Depeche Mode na SXSW 2013

Depeche Mode na SXSW 2013

Editovaný záznam marcovej konferencie Depeche Mode na festivale The South by Southwes 2013 v Austine.

Jason Bentley: Prečo práve South by Southwest (SXSW)? Ide o načasovanie albumu? Alebo je to jednucho úrovňou dnešných konferencii?

Andy Fletcher: Povedali sme si, že to jednoducho niekde urobiť musíme. No a tak sme tu.

Martin Gore: Skôr mám pocit, že je to vôbec po prvýkrát v našej kariére, kedy nás ľudia počúvajú a tak sme sa rozhodli urobiť kampaň správny spôsobom, čiže predtým, ako vôbec vyjde album.

Dave Gahan: A k tomu práve teraz skúšame na turné.

Fletcher: Presne tak. Momentálne sme pripravení - teda vlastne, momentálne by sme vcelku zvládli vystúpiť na pódium a odohrať dvojhodinový set, aj keď by to bolo dosť mizerné. Ale slušný 45 minútový set už zvládame.

Bentley: Piatkové vystúpenie teda bude dosť "malé", v porovnaní so štadiónmi, ktoré začnete od jari zapĺňať po Európe a Severnej Amerike. Čo teda máte v ponuke na piatok? Viete si to vlastne užiť aj v malých kluboch?

Fletcher: Mne tie malé kluby vždy prídu trochu strašidelné. Viete, ste k ľuďom omnoho bližšie a je to tam omnoho náruživejšie. Ak máte ľudí od seba v dostatočnej vzdialenosti, tak sa tým až tak netrápite. Na takom štadióne si ľudia veľa vecí nevšimnú.

Bentley: A čo produkcia turné? Už ste opäť pohltení kreatívnym procesom? V tomto momente by ste už zrejme mali byť.

Gahan: Jasné. Ono to už začalo trochu skôr, teraz je v tom opäť zapletený Anton Corbijn. V podstate je takým štvrtým členom kapely. Už roky sa stará o našu vizuálnu stránku. Pár mesiacov dozadu sme spolu filmovali v okolí New Orleans. Veci, ktoré budú použité počas koncertov. Anton je skutočne zapletený do celej produkcie turné. Veľmi úzko spolupracuje s našim hlavným osvetlovačom a celým štábom. Zatiaľ sme ešte nič z toho nevideli, ale sme oboznámení so všetkými jeho nápadmi.

Fletcher: Ale veľmi veľmi nejasne.

Gahan: No áno. Ale isté je, že sa toho nakoniec zúčastnime.

Bentley: A pokiaľ ide o setlist koncertu, je to niečo, čo by sa mohlo každý večer meniť? Snažíte sa udržiavať rovnováhu pri výbere piesní z vašeho katalógu? Myslím, pokiaľ o piesne z nového albumu a tie staršie?

Gahan: Mali sme pocit, že by sme to mohli urobiť trochu inak. Jednoducho vybehneme na pódium a zakričíme na ľudí, čo by chceli, aby sme zahrali a potom to odpálime.

(hlas z publika): "Policy!"

Gahan: Presne takto to budeme robiť.

Fletcher: Ďalšia možnosť je hrať celých 10 hodín. Ale to si nemyslím, že sa stane.

Gahan: Tak to zlom väz!

Fletcher: Je to zložité. Hlavne preto, že máme k dispozícii toľko veľa skladieb a hlavne veľa klasík. Musíme to trochu zosekať a pripraviť skutočne dobrý set. Myslím, že ľudia budú prekvapení a potešení.

Bentley: Viete, je to zábavné, pretože nedávno so mnou niekto robil rozhovor práve z dôvodu, že budem robiť rozhovor s vami. Takí ste slávni. Dostal som otázku, aký je môj najobľúbenejší album Depeche Mode a ja som povedal, "práve tento". A hoci to môže byť veľmi jednoduchá odpoveď, má to určitý význam, pretože je to vždy o mojom aktuálnom vzťahu k Depeche Mode. Vy máte schopnosť byť s každým albumom veľmi "súčasní" a na špici. Aj to je súčasť vášho procesu. Takže, poďme sa trochu porozprávať o "Delta Machine", o komponovaní a nahrávaní.

(Gahan vytiahne z peňaženky zopár papierových bankoviek a strčí ich Bentleymu do rúk)

Bentley: Ty nosíš pri sebe bankovky?

Gahan: Iba zopár. Pre prípad, že by ma prepadli.

Bentley: Takže, čo vás viedlo k nahrávaniu tohto albumu, mali ste v tomto smere jasnú predstavu? Kedy ste získali pocit, že bolo správne sa dať opäť dohromady a začať na albume pracovať?

Gore: Myslím, že vždy príde čas, kedy máte pocit, že teraz je to naozaj správne. Obyčajne... viete, my nie sme v permanentnom kontakte po tom, čo skončí turné. Porozprávame sa spolu tak raz za 4-6 mesiacov, ale sme v kontakte s našim manažérom. A viete, David píše, ja píšem. Jednoducho on nadobudne ten správny pocit, kedy by sme mali začať hovoriť o plánovaní nahrávania. A keď ten čas príde, usporiadame míting a začneme na skladbách pracovať.

Fletcher: Posledné štyri albumy sprevádzali príjemné stretnutia, kedy sme nahrávali, chystali veci pre turné, potom si dali pauzu, aby sme zašli za svoji rodinami a podobne. Ono to býva veľmi príjemné.

Bentley: Ty Martin si bol tentoraz koproducentom albumu, je tak?

Gore: Nie, to bol pôvodný zámer.

Gahan: Áno, tak to bolo zamýšľané na začiatku. Pravda je taká, že prvé stretnutie, v januári minulého roka, sa uskutočnilo u Martina, kde sme počúvali skladby. Viete, prišiel som, priniesol nejaké demá, Martin tiež nejaké predstavil... len sme sedeli a počúvali. No a tie Martinove boli veľmi dobre produkované. Skutočne na nich veľmi tvrdo pracoval, boli prepracované a mali všetko, čo mali mať. Až ma napadlo, "Idem to rovno naspievať". Chcelo to už len zmixovať. A to čo nás dostalo, to už teraz poviem za Fletcha, že sme z tých demosnímkov boli skutočne nadšení, šla z nich sviežosť, nebol to žiaden bordel. Tie skladby boli úplne zjavné. Ani sme ich už nechceli veľmi upravovať. A to, že sme sa rozhodli opäť siahnuť po Benovi Hillierovi, nám prišlo úplne logické. No a ako obyčajne, on to už tak trochu prevzal na svoje plecia.

Fletcher: Jedna z vecí, ktoré sú na tomto albume skvelé, je aj samotný názov - "Delta Machine". Ide o mix blues a elektroniky, s ktorým sme laškovali už dávnejšie, v takej "Personal Jesus". A myslím, že na tomto albume to funguje veľmi dobre.

Bentley: Chceli ste vytvoriť s albumom akýsi koncepčný príbeh?

Gore: Myslíš po textovej stránke?

Bentley: Áno.

Gore: Viete, nedávno som sledoval rozhovor s Nickom Caveom, kde povedal, že sú len tri druhy tém, ktorými sa zaoberá. Keď to celé prefiltrujete, tak je to vlastne pravda. Keď rozprávate o láske na mnoho spôsobov, tak vlastne rozprávate o náboženstve. O čom vlastne ešte chcete rozprávať?

Gahan: Máme ešte jednu obľúbenú, len si na ňu akosi nevieme teraz spomenúť.

Gore: Možno smrť.

Gahan: Áno, smrť. Sme k nej stále bližšie a bližšie.

Gore: Ale viete, myslím, že mnohé z mojich piesní, a ty si to David tiež raz povedal, ja píšem tie isté piesne neustále dokola.

Gahan: Jasné, ale robí to fakt skvele.

Bentley: Od posledného albumu, "Sounds Of The Universe" (2009), ste vy dvaja trávili čas aj inými projektami - Soulsavers a VCMG – a mňa by zaujímalo, či a ako to pomohlo v procese tohto albumu Depeche Mode.

Gahan: No, mne to pomohlo nesmierne. Viete, ja som vlastne ani neočakával, že sa ten projekt zrealizuje. Nebolo to totiž nič plánované. Dokonca som ani nemal nič v úmysle napísať. Ukončili sme turné k SOTU a všetci sme sa unavení vrátili domov. No a mal som na výber, čiže tu bola možnosť, že sa dosť dlho nebudem po pracovnej stránke venovať ničomu. Ale už o mesiac na to som začal písať nejaké veci s Richom Machinom zo Soulsavers. Skutočne sme nemali ani poňatia, kam nás to nasmeruje, ale mňa to posunulo ku komponovaniu s Kurtom, mojim kamošom z New Yorku, ktorý so mnou nahrával vokály pre Soulsavers. Takže začali sme spolupracovať popri práci so Soulsavers a nakoniec z toho boli demá skladieb, ktoré sú dnes na albume. Zistil som, že mi prospieva práca s ľuďmi mimo kapely a zároveň to utužuje moju chuť vrátiť sa k veciam DM a použiť môj hlas iným spôsobom. Neviem, ako je to u Martina, ale mne to pomáha.

Bentley: Tak si povedzme niečo aj o VCMG, pretože na tomto projekte spolupracoval Martin s Vince Clarkem, inak pôvodným členom Depeche Mode.

Gore: Pre mňa bol celý ten projekt prekvapením. Vinceho som totiž nevidel celé roky. Neboli sme v úzkom kontakte. Je to inak zábavné, pretože on celý čas tweetuje a všetci si tak myslia, že je veľmi zhovorčivý, ale on v skutočnosti nie je. Dostal som od neho veľmi strohý mail v znení, "premýšľam o nahratí techno albumu. Nechces spolupracovať? Vince."

Gahan: Po 25-tich piatich rokoch by ste normálne očakávali trochu viac, ale...

Gore: Lenže, ja mám techno rád. Prišlo mi celkom zaujímavé sa do toho pustiť. Takže som len odpísal, "Áno. Martin."

Bentley: Skladba "My Little Universe" na novom albume... sa javí vcelku ako celkom dobrý odkaz na tú spoluprácu, má v sebe totiž príchuť puristického techna, pomalého tempa... jednoducho má všetky tie elementy. Čiže, dá sa povedať, že všetky tie skúsenosti, ktoré si získal z toho projektu si mohol aplikovať na tento nový album?

Fletcher: To bola úplná zhoda okolností, nie?

Gore: Asi tak. Inak, zábavné na tom je, že na rozdiel od ostatných skladieb na albume sa práve táto najviac, až dramaticky, zmenila. Viete, po celé roky sme si mysleli, že takéto skladby sa na album nedostanú, pretože akosi na ne nepasovali. Boli akosi nešikovné. Boli tam zmeny akordov, ktoré vlastne ani neboli potrebné. Tak sme tú skladbu vlastne opätovne zbavili všetkého zbytočného. A myslím, že sa práve pri tejto skladbe o to najviac zaslúžil náš programátor Christopher Berg. Práve on začal z tej skladby všetko vyhadzovať a začal s ňou od úplného počiatku. Čiže v podstate tá skladba veľa spoločného s VCMG nemá. Ale VCMG znanemal pre mňa, po veľmi dlhom čase, príležitosť pracovať na niečom úplne inom. To malo za následok, že keď som sa vrátil späť k písanu skladieb, cítil som omnoho viac inšpirácie.

Bentley: Keď už rozoberáme skladby albumu, mohli by sme hodiť reč o skladbe "Always"? Veľmi sa mi páči a dosť by ma zaujímalo, ako ste tú skladbu uchopili.

Gore: V značnej časti skladieb na albume sme využili množstvo modulárnych syntezátorov. To bolo niečo, čo ma pri nahrávaní tohto albumu úplne pohltilo a myslím, že to pomohlo definovať zvuk albumu. Získali sme tak špecifický zvuk, no na druhej strane si nemyslím, že by bol príliš odlišný v porovnaní s ostatnými albumami. A zábavné na tom je, že pilotný singel "Heaven" absolútne tento zvuk zvyšku albumu nereprezentuje. Pri zvyšku albumu som často začínal s bassovou linkou a k nej vytváral bicie, efekty na modulároch... to bol ten východiskový bod, skutočne. No a následne som si k tomu začal pospevovať. Takto pracujem, prepáčte. A keď si pospevujem, nejde o žiadne imaginárne slová. Spievam jednoducho to, čo ma v danej chvíli napadne.

Bentley: Takže to všetko začne len akousi "vokalizáciou" a skutočné texty prichádzajú neskôr?

Gore: Nie, nie. Samozrejme to začína so slovami. Veľa ľudí inak tak pracuje, viete, spievajú v akomsi podivnom jazyku a podobne. Ja väčšinou začnem spievať ....

Gahan: Ja to tak robím. Ja začnem spievať úplné nezmysly, na druhej strane som ako skladateľ ďaleko za Martinom. Takže u mňa je to stále o tej "la la la" fáze písania. Ale inak viem o čom hovoríš. Po prvýkrát sa mi to stalo počas komponovania pre Soulsavers. Jednoducho zrazu začali prichádzať slová. Samozrejme, spočiatku som sa toho obával, pretože som nerozumel tomu, prečo sa začali objavovať. No neskôr som sa rozhodol ich nasledovať a bol som vždy pripravený v daný moment nahrávať, pretože v tom momente sa niečo jednoducho udialo. Akoby vás niečo dostalo úplne mimo všetkého.

Bentley: K mojim osobným favoritom patrí aj "Happens All The Time" a aj o nej by som sa veľmi rád dozvedel niečo viac.

Gore: Ty si už počul aj bonusový disk?

Bentley: Tá skladba mala byť na štandardnom albume alebo nie?

Gahan: Bola presunutá.

Bentley: Veľká škoda.

Gahan: Nie. Pozri, v prípade tejto nahrávky to bolo veľmi zložité, pretože sme boli úplne zhýčkaní - nahrali sme veľa skladieb, no a potom sme si k tomu museli sadnúť a začať s nimi pracovať. Bolo potrebné vystavať štruktúru, od začiatku, do konca. Od samého začiatku nám bolo jasné, že "Welcome To My World" bude album otvárať a "Good Bye" zasa uzatvárať. Takže bolo treba vystavať vnútro albumu. Ale viete, niekedy máte tých skladieb až príliš. Je to ako keď sa chystáte pozrieť film a ten má ešte ďalších bonusových 20 minút. Tých 20 minút ale v podstate nik nechce. Už ste videli koniec a hlavne vám došli popcorny. Chcete odísť. S nahrávkami a koncertami je to podobne. Cítite to a viete, že to nie je správne. Ale my sme to napriek tomu nechceli, tie skladby sú skvelé a nahrávali sme ich s neskutočnou radosťou. Lenže na "náležitý" album, alebo ako to nazvať, jednoducho nepasovali.

Bentley: No tak mi dovoľte odporučiť deluxe edíciu ako bonusový materiál.

Fletcher: Jasné, peniaze navyše.

Bentley: Takže David, si jeden z najväčších frontmanov rock´n´rollu. Ty jednoducho...

Gahan: No ale peniaze som ti už dal.

Bentley: Nie. Naozaj si, to je nepopierateľné. Chcem povedať, že jednoducho pódium vlastníš, je úžasné na teba pozerať. Jednoducho to tam celé ovládneš. Nech ste kdekoľvek, ovládneš to tam.

Gahan: Vďaka. Ďakujem.

Bentley: My dvaja sme sa stretli po prvýkrát v roku 1997, v období "Ultra".

Gahan: No zbohom.

Gore: Ako k tomu došlo?

Bentley: Kamarátil som sa s vašim producentom, TImom Simenonom. Stretol som ťa, bolo to v hotelovej izbe v Sunset Marquis. Vpálil si do izby a urobil tam dosť slušný bordel.

Gahan: No hej.

Bentley: Ty si to stretnutie nepamätáš, ale pre mňa to bolo ako stretnúť Keitha Moona alebo niečo podobné. Proste, bolo to presne také, ako keď niekam vpáli skutočná rock´n´rollová ikona. Inak, v tom období sa ti prihodili všetky tie "katastrofy". A k tomu na veľmi zlom mieste. Ja som mal vtedy pocit, že možno potrebuješ dosiahnuť hranicu vlatnej kreativity, či osobnosti, kedy potrebuješ nahromadiť energiu a podobne, prípadne si len potreboval zistiť, kto si ako rocková hviezda.

Gahan: Mhmm.

Bentley: Dnes si omnoho zdravší. Boli sme šťastní, že si to prežil. Ale zaujímalo by ma, ako si ten návrat z toho obdobia zvládol a zbavil sa svojich démonov.

Gahan: Uááu. Je toho veľa, ale, no vieš, ja fakt neviem. Vtedy všetko v mojom živote pripomínalo jednu veľkú smršť. Jednoducho, všetko to smerovalo k akémusi koncu. Zlepšovať sa to začalo vďaka priateľom a ľuďom, ktorí ma podporovali. Je to veľmi pomalý proces. Musíte sa chcieť zmeniť a vymaniť sa z prostredia, ktoré pre vás nefunguje, tak ako vtedy nefungovalo pre mňa. Som rád, že som sa toho zbavil. Ale na to obdobie si veľmi mätne pamätám, našťastie, hoci na niektoré zážitky sa zabudnúť nedá. Nakoniec, ja neviem, posledných 15 rokov života sa môj život len a len zlepšuje. Mám pocit, že k životu pristupujem úplne iným spôsobom. Mám rád pracovné výzvy, rád som otcom, manželom a mám rád všetky tie normálne veci, ktoré s tým súvisia. Vážne, veľmi rád tu teraz sedím, oslavujem náš 13-ty album, viac ako 30 ročnú kariéru ...

Fletcher: A takisto máš stále vlasy.

Gahan: Správne. Stále mám vlasy. To som vážne prekvapený. Viete, o tom to všetko je. Aj o tých všetkých skúsenostiach. Každý si prejde rôznymi vecami a ten album, ktorý sme dokázali vtedy dokončiť, "Ultra", z dnešného pohľadu, bol veľmi veľmi dôležitý, hlavne z dôvodu, že sa nám ho podarilo dokončiť. Turné sme k nemu nemali. To bolo vtedy asi najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli urobiť. Je to asi jediný album, ku ktorému sme neurobili turné.

Gore: My sme také rozhodnutie naozaj prijali?

Gahan: Neviem.

Fletcher: Samozrejme, že áno, či nie?

Gahan: Jasné. Pamätám si, že sme sa všetci zišli, sadli si k tomu...

Gore: Podľa mňa to bolo o tom, že keď sme my traja nevedeli dať náležitú odpoveď, tak si to ostatní vyložili ako "nie".

Gahan: Jasné. A mňa by mohli znovu zatknúť alebo niečo podobné.

Názory Devotees (9)

chmelko

 1    1. apríl 2013 o 17:39

super rozhovor, díky monghi!

Night

 2    1. apríl 2013 o 20:43

Super rozhovor, Ďakujem Monghi.
Páči sa mi, ako jednému z nich niekto položí otázku a oni sa začnú vzájomne dopĺňať a dohadovať smile smile smile
Z bonusových piesní sa i mne najviac páči Happens all the time smile

eternal outsider

 3    1. apríl 2013 o 22:14

Bentley: Takže David, si jeden z najväčších frontmanov rock´n´rollu. Ty jednoducho…
Gahan: No ale peniaze som ti už dal.

grin

dobrá práce a rozhovor, Monghi smile

Beladona

 4    2. apríl 2013 o 19:57

Bentley: Ty nosíš pri sebe bankovky?
Gahan: Iba zopár. Pre prípad, že by ma prepadli.

Hned se pozná tvrdá škola z Basildonu smile

bel canto

 5    4. apríl 2013 o 09:15

Prave som chcel napisat ze Delty sa mi najviac paci Happens All The Time a Allways a pozeram ze Bentley sa specialne k nim vyjadroval. Ja osobne by som ich dal jednoznacne na album.

Logic

 6    4. apríl 2013 o 17:20

Bel canto, tak ta happens all the time, tak to je pesnička, ktorá mala byť isto na albume. ako som ti raz písal, ja davam hlavný dôraz u hudby na emócie, ta skladba je nádherná, proste chytí človeka za srdce a u mňa je to najdôležitejšie, aj keď mám 38 rokov. Mne je jedno kto to produkuje, alebo čo je to za slávnu skupinu, ale keď pri ich skladbách nič nepociťujem, tak to je o ničom. Delta je super a myslím si, že keď budem písať o nej o rok, tak svoj názor nezmením. teraz počúvam LOGIC AND OLIVIA, ich najnovší album, elektronický album, ale strašne veľa emócii. Dnes som už dvakrát dal deltu a keď som dopočúvam logic, idem zase na deltu, je to fakt KLENOT DEPECHE MODE.

Night

 7    4. apríl 2013 o 20:18

Áno, Happens all the time je nádherná pieseň, Dave tam má tak krásne posadený hlas… smile

bel canto

 8    4. apríl 2013 o 20:48

Happens All The Time ma to co ma stary dobry depeche : slohu, medzimotiv, skvely refren s fantastickym doprovodom, premyslenu basu s nosnou zaujimavou melodickou vrstvou, rozbite bicie a SAMPLING - kovove zvuky, udery, slovom pravy depeche mode, so vsetkymi esenciami. Klobuk dole, smekam.
Pre mna top skladba z Delty.

Dusan

 9    7. apríl 2013 o 12:05

Monghi, vďaka za super rozhovor. Always určite na album. Myslím, že aj Happens All The Time. Napadlo ma, že to mohli spraviť aj inak. Dvojalbum. A možno trochu ako kiss me od the cure. Mne vyhovujú aj kratšie celky, kľudne mohli poskladať “logické” dve časti po 40 min. Páčilo by sa mi to a zase by to mohol byť aj trochu nový prístup k veciam. Ale Delta je super! Jednoznačne najlepšia Hillerovčina a vlastne od Ultra naj album. Myslím, že si ho budem rád púšťať aj neskôr. A neviem prečo, ale akosi mám taký vnútorný pocit, ako keby som ho vnímal podobne ako Black Celebration. Ale neviem to presne opísať, že prečo, pri počúvaní ma to tak akosi napadne…

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa