Depeche Mode i Sverige (2016)

Viete, čo majú spoločné Hugh Grant a Depeche Mode? Viete, že prečo sa v roku 1984, na koncert Depeche Mode vo Švédsku, snažilo do haly s kapacitou 300 ľudí dostať až 10 000 fanúšikov v platnou vstupenkou?

Ak tieto odpovede poznáte, tak ste možno akousi chodiacou encyklopédiou Depeche Mode. Alebo ste si len prečítali knihu Martina Sernestranda, "Depeche Mode i Sverige 1982 - 2016".

Zberateľom nahrávok a rarít Depeche Mode, po celom svete, je Martin Sernestrand celkom známou persónou. Od roku 2012 zverejnil niekoľko videoklipov, v ktorých prezentoval svoju obrovskú zbierku vecí súvisiacich priamo s Depeche Mode. Ak patríte k akémukoľvek typu zberateľov, jeho klipy sa Vám budú rozhodne páčiť.

Takisto je známy vďaka účasti vo filmovom projekte DM fanúšikov, z roku 2015, "A Film Of Faith And Devotion".

Sernestrandova kniha je zatiaľ dostupná iba vo švédštine, no táto skutočnosť nebránila fanúšikom až z ďalekého Mexika, aby si ju zaobstarali prostredníctvom internetu. Krátko pred zverenením tohto rozhovoru nám Martin dokonca prezradil, že sám Alan Wilder ho požiadal o zaslanie jedného výtlačku knihy. Samozrejme, že mu knihu poslal, ale až po tom, čo sa spamätal z toho menšieho šoku :)

Kniha je akousi zbierkou informácii mapujúcich každú návštevu kapely vo Švédsku. Zahŕňa recenzie, rozhovory zo švédskych médii, komentáre fanúšikov k jednotlivým koncertom, a nechýba ani jedinečná fotodokumentácia, či už v podobe záberov od profesionálnych fotografov, ako aj záberov zo súkromných zbierok fanúšikov. Mimo to samozrejme nechýba základná biografia kapely a kompletná diskografia.

Ako si sa vlastne dostal k napísaniu tejto knihy?
Už pred veľmi dlhým časom som v sebe nosil túžbu urobiť niečo, čo by súviselo s mojim veľkým záujmom o Depeche Mode a biografie, ako také, sa mi vždy páčili. Viem, že vo Švédsku sa na trhu objavilo už množstvo biografii iných kapiel (napr. The Beatles, Rolling Stones, Kiss a Iron Maiden), no žiadna kniha o Depeche Mode. Tak som sa rozhodol sa do toho pustiť. Vždy som bol tak trochu kreatívnou osobnosťou, tak ako Martin Gore.

Zmenil sa Tvoj pohľad na Depeche Mode v období získavania materiálov pre knihu? Ak áno, v akom zmysle?
Ani nie. Možno som lepšie pochopil ako fungovala štruktúra kapely a ako funguje dodnes. Každý z nich mal inú úlohu. Nielen, pokiaľ šlo o prácu v štúdiu, ale hlavne pokiaľ šlo o médiá a stretnutia s novinármi. Takisto bolo veľmi zaujímavé zistiť, ako k Depeche Mode pristupovala švédska tlač počas tých rokov. Spočiatku boli vnímaní ako neskazení mladíci, ktorí nedokážu hrať na skutočné nástroje, no postupne sa ich vzťah so švédskymi médiami zmenil a hlavne zlepšil. Novinári, ktorí dnes píšu o Depeche Mode, vyrastali v 1980tych rokoch a hlavne majú kapelu radi. A samozrejme, omoho lepšie rozumejú elektronickej hudbe.

Odkiaľ si vlastne čerpal informácie, z akých zdrojov a existujú informácie, ktorých pravosť si nedokázal overiť?
Knihu som písal s pomocou vybraných švédskych periodík, mládežníckych magazínov, ako aj tých hudobných a ďalších. Celé leto roku 2015 som strávil v knižnici, v Gothenburgu, a čítal mikrofilmy. A vážne to bola zábava. Kniha takisto obsahuje niekoľko osobných príbehov a rozhovorov s fanúšikmi. Dá sa však skonštatovať, že som celkom spokojný s materiálom, ktorý som našiel pre prvé vydanie knihy. Vždy je obtiažne dosiahnúť plnú spokojnosť.

Ako bola kniha vlastne prijatá?
Počul som iba pozitívne veci. Každý, s kým som sa rozprával, prípadne s kým som bol v kontakte, bol s knihou veľmi spokojný. Je to úžasný pocit! Ja som tú knihu vlastne napísal pre seba, samozrejme, ale hlavne pre fanúšikov Depeche Mode. Ak by som samozrejme bral ohľad iba na seba, tak by som tú knihu vydať ani nemohol. Takže, úplne jasne, najdôležitejšie je, aby bol čitateľ spokojný.

Nebudem tu písať nič na spôsob literárnej kritiky, napíšem len, že kniha je skutočne zaujímavým čítaním, teda pokiaľ sa skutočne zaujímate o Depeche Mode. Zažijete množstvo zábavy, dočítate sa množstvo zaujímavých faktov, nechýba humor a vtipy a nemyslím si, že by ich najoddanejší fanúšikovia už niekedy počuli.

Takže, ešte stále Vás zaujíma, čo má Hugh Grant spoločné s Depeche Mode? Ak áno, pozrite sa pozorne na obal albumu "People Are People" :) Jedna z tých rúk patrí práve Hughovi. Údaje za toto pózovanie, ako "model", dostal 20 libier.

A pokiaľ ide o tých 10 000 ľudí, ktorí sa snažili, v roku 1984, dostať na stockholmský koncert Depeche Mode, nuž tu išlo o to, že zopár miestnych mladíkov zneužilo školskú kopírku a vytlačilo množstvo falošných vstupeniek. Švédska polícia musela na mieste nasadiť viac ako 100 svojich členov, aby zabránili výtržnostiam.