Depeche Mode naživo… a spotení

Depeche Mode naživo… a spotení

Rozhovor s Andym Fletcherom krátko pred začiatkom americkej časti legendáreho Devotional turné.

Začiatkom 1980-tych rokov patrili k prevratným britským synth-popovým kapelám. Boli však serióznejší, náladovejší, hlavne ku koncu dekády, a s každým vydaním nového albumu ich fanúšikovská základňa rástla. Komerčná stránka ich úspechu - kedy aj napriek slabej hranosti zo strany tradičných rockových rádii vypredávali arény po celom svete - bola jedným z indikátorov, že z alternatívnej hudby sa stával veľký biznis.

A hoci to bolo vždy o syntezátoroch, stále je to hlavne o tých, čo stoja za nimi: skladateľ Martin Gore, Andy Fletcher a Alan Wilder. No a na pódiu, pred nimi, sa vyníma spevák David Gahan.

"Vždy sme vraveli, že takto sa tvorila hudba v 1980-tych rokoch, a ako vidíte, dnes takto tvorí hudbu väčšina," prehlási Andy Fletcher. Ochotne však priznáva, že "hranie na syntezátoroch je asi tá najnudnejšia činnosť, akej sa môžete venovať. Keď stojíte za syntezátorom, tak sa veľmi nespotíte." Ich koncerty začali trpieť maliarskym syndrómom, kedy niečo namaľujete a potom čakáte, kým to zaschne.

Samozrejme, syntezátori sú tu stále aj dnes, ale s nástupom Depeche Mode na americké turné (na podporu albumu "Songs Of Faith And Devotion"), ktoré začína na budúci piatok vo Worcester Centre, s predskokanmi The The, dochádza ku zmene.

Ako Andy poznamenal v telefonickom rozhovore z New Yorku, "Ide o niečo úplne iné. Obyčajnému publiku to bude pripomínať normálny rockový koncert." Povedané v preklade, bude tam viac pohybu, viac živých nástrojov a väčšia rozmanitosť. "A viac spontánnosti," dodá Fletcher. "Tentoraz sme toho zmenili naozaj veľa. Každý večer hráme iné skladby. V siedmych skladbách, tých najrockovejších, hrá dokonca Alan na bicie, naozaj v tomto smere tvrdo trénoval, a Martin hrá dokonca viac na gitaru. Samozrejme, koncert začína v tradičnej techno zostave, no postupne sa z nás na pódiu stáva rocková kapela."

Takže sa Depeche Mode... potia?
"Tak to už je na titulné stránky, nie?" položí protiotázku Fletcher.

Depeche Mode, ktorí majú za sebou európske turné, boli nedávno, dokonca aj denníkom London Times, opísaní ako "znamenito teatrálni". Jednoducho, po koncertnej stránke ide zdá sa o zmenenú kapelu. A ako poznamenal Fletcher, aj po iných stránkach.

"Stále je to skvelá práca," priznáva, "ale je čím ďalej, tým zložitejšie pripraviť skvelý album, v zmysle, aby na ňom nechýbali kreatívne nápady, bol zvukovo odlišný, ale hlavne sa zmenili naše životy, sú komplikovanejšie. Viete, keď sme mali 19-20, tak kapela bola pre nás všetkým. Dnes však máme rodiny, čím sa skomplikovali aj naše osobné životy. Myslím, že v takom štádiu človek prichádza o určitú dávku entuziazmu. Keď je človek mladý, tak všetko - zájazdy do zahraničia, prvá cesta do Ameriky, filmovanie prvých klipov - je plné nadšenia. A možno sme boli iba naivní a získavali prvé skúsenosti. Takže zhrnuté, dnes strácame entuziazmus, ale zbierame skúsenosti"

"Myslím, že čo nás udržuje v chode, ako kapelu, je fakt, že naše nahrávky sa rokmi zlepšovali a naopak kapely, ktoré boli úspešné takmer od začiatku, vedú západ o prežitie. Rešpekt sme si získali aj tým, že ako popová kapela sme sa snažili popového imidžu zbaviť, kým iné kapely ten imidž zdokonalovali. Spomeniem len New Order, kapela s imidžom zúfalstva sa zúfalo snažili dostať na popové výslnie. My naše posledné dva albumy vnímame ako naše najlepšie a práve to nás posúva ďalej."

Ak sa by ste sa v čase vrátili späť do začiatku 1980-tych rokov, tak by ste Depeche Mode považovali za jednu z mnohých kapiel, ktoré postupne zaniknú - obzvlášť, keď kapelu po debutovom albume opustil skladateľ Vince Clarke a založil Yazzoo, neskôr Erasure.

"Bolo to čudné," zaspomína Fletcher, "ale nemali sme pocit, že by sme to chceli vzdať. Dokonca sme neprepadli ani neistote. Naopak sme sa vzdali bežnej práce a naplno sa začali venovať kapele a je tomu tak doteraz. Šťastie bolo v tom, že sme mali v kapele ďalšieho dobrého skladateľa."

Tým nechcel povedať, že sa Depeche Mode nechali úplne strhnúť pompéznosťou hudobného biznisu. Singel "Everything Count´s" je dobrým príkladom. Ide totiž o jednu z najväčších rockových obžalob nekontrolovateľného kapitalizmu. "Vždy som tvrdil, že hudobný priemysel je jedno z najkapitalistickejších odvetví, akého môžete byť súčasťou," dod Fletcher. "A v podstate každá kapela tvorí inú značku cereálii."

Album "Violator" z roku 1990 bol ich multiplatinovým zlomom. Po jeho vydaní a následnom turné si dopriali dlhú pauzu, po ktorej strávili rok prípravou a nahrávaním novinky "Songs Of...". S ňou Depeche Mode pritiahli k sebe viac gitár, bicích a bassov, dokonca využili služby 28-členného sláčikového orchestra a gospelových speváčok. Nájdete na ňom rozmanitosť ako zvukovú, tak aj náladovú - spiritualitu, priliehavosť, surovosť, aj jemnosť, výsmech i naliehavosť. Zatiaľ čo Goreho témy zarezonujú hlavne u verných fanúšikov, po hudobnej stránke ich o najexpanzívnejšiu jazdu kapely, ich najvyzretejší album.

"V čase jeho nahrávania valcovala Európu vlna techna," zaspomína Fletcher, "a myslím, že mnohí čakávali, že sa na nej zvezieme takisto, no my sme práveže reagovali opačne. Neustále sme mysleli na kritiky súvisiace s predošlým albumom, v ktorých nám vyčítali prílišnú strojovosť a produkcia vraj postrádala dušu. Chceli sme teda viac uvoľnený album, viac surovejší a myslím, že sa nám to podarilo. Pridáva nám na inakosti a hĺbke. A nakoniec, samotný David prechádza príšerným emočným obdobím, má za sebou rozvod a veci s ním súvisiace, čo cítiť v textovej stránke. Je to vlastne po prvýkrát, kedy má pocit, že Martin napísal texty pre neho. Na tomto albume skutočne spieva, odviedol doteraz svoju najlepšiu prácu, pokiaľ ide o vokály."

Ako sme si už u Depeche Mode zvykli, celým albumom na nesie sexuálne napätie, náboženská symbolika, výraz bolesti a nádej na vykúpenie a odpustenie. Samozrejme, nechýbajú skladby, pri ktorých si môžete zatancovať, ale Fletch dodáva, že o také niečo sa kapela nikdy primárne neusilovala. "Celá tá vec s tancom nás vždy miatla. Vždy sme hrali po kluboch, ale nakoniec sme boli z toho prostredia vždy zmätení."

Jedna z vecí, ktorú si však Depeche Mode udržujú celé roky, je zvuk, ktorý priťahuje rôznorodú škálu moderných rockových fanúšikov. "Na našom koncerte vidíte pekný mix ľudí. Martin totiž píše skladby spôsobom, kde si jeho sexualitou nemôžete byť istý. Nikdy sa tej hry nevzdal a aj preto sme tak nesmierne populárni v gay komunite, rovnako ako u ženského, tak aj mužského (heterosexuálneho) publika. Sme šťastní, že si naši fanúšikovia celé roky kupujú naše nahrávky. Myslím, že na hudobnej scéne sme taká "samostatná kapitola" a to nás robí nesmierne šťastnými."

zdroj: The Boston Globe, 03/09/1993, dmtvarchives.com

Depeche Mode FanShop

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa