Depeche Mode a grunge? (1993)

Kľud, oddaní fanúšikovia: Vaša obľúbená syntezátorová kapela rozhodne nezamieňa svoje kožené bundy za flanelové košele ... písalo sa v úvode krátkeho článku amerického magazínu The Las Vegas Review-Journal.

Fakt je ten, že ich nový album, po trojročnej pauze, zahŕňa v sebe viac živých bicích a gitár, než bolo u tejto počítačovo založenej kapely zvykom. Dokonca sú viac otvorení jačiacim gitarovým spätným väzbám.

Líder kapely, spevák Dave Gahan, priznáva, že v súčastnosti počúva množstvo kapiel zo Seattlu, ktoré produkujú hlasitý, surový a drsný rok, všeobecne označovaný ako "grunge", a rovnako je fanúšikom hlučných reinkarnácii Neila Younga. Takže, majú dnes Pearl Jam a ostatné grunge kapely konkurenciu tam, kde by to nik nečakal?

"Ale prosím Vás, to nie," povie Gahan a zasmeje sa. "Slovo "konkurencia" už vôbec nespomínajte."

Tak fájn. Zmeňme tému, aj keď len mierne, a trochu s nepokojom sa porozprávajme o Depeche Mode a časoch, kedy si títo štyria chalani užívali najväčšie úspechy. Naposledy sme totiž o Depeche Mode, inak jednej z mála pionierskych elektronických kapiel, ktoré prežili celé 1980te roky, počuli tri roky dozadu, kedy sa so svojim albumom "Violator" prebojovali do Top 10 nielen v Spojených štátoch, ale aj v rodnej Británii. V tom čase sa už pýšili aj vypredaným koncertom v Rose Bowl.

Za tie roky sa z kapely stala takmer korporátna inštitúcia, v ktorej si jej členovia jasne zadefinovali svoje úlohy: Gahan spieva, Martin Gore komponuje, Alan Wilder sa stará o elektroniku a Andrew Fletcher má pod palcom obchodné záležitosti. Po ročnej pauze, pred nahrávaním aktuálneho albumu, však kapela zistila, že korporácia bezproblémovo rozhodne nefunguje.

"Každý si vzal voľno, niekomu sa narodili deti, niekto sa oženil," povie Gahan. "Dalo by sa to prirovnať k návratu do práce v pondelok ráno. Ale to pondelkové ráno trvalo nakoniec celý mesiac."

Ako spevák dodal, Depeche Mode sa okamžite pustili do úvah, či si kapela po 13 rokoch stále drží svoj kurz. Ale nahrávanie skladby "Condemnation", ktorú Gahan považuje za svoju najlepšiu vokálnu prezentáciu, vrátilo entuziazmus späť.
Úvodný singel albumu, skladba "I Feel You", však obsahuje už zmienené kvílivé spätné väzby.

"Náš návrat sa tak dá prirovnať k úderu," povie Gore. "Nechceli sme sa po troch rokoch vrátiť s nejakou ufňukanou skladbou. Chceli sme niečo, čo by sa dalo prirovnať k akejsi predzvesti niečoho nového. Je to pre nás veľmi netypická skladba. Myslím, že ľudí riadne prekvapila."

Gitary a bicie, na poslednom album Depeche Mode, "Songs Of Faith And Devotion", dodali kapele inú farbu. Ide však o nepatrnú zmenu, ktorá oddaných fanúšikov skôr upúta, ako by ich mala odradiť.

"Uvedomili sme si, že pokiaľ ide o použitie hudobných nástrojov, tak by sme sa nemali obmedzovať," povie Gore. "Mali by sme byť otvorení všetkému, čo je nám dostupné."

V časoch, keď kapela začínala, sa zdal byť úspech na americkom kontinente nereálny. Sám Gore dodal, že v polovici 1980tych rokov, celé tri roky, bola kapela v Spojených štátoch doslova ignorovaná a samotní členovia začali veriť, že sa im nikdy nepodarí preraziť.

"Skutočne sme verili tomu, že v tejto krajine nemáme žiadnu šancu," dodá. "Poskytovali sme rozhovory, počas ktorých sme museli komunikovať s ľuďmi, ktorí sa k nám chovali ako k cirkusovým hltačom ohňa. Vtedy sme predstavovali totiž niečo úplne nové, jednoducho v tých časoch nebral elektronickú kapelu nik vážne."

Všetkému však pomohol nárast alternatívnych rozhlasových staníc na oboch pobrežiach a aj za neprítomnosti kapely sa tu vybodovalo jej publikum.

"Zrazu tu bol o tú, tzv. novú hudbu, veľký záujem," pokračuje Gore. "V tej chvíli sme si uvedomili, že máme v tejto krajine obrovskú príležitosť, čo bolo na druhej strane trochu frustrujúce, pretože až do vydania albumu "Violator" sme s takouto príležitosťou jednoducho narábať nevedeli."

S hitmi ako "Blasphemous Rumours," "Personal Jesus" a "People Are People", predstavili Depeche Mode náladové, "zanedbateľné" skladby, ktoré zasiahli mladých ľudí prechádzajúcich pubertou, či prvými citovými vzrušeniami. Gore po tomto jednoduchšom zosumarizovaní jeho skladateľskej filozofie vybuchne smiechom. "Myslím, že život samotný je v podstate zanedbateľný."

Napriek tomu však zastáva názor, je skladby Depeche Mode mali v sebe vždy kúsok optimizmu. "Množstvo ľudí práve toto postráda," dodá. "Majú pocit, že naše skladby sú veľmi depresívne. Mám však tendenciu v tomto nesúhlasiť."

zdroj: The Las Vegas Review-Journal, 11/06/1993, dmtvarchives.com