Depeche Mode a grunge? (1993)

monghi: ako vzdy od teba skvela vec, ale mas tam chybu, teda az priam nadcasovu:) ... Gitary a bicie, na poslednom album Depeche Mode, “Songs Of The Universe”, dodali kapele inú farbu. Ide však o nepatrnú zmenu, ktorá oddaných fanúšikov skôr upúta, ako by ich mala odradiť... nemalo by tam byt Songs of Faith and Devotion ? ))

@Andy: diky moc za upozornenie. opravene

Gitary a bicie, na poslednom album Depeche Mode, “Songs Of The Universe”, dodali kapele inú farbu….........bodaj by to bola naozaj pravda,namiesto toho vysiel najhorsi album.

Bol som vždy presvedčený o tom že nástup grunge mal silný vplyv na charakter SOFADu.

Gahan na SOFADE ide na “plný” hlasový výkon, okrem toho chemického “výkonu”, o ktorom sme sa dozvedeli neskôr a ktorý ho takmer zničil. To čo dokázali týmto albumom, myslím tým žánrový posun vpred po albume Violator, tak klobúk dole, to si dovolili tak možno na CTA a troška sa tomu približuje možno Exciter, ale len málinko a terajší Spirit, ale toto sú oproti CTA a SOFAD len také kvapky oproti tej ich revolúcii na prelome 80/90-tich rokov. Mimochodom kombinácia elektroniky a gitary u DM mi pripomína tvorbu Ultravoxu na ich albumoch Rage in eden a Quartet z obdobia, kde si oproti prepracovaným umeleckým albumom Ultravoxu hrali DM ten svoj bezstarostný progresívny elektronický popík, aby sa neskôr karta obrátila. Ultravox začali stagnovať a DM napredovať.

SOFAD je jednoducho potvrdenie hudobnej geniality kapely. Takmer každému už bolo jasné kto sú DM a že ich veľkosť sa nedá poprieť. Po vrcholnom diele Violator prišla doska s prekvapivými melódiami, ktoré pravdepodobne nik nečakal, ako Condemnation alebo Rush. Je to doska plná bolesti, pokory, úprimných textov a prekvapení, to všetko z nej robí priam dokonalé veľdielo. Súhlasím, že Dave na SOFAD-e podal úžasné výkony, Condemnation určite jeden z naj vokálov ak nie najlepší aký kedy Dave nahral, to s ním súhlasím. A samozrejme Devotional tour ich výnimočnosť ešte zvýraznila.