Depeche, až kým nezomrieš

David Gahan, New York, 8.5.2002 (deň pred Gahanovými 40. narodeninami) - Pred tromi rokmi zomrel môj priateľ z detstva, na jeho náhrobnom kameni bolo napísané "Enjoy the Silence" a tá skladba sa hrala aj na jeho pohrebe. "Ohhh? To je nádherné!", povedal spevák skupiny Depeche Mode Dave Gahan, keď počul, že jeho hlas znel v jednom nórskom kostole v máji 1999.

Nebolo na svete iného človeka, s ktorým by som spieval Depeche Mode častejšie. Spolu sme spievali Never Let Me Down Again či Shake the Disease milionkrát - Dave na CD, ja v aute, na party, či pri raňajkách. Teraz som sa ocitol s mojím Personal Jesus-om v jednej miestnosti. Muž, ktorý hladeľ smrti do očí, ale zázrakom prežil. V predĺžení.

"Nikdy som nerobil interview so športovým redaktorom," hovorí Gahan, kým podpisuje tri karty, ktoré som sľúbil priniesť domov.

Nikto asi nepojal mýt sexu, drog a rock'n'rollu (najmä drog) tak divoko ako táto rocková hviezda z Basildonu. 28. mája 1996 ho koktail z heroínu a amfetamínu skoro poslal do večnosti. Davevovo srdce sa zastavilo na viac než dve minúty.

O šesť rokov neskôr je šťastný, s úzkou cigarou v ruke (aj keď troška smiešne zapáchajúcou) a pohárom vody, sedí oproti mne a s otvoreným srdcom sa mi spovedá, ako on videl svoj život na pokraji smrti.

Dave hovorí: "V mojom živote boli okamihy, keď som neveril, že budem žiť, keď budem mať 40 rokov." Dnes vedie harmonický život spolu so ženou, dieťaťom a jeho miláčikom - sólo albumom, na ktorý si zložil skladby po prvý krát sám.
Dnes si môže dovoliť žartovať a smiať sa na úkor šialeného "Devotional Tour", ktoré trvalo 14 mesiacov a pozostávalo zo 158 vystupení, a ktoré takmer zahubilo celú kapelu. Alan Wilder to dokonca nezvladol a skupinu opustil.
"S kapelou bol na turné súčasne psychiater aj drogový díler." Dave sa smeje: "Áno, obaja naraz."
Ale psychiatra ste vyhodili?
"Nie, to nie. Odišiel sám. Povedal, že sme všetci úplne šialení a on nám nemôže pomôcť. Nikdy som ho nenavštívil, aj keď bol vysokoceneným terapeutom z New Yorku." Najviac bol asi v kontakte s drogovým dílerom.

Depeche Mode prerazili s jednoduchým synth-popom pred 21 rokmi, no počas 80. rokov vytvorili speciálny, premyslený, pochmúrny a minimalistický zvuk. Na začiatku 90. rokov zachytila Davea vlna grunge. Chcel sa stať rockovým hrdinom na spôsob Kurta Cobaina. A preto tak aj žil.

"Teraz viem, že to čo som robil, bolo hľadanie identity, a ja som to robil veľmi deštruktívnym spôsobom. Veľmi dlhú dobu som odmietal každého, kto sa mi pokúšal pomôcť, Až mi ostal len najlepší priateľ, náš manažér Jonathan, naozaj bol jediný, kto mi zostal. A jeho som začal strácať tiež. No ešte predtým ako som sa začal blížiť ku koncu, požiadal som ho o pomoc, ktorú som potreboval. Moja terajšia manželka Jennifer bola pre mňa v tomto období tiež veľmi dôležitá. Ukázala mi, že som hodný viac, než som si myslel."

Samozrejme, že pre nevyliečiteľného nórskeho DM fanúšika, je tento potetovaný ex-narkoman hodný taktiež veľa.
Zdá sa, že si to uvedomuje, keď mu kúpajúci sa v pote, hovorím o tom, aké to bolo skvelé, keď som ho naposledy videl. Bolo to 22. septembra 2001 v Oslo Spektrum a bola to veľmi zvláštna noc pre 8.500 oddaných fanúšikov, pre tých, čo 13 rokov čakali v Nórsku na DM. Bolo to, ako keď hrajú futbal Rangers a Celtic, všetci mali ruky hore a celú dobu spievali, len s tým rozdielom, že sme všetci kričali za jeden tím.

Jeden môj priateľ, ktorý nie je veľký DM fanúšik, povedal, že ešte nikdy nevidel Spektrum explodovať do takého šialenstva, keď britské trio ukončilo koncert jedinými dvomi skladbami z osemdesiatych rokov, ktoré boli na playliste.

Aké to je, rozhýbať takú masu ľudí?
"Byť schopný zaspievať zopár skladieb a vidieť, že sa ľudia hýbu, to je jeden z najvzácnejších darov, aké si viem predstaviť. Hudba, môj hlas a to čo robíme, vždy nejakým spôsobom rozhýbe ľudí. U našich fanúšikov je bežné, že sa pri hudbe hýbu. No ja si aj tak myslím, že DM sú po hudobnej stránke akosi stále jedno z najväčších tajomstiev."

Niečo na spôsob najväčšej undergroundovej kapely na svete?
"Presne tak, a to je dosť neuveriteľná fáza, v ktorej sa nachádzame po 20 rokoch," pripúšťa Dave, ktorý nasledujúci deň 9.5. oslávi štyridsiate narodeniny.
"Áno, toto je môj posledný deň s tromi krížikmi na chrbte."

Aký máš z toho pocit?
"Ani o tom nehovorme. Toto sú prvé narodeniny, kedy som sa prvý krát zamyslel... Je okolo toho veľký rozruch, moja manželka pripravuje veľkú party. Príde okolo 60 priateľov. Téma party je 1962, takže každý musí priniesť niečo z toho roku. Je to veľmi pekné, čo všetko robí, ale radšej by som sa zdržal toľkej pozornosti. A predovšetkým, bola doba, keď som si myslel, ze sa tohto veku nedožijem. Ale môj život nemohol byť lepší, ako ten, ktorý žijem teraz. Robím všetko, čo chcem robiť, a dúfam, že som sa stal lepším otcom," hovorí Dave, zatiaľ čo páni z nahrávacej spoločnosti naznačuje, že naša polhodina už ubehla.

No na záver, je tu jedna otazka, na ktorú chcem vedieť odpoveď: Aká je tvoja obľúbená skladba od DM?
"Pravdepodobne Condemnation," odpovie dosť smutne.

Už som mu však nemal čas povedať, že táto gospelova skladba nepatrí medzi mojich TOP5:
1. Never Let Me Down Again,
2. Halo,
3. Shake the Disease,
4. Enjoy the Silence,
5. Walking In My Shoes.

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa