosťou. Necítiš nejakú zadpovednosť za efekt tvojich slov?
Vždy píšem o veciach, ktoré ma zaujímajú a dúfam, že zaujmú aj ľudí, ktorí cítia rovnako ako ja. Ak na niekoho pôsobia nepriaznivo, nemyslím, že by som mal za to niesť nejakú zodpovednosť. Ak by som si mal z každého slova, čo napíšem, robiť ťažkú hlavu, tak potom by išlo vlastne o vlastnú cenzúru. Myslím, že mám písať práve tak, ako to cítim a ľudia možno pochopia, ako som to myslel. Ak si to vysvetlia zle, alebo pocítia nutkanie k samovražde, či k niečomu inému, tak potom podľa mňa začali trpieť nejakým defektom. No ak som to nebol ja, tak to potom mohol byť Ozzy Osbourne, ktorý to v nich prebudil.

Ak sa obzrieš za celou vašou kariérou, spomenieš si na nejaký moment, pri ktorom si pomyslíš: "Ako som to mohol takto urobiť?"
Všetci vieme, že sme mali obdobie, keď sme sa až príliš ťahali po súdoch s "popovou" tlačou a pôsobili sme až príliš namyslene. Vyšli sme však z toho bez zranení. Mám pocit, že nám to mohlo uškodiť aj viac. Nemôžem však povedať, že to skutočne veľmi ľutujem a chvalabohu sme to prežili.

Aké myslíš, že je tvoje poslanie?
Byť skutočným hudobníkom. Pracujem na tom od svojej mladosti. Nikdy som neuvažoval o niečom inom. Po skončení školy som nevedel, čo robiť, našiel som si svoju prvú prácu, ale nebol som v nej šťastný. Takto to chodí vždy, ľudia sú nešťastný až do chvíle, kým nenájdu zmysel svojho bytia. Bol som šťastný, že ja som to objavil celkom rýchle.

Aký osoh má svet z vašej hudby?
Myslím, že v našej hudbe je kopec krásy a krása je dôležitá.

zdroj: Catching Up with Martin, 10/1996
autor: Michaela Olexová