Denník z Exotic / Summer tour (1994)

Južná Afrika, Ďaleký Východ, Južná Amerika, Kanada a Spojené štáty. Alkoholové excesy, zdravotné problémy, odchod Fletcha, Robert Smith a kopec ďalších šialeností v zápiskoch Daryla Bamontea.

31.01.1994, Cape Town: Pondelkové ráno, ale ja tie nešťastné pondelkovo ranné pocity nemávam. Slnko žiari a ja som práve s Fletchom pristál v slávnej Južnej Afrike (alebo by som mal povedať "Siff Ifrica"). Franksy práve usadil Fletcha do klimatizovanej limuzíny a mňa nechal postarať sa o batožinu. Ale aj tak je fájn sa posadiť po úmornom 12 hodinovom lete na príjemne mäkký kufor.

01.02.1994, Cape Town: Deň voľna, takže mám čas na premýšľanie. Šiel som na pobrežie a posadil sa na skalu, na okraji Mysu dobrej nádeje (aké príznačné pre toto turné) a uvažoval, že Falklandy sú tamtým serom, Antarktída niekde dam dolu a Austrália tamtým smerom. Ak niekto túži po pocite byť na konci sveta, mal by zájsť práve sem (geograficky, nie duchovne ...)

02.02.1994, Plumstead: Skúšky kapely. Nechce sa mi veriť, že sem niekto v minulom storočí meral takú cestu a nepomenoval to po príjemnejšej časti Londýna. Napr. "New Greenwich"? No ale, čo keď boli práve z Plumsteadu? Ľudia z kmeňa Zulu by aj tak nepoznali rozdiel.

04.02.1994, Plumstead: Skúšky pokračujú správnym tempom. "Rush" sa javí ako veľmi silný úvod koncertu. Včera sme na ceste sem videli s Alanom niečo zvláštne. Ohromný úsek diaľnice a žiadne autá. Tá diaľnica sa tiahne niekoľko kilometrov a zrazu koniec. 100m "medzera" a potom diaľnica pokračuje ďalej. V tej "medzere" bol kruhový objazd a uprostred neho taka stará ružová chatrč, motorest. Debatili sme s Alanom o dôvodoch, prečo tak finančne nákladná diaľnica nebola riadne dokončená. Povedal som, "Stavím sa, že ten krpec, čo ten motorest vlastní, sa nechcel vzdať svojej pôdy." Zasmiali sme sa na tomto nezmysle a viac sme sa s tým nezaoberali. Ale cestou späť do Kapského Mesta sme sa rozhodli zistiť skutočný dôvod. Spýtali sme sa na to nášho šoféra a on odpovedal: "Vidíte tam tú malú ružovú chatrč ?"

06.02.1994, Johannesburg: Kapské Mesto bolo úžasné. Konštantné slnečné počasie, nádherná scenéria a neustále dobrý pocit zo všetkého. Prirovnal by som to k Los Angeles bez zemetrasení, výtržností a podobne. Johannesburg ale nič z toho v sebe nemá. Je to taký New York bez kúska vzrušenia a charakteru.

09.02.1994, Johannesburg: Prvý koncert "Exotic" turné a všetci sú trochu nervózni. Nie preto, že je to prvý koncert novej časti turné, ale je to náš vôbec prvý koncert na africkom kontinente a nie veľa umelcov vystupovalo v Južnej Afrike (chalani určite nemajú v pláne zahrať "S-S-S-Sun City, Whoa No…")

10.02.1994, Africká buš, černoské predmestie, kopec šoférovania atď.: Anton "sú to len asi tri míle" Corbijn a ďalšie z tých fotografovaní ...

11.02.1994, Johannesburg: Alan mi povedal, že kamoš jeho kamoša je na nás naštvaný, že hráme v Južnej Amerike. "Nevedia, že je tam apartheid?". Zjavne si urobil domácu úlohu. Určite nejaký Bakalár politických analýz na univerzite života. Ten hlúpy kretén si asi nevšimol, že "domontáž" apartheidu sa začala v roku 1991 a ak ľudia Južnej Afriky budú naďalej kráčať cestou mieru, tak vyhýbaniu sa tejto krajine veci rozhodne nepomôže. (no a teraz z toho rúžového obláčika zostúpim na Zem)

12.02.1994, Johannesburg: Bože, milujem Južnú Afriku. Nedeľné popoludnie a oni tu vysielajú naživo zápasy Premiership v telke. Niečo také v Blighty nemáme.

14.02.1994, Johannesburg: Dnes som mal po celý deň príšerný pocit, že som niečo zabudol urobiť.

15.02.1994, Johannesburg (ešte stále): Chváľte Pána. Včera večer sa mi podarilo dostať do Interflora obchodu tesne pred záverečnou.

17/02/1994, Kapské Mesto: Skvelé byť späť v Kapskom meste. Každý tu podľahol volebnej horúčke. Vo vzduchu cítiť očakávanie. Ak vyhrajú ANC (akože aj vyhrajú), tak niektorí pravičiari sa budú musieť presídliť na Nový Zéland. Stavím sa, že Mauri budú šťastím bez seba ...

18/02/1994, Kapské mesto: Práve som si prečítal "Politický dokument Južnej Afriky", ktorý mi dali do rúk v nahrávacej spoločnosti. Pod nadpisom "Hlavné sociálne problémy" uviedli "extrémne vysoká úroveň kriminality a násilia, negramotnosť, vysoká rozvodovosť." Keďže pochádzam z Basildonu, vážne uvažujem, že by som im vyslovil pochvalu ...

20/02/1994, Kapské mesto: Môj Bože, môj Bože! Je možné, že toto turné je prekliate. S Alanom a Jerrym Meltzerom (ochranka) sme sa vybrali na príjemnú taliansku večeru. Bohužiaľ sme museli reštauráciu opustiť skôr, pretože sa Alan sťažoval na bolesti v bruchu. Vrátili sme sa do hotela, Alan šiel do izby, no odmietol navštíviť lekára, pretože tvrdil, že sa len prejedol. Tak som sa rozhodol ísť do izby vziať mu nejaké tabletky na zmiernenie bolesti a ako som vchádzal do výťahu, nemohol som nepočuť príšerný rev, ktorý šiel z Alanovej izby a pripomínal rev psa, ktorého kastrujú bez anestetík. Vyvliekol som ho z izby, naložil do pripraveného auta a kým sme dorazili do nemocnice, mal Alan spenené ústa a vykrikoval čosi, čo vyznelo ako útržky z "Bohemian Rhapsody". Doktor ho vyšetril a určil presnú diagnózu: obličkový kameň, takže jednoznačne žiadne "prejedenie". Alan trval na tom, že sa toho kameňa môže zbaviť prirodzenou cestou, pomocou vody (to sa skôr zmení na ježa, skonštatoval Kessler) no nanešťastie doktor trval na odstránení laserom cez jeho konečník ... (ups!)

22/02/1994, Durban: Operácia sa včera vydarila, no akokoľvek sa Alan snažil chovať hrdinsky, nebola šanca, aby zvládol večerný koncert. Takže prvý koncert v tomto meste sme museli zrušiť, pre Depeche Mode dosť nezvyčajná vec. Želal by som si prísť do Durbanu skôr. Dave s Martinom trávili deň plávaním s delfínmi, čo znelo totálne super. Kessler sa na niekoľko týždňov vrátil do Spojených štátov.

25/02/1994, Johannesburg: S Davidom sme zrátali, že v Južnej Afrike sme už strávili viac dní, ako v Anglicku dohromady od 13. mája minulého roku. Začínam mať pocit, akoby sme tu bývali.

27/02/1994, cestovanie: Tak sme sa konečne rozlúčili s Južnou Afrikou. Bolo tu vážne krásne, no po štyroch týždňoch tvrdej práce sa už vážne tešíme na návštevu Ďalekého Východu.

28/02/1994, Singapore: Ja neviem, či ma niekto počúva, ale je absolútne nemožné aby jeden chlap zvládol odtiahnúť 7 vozíkov plných kufrov z jednoho miesta na druhé naraz. Zvlášť keď je 7 hodín ráno, má za sebou 11 hodín letu a cíti sa, akoby bol omotaný nejakým horúcim lepkavým svinstvom. Vďaka ti Bože za viac menej užitočných ľudí, známych pod skratkou "Personál". (Zvlášť Jeremymu Scott Webbovi).

02/03/1994, Singapore: Už sme tu tri dni. Je skvelé cítiť sa pri prechádzkach ulicami absolútne bezpečne, lenže, keď získate pocit bezpečia, strácate ten pravý pocit radosti. Bolo trochu bizarné vidieť Martina večer dj-ovať v reggae bare, akcia rovnako "bezpečná" ako aj "radostná".

05/03/1994, Perth: Vo vzduchu cítiť, že sa udeje niečo divné. Ľudia sa začínajú chovať dosť čudne. Mám dojem, že príliš veľa času trávime na letiskách.

08/03/1994, Malbourne: Dnes som sa rozhodol, že si u Stussy a Massima vydupem pár rifiel, pár topánok, dve tričká a pár slnečných okuliarov, čiže tým zdvojnásobím svoj aktuálny šatník. Dnešný koncert sa koná na "Batman Avenue". Super, že aj Austrálčania majú zmysel pre humor.

13/03/1994, Sydney: Dnes som obedoval s mojou tetou Terri, povedala, že sa strašne podobám na otca z doby, kedy sa rozhodla emigrovať z Anglicka. Teraz nerozumiem, prečo sa môj otec v 50-tych rokoch vybral do Dagenhamu, keby sa rozhodol ako moja teta, mohol sa dnes mať tak dobre, ako ona ...

16/03/1994, Hong Kong: Toto si prečítajte všetci! Martin to parádne prehnal s konzumáciou broskyňového schnappsu a rozprával sa so zmetákom! Prisahám, že sa to naozaj stalo. Spýtajte sa Alana.

18/03/1994, Manila: Mestská doprava je tu ešte horšia ako v Mexico City a v Blackwallskom tuneli dohromady. Cestou na koncert bolo mne, Fletchovi a Martinovi povedané, že nás sprevádza motorkárska policajná eskorta, no mám pocit, že to tomu policajtovi asi nikto nepovedal a jednoducho nám niekam zmizol. Nejak sa mi spravilo v aute zle, tak to šofér rýchlo namieril ku chodníku. Chvalabohu sme dorazili na koncert včas, no naskytol sa nám zaujímavý pohľad. Kessler prenasledoval promotéra budovy a v rukách držal nožnice. Chystá sa ho zabiť? Ten totiž porozvesoval proti našej vôli po budove plagáty propagujúce koncert akýchsi "Smoky Joes Crisps". A tie nožnice? Samozrejme, poslúžili na odstránenie plagátov.

19/03/1994, Manila: Už keď som si začínal myslieť, že horšie už byť nič nemôže, tak prišiel moment, kedy sa nám nič nezdalo čudné. Prišli sme na to, že Fletch nebude schopný po koncerte na Hawai dokončiť turné a zbytok skupiny chce, aby som zastal jeho post(?!?). Čas do seba kopnúť nejaký silný drik, aspoň mám taký pocit.

20/03/1994, Manila: Dnes som obedoval s Fletchom a cítil som sa omnoho lepšie. Realita sa už zdala jasnejšia a Fletch mi povedal, že je rád, že ho zaskakujem ja a nie nejaký "starý nájomný chlapík". Heh! Čaká ma pekne kruté obdobie, musím sa naučiť hrať na synťákoch ...

21/03/1994, cestovanie: Koncert v Bankoku bol zrušený, takže sme na Hawai vyrazíme skôr. Opúšťame Filipíny, poletíme cez noc a pristaneme na Hawaii, teda aspoň dúfam, že sa to podarí.

21/03/1994, Honolulu: Celý môj život sa pokúšam dostať na Hawai a zrazu som konečne tu. Onedlho dorazí aj Alison, takže nesmiem zabudnúť na kopec vecí... v piatok bude mať narodeniny, chce to nejaký darček... a jasné, mám sa učiť hrať na syntezátory.

22/03/1994, Honolulu: Technici Wob a Tom dotiahli vybavenie do mojej izby a teraz už končí všetka sranda. S Alanom začíname niečo skúšať.

23/03/1994, Honolulu: Všetci dnes vyrazili na pláž. Ja ísť nemôžem. Musím skúšať hrať. Predstieram, že som v pohode, ale vážne sa mi nechce.

24/03/1994, Honolulu: Uprostred noci som bleskovo vyletel z postele, útokom zobral šatník a začal bleskovo baliť svoje veci. Môj bože ...

25/03/1994, Honolulu: Počas spánku som kompletne prešiel celý svoj set. Alison som daroval hodinky a zaspieval "Happy Birthday", takže som bol na celých 15 sekúnd schopný zabudnúť na to, čo ma dnes čaká. Neskôr som sa so všetkými vybral na pláž, no bohužiaľ som na rozdiel od ostatných nebol v práve najveselšej nálade. Večer má skupina koncert a ja hrám s nimi, síce za oponou, aby som to "pocítil". Vďaka Bohu, publikum nič počuť nebude.

26/03/1994, Honolulu: Včera večer to išlo v pohode, ale to napätie ma zabije. Zatiaľ čo som si z toho celý týždeň len trhal vlasy, teraz sa z tej nervozity začínam tĺcť do hlavy. Stres za začína prejavovať dosť zábavný spôsobom.

27/03/1994, Honolulu: V zákulisí to včera fungovalo omnoho lepšie. Personál sa choval veľmi povzbudivo. Anzac (Monitor Engineer) mi povedal, že na to mám, takže to možno zvládnem.

30/03/1994, Honolulu: S Alanom sme skončili skúšanie a zdá sa, že to funguje dobre, teda odhliadnúc od faktu, že už takmer nemám vlasy a príšerne ma bolí hlava.

31/03/1994, Los Angeles: Dnes sme odleteli z Hawaia, dali si japonský obed a rozhodli sa zájsť k Martinovi na izbu na drink. Ako sme vystupoval z výťahu, pozval Martin k sebe nejakého cudzinca a jeho priateľku. "Ahoj," povedal som. "Ako sa voláš?" "Nile," odpovedal. "No jasné, ako Nile Rogers?" zvolali sme jednohlasne. "Áno, to som ja" a okamžite vytiahol svoju zlatú kartu, aby nás presvedčil. A potom sme celú noc spievali tie elegantné skladby!

01/04/1994, Los Angeles: S Alanom sme sa vybrali na nákupy a ja som si nakúpil nejaké oblečenie. Práve sme nastúpili na lietadlo do Brazílie. A zábava môže začať.

03/04/1994, Sao Paolo: Prvýkrát sme vyrazili ako "skupina", ktorá funguje skvele, myslím, no "v dokonalom" svete týchto extrémistov to fungovať nikdy nebude. A to len preto, že som nechal až príliš dlho znieť bassový part v "Stripped" - Martin sa na mňa pozrel, akoby som urobil neviem akú veľkú chybu, no chvalabohu sa Dave začal smiať a Alan zostal absolútne pokojný.

04/04/1994, Sao Paolo: Tak toto veľmi smiešne nie je. Je tu príšerne veľa kričiacich ľudí, všetci sa na mňa pozerajú, čakajú na nejakú chybu, aby sa začali smiať a povzbudzujú ma plagátmi s nápismi "Bamonte je babrák" v portugalštine, ale v podstate to chápem... Tak by som si želal, aby som s týmto nikdy nesúhlasil a mohol stále robiť to, čo som robil.

05/04/1994, Sao Paolo: O čo vám ľudia ide? Volajú ma Rico Sauve. Záskakový klávesák. Jasné, včera sme mali ďalší koncert. Bolo super... Najlepší moment bol odchod z pódia po "Personal Jesus" a čakanie na prídavky, keď Martin na mňa kričal, "Máš to za sebou, dokázal si to, kašlať na prídavky, pretože si to dokázal!" Takže si teraz myslíte, že som bol dnes večer v pohode, však? Nesprávne. Alan, ten bastard sa rozhodol, že dnes večer zmeníme setlist a zaradil doň tri nové skladby. No bolo vidieť, že tak ako mňa tento fakt znepokojil rovnako Davida a Martina ...

08/04/1994, Buenos Aires: Tuším sme sa stali svedkami novej "Beatlemánie". Títo ľudia priam šalejú za Depeche Mode, ale oni sú šialenci aj normálne. A pritom sa všetci zdajú takí milí. "Zabi Argie, vyhraj Metro" sa tu javí ako životná filozofia... Niekto sa rozhodol dnes zmieniť čosi o pominuteľnosti. Večer nás čaká 40 000-ové publikum. Vďaka, že to niekto hodil do pľacu ...

10/04/1994, Santiago: Myslel som si, že Argentína a Chile sú plné fašistických júnt, vojenských pučov a disidentov s falošnými bradami, ktoré majú elektródy s vývodom na ich semeníky. No, predstavte si, že to tak nie je. Ľudia uprostred noci nemiznú bez stopy a nepovažujú nás za anglikánov, ktorých treba nenávidieť. Inak, posledné štyri koncerty boli v pohode a už to začínam brať ako rutinu.

12/04/1994, Santiago: Nechce sa mi veriť. Zrušili sme Kolumbiu (mám na mysli, že sme tam zrušili koncert). Veľmi som tam chcel ísť. Už len kvôli tej skvelej káve. To bude asi nejaká šťastná náhoda, že sme zrušili už dva koncerty ... v Bogote a Bangkoku ...

14/04/1994, San Jose, Costa Rica: Pane Bože pomáhaj... toto miesto ma úplne desí, ako aj každý vonku. Alan mi povedal, že mimo nástupu na pódium ma takého vystrašeného ešte nevidel (a v šatni mi nefunguje vodovodný kohútik ...).

16/04/1994, Monterrey: Tak, a v Južnej Amerike pomaly končíme. Za sebou mám šesť koncertov, naštrbenú sebadôveru... zabehnem na týždeň domov pozrieť špunta a potom sa zoči-voči postavím najväčšej skúške - USA 1994!

12/05/1994, Sacramento: Dnes sa cítim trocha nervózne. Je to o to horšie, keď poznáte ľudí, ktorí sa na vás dnes večer prídu pozrieť. Akoby všade okolo číhali ľudia, ktorí kedysi patrili k nášmu personálu, aby sa potom zúčastnili "drobnôstky", čo nasledovala po koncerte. Theresina stará mama ma pobozkala, stisla ruku a povedala: "Všetci ste odohrali skvelú šou", čo ma trochu prebralo s menšieho šoku, ktorý mi spôsobil jeden týpek z nahrávacej spoločnosti, keď mi povedal: "Uf, skvelý koncert Fletch!" a to hlavne po tom, čo celý koncert strávili v našej šatni, opití na mol a celé tričko mal obliate alkoholom ...

13/05/1994, San Frascisco: Dnes je to presne rok, čo me opustili Anglicko a vydali sa na turné. Cítim sa, akoby som za ten čas zostarol o 11 rokov. Dnes bolo v publiku iba 20 000 ľudí. V porovnaní s Argentínou úplne priemerný koncert ...

17/05/1994, Las Vegas: Toto mesto zbožňujem. Hazard, alkohol a zasa hazard... celú noc. Máme za sebou skvelý koncert. Skoro som dnes zaspal pri jednom týpkovi z Primal Scream, ale zobudilo ma jeho neustále trhanie zo spánku ...

20/05/1994, Irvine Meadows: Na toto miesto spomínam s láskou. Pamätám sa, ako v Basildone v roku 1985 vpálil do môjho bytu Dave a bol celý rozrušený, pretože koncert v The Hollywood Palladium sa vypredal za niekoľko minút a promotér musel pridať ďalšie vystúpenie - "niekde v Pomarančovej krajine nám fandí viac ako 12 000 ľudí!" a vtedy mu z toho skoro preskočilo v bedni. Tak sme to oslávili štyrmi plechovkami Fostersu a potom si sadli k telke a pozreli si ďalšiu časť "The Bill" - Ach, staré dobré časy ...

21/05/1994, San Bernardino: Na ceste späť do San Francisca sme museli autom postáť, pretože Martinovi sa chcelo čúrať. Šiel trochu ďalej ku kríkom, s Johnom Sampsonom (security) sme mu urobili ľudskú clonu a keď sme sa za seba obzreli, privítal nás pohľad na dve nohy týčiace sa k oblohe a akési divné fňukanie. "Niekto by mal niečo povedať" ... nariekal, keď sme ho vyťahovali z jamy ...

26/05/1994, Park City: Volal nám Kessler. Koncert v Denveri je zrušený. To je pekná hanba, pretože v tom meste sa mi veľmi páči. Počas Black Celebration tour sme s ochrankárom Andrew Marrom sformovali kapelu s názvom "The Blah Brothers" a robili predskokanov Depeche Mode v Park City a takisto v Red Rocks v Denveri. Žiadne krvavé šialenstvo sa vtedy nekonalo, len riadna paľba plechoviek od piva ...

31/05/1994, San Antonio: Zoznámil som sa trochu bližšie s ľuďmi z Primal Scream. Sú to celkom pohodoví chlapíci. Šiesti z nich boli včera zatknutí za nočné kúpanie v rieke. Obvinenia za rušenie nočného kľudu boli stiahnuté, no D.A. bol obžalovaný za "znečistenie vodného toku" ...

01/06/1994, Houston: Pred prídavkami vstúpil na pódium ochrankár s tou najväčšou narodeninovou tortou, akú som kedy videl. Ako som povedal v Rotterdame, pred skončením turné bude mať Alan ešte jedny narodky. Bolo na nej toľko sladkostí, že bol problém na ňu umiestniť všetky sviečky... (táto párty bola o trochu lepšia, ako tá pred rokom ...)

04/06/1994, Dallas: Mám rád voľné soboty. Vlastne celý ten deň mám rád. Tento "hviezdny" život je omnoho lepší ako akákoľvek práca. Ako vždy hovorím: "Práca ťa doženie k pitiu ..."

06/06/1994, New Orleans City: Duffy z Primal Scream sa príšerne opil a zaumienil si, že Davida nejako vyvedie z rovnováhy. Vyrovnajú sa Primals a Modes jedni druhým? Nehrozí. Primals majú vlastnú podobu spravodlivosti - vyvliekli Duffyho von a takmer z neho vykopali dušu ...

09/06/1994, Atlanta: Dnes večer sme odohrali úžasný koncert. Na pódiu bolo príšerne horko a počas prídavkov som zo seba vypotil takmer všetko. S Alanom sme ukončili "Stripped" v rock´n´rollovom štýle, čo bolo fakt skvelé, no bolo by lepšie, keby sa všetci počas "Enjoy The Silence" príšerne nerehotali na momente, kedy hrám "Move It" ...

12/06/1994, Cleveland: Prepáčte, ale nedokázal som po ceste na pódium odolať buchnutiu Alanovými bicími paličkami, predstieral som v zákulisí, že sa stratili, na rúru klimatizácie v momente, keď David uchopil mikrofón a zreval "Dobrý večer, Cleveland!", na mojom mieste by ste si to tiež neodpustili.

14/06/1994, Columbia: V tábore The Primals vládne dnes večer mierne napätie. Myslím, že Throba trochu naštval náš tour manager a ten nechcel vystúpiť na pódium. Celkom som s ním sympatizoval, lenže keby vážne nenastúpili, museli by sme okamžite konať a náš štáb by mal čo robiť, aby všetko pripravil na pódiu pre nás. No ale Throb zrazu vstal a vybral sa smerom k pódiu. Ukázalo sa, že vie byť aj láskavý (v tomto prípade vďaka červenému vínu ...)

17/06/1994, New York City: Ďalšia noc na Jones Beach. Pozerám smerom k dverám mojej šatne a som si istý, že ten vlasový zostrih obklopený ľuďmi zo Stabbing Westward poznám. Jasné, môj brat s Robertom Smithom sa rozhodli zaskočiť do NY s Concordom a prekvapiť ma. No v skutočnosti to bude asi len preto, že máme na štadióne Giants rezervovaný privátny box na zajtrajší zápas medzi Talianskom a Írskom ...

18/06/1994, New York City: Krátky výlet na štadión v New Jersey, robenie si srandy z Perryho trička, ktoré si vyrobil z posteľnej plachty a nejaký ten vegetariánsky obed. V našom privátnom boxe je asi 30 ľudí, 27 fandí Írsku a traja fandia Taliansku: bratia Bamonteovci (ako inak) a pán Smith... Talianska vlajka je červená, biela a zelená, no a keď sa pozriete do davu, akoby všetci vyzerali rovnako - mám dojem, že náš tím, čo má na starosti naše obchodné artikle, vytlačil zopár zástav s troma farbami, tmavo mandarínkovú, bielu a zelenú, a predávali ich fanúšikom oboch klubov.

19/06/1994, New York City: Včera večer sme boli v skvelej reštaurácií, Café Tabak. Zarezervovali sme si stôl v exkluzívnej časti na poschodí a pri pohľade na tých prekrásnych ľudí naokolo som si pomyslel, "Áno, hrám v najlepšej skupine na svete, som na Manhattane v povestnej reštaurácií a som si istý, že od vedľajšieho stola na mňa hľadí Naomi Campbell a myslí si, 'Fíha, pozrite sa na tú úžasnú rockovú hviezdu na vrchole svojej slávy, ku ktorej sa sám dopracoval'..." - v tom momente však Robert zahlásil, že už mu tá vychudnutá ženská, čo naňho tak čumí, lezie pekne na nervy ...

21/06/1994, Montreal: Dnes sa prihodilo čosi neodvratné. Parádne som odflákol úvod "Behind The Wheel". Som si istý, že sa všetci na mne smiali a vyťahovali transparenty s nápisom "Babrák", no tentoraz nie v portugalštine, ale vo francúzštine. Bol som z toho úplne mimo. A čo na to "priam dokonalí" extrémisti? Dave mi to dal jasne najavo "prestaň sa už konečne hrať na pos*atého perfekcionistu" (!).

23/06/1994, Boston: Throb z Primal Scream dnes zmeškal vystúpenie skupiny. Tvrdil, že to kvôli príšernej dopravnej zápche. Ja si skôr myslím, že to bolo kvôli zápasu Taliansko : Nórsko, od ktorého sa nevedel odtrhnúť. Sranda na tom bolo, že The Primals nezneli napriek tomu nijak odlišne. Som skôr zvedavý, čo si vymyslím ja na zajtra... hrá totiž Brazília... vyhovorím sa asi na taxík... zlé odbočenie, neskutočnú zápchu v meste... stratu pasu ... stratu hodín ... a pod.

26/06/1994, New York City: Tuším by som mal trochu pribrzdiť. Minulú noc som bol s Martinom v nejakom klube, necítil som sa veľmi dobre a rozhodol som sa odtiaľ odísť. Ako som prechádzal cez tanečný parket, ľudia na mňa prekvapene s úžasom civeli... uvedomil som si, že sa celý trasiem, a to až tak, že si mysleli, že tancujem ...

28/06/1994, Philadelphia: David sa vrátil z klubu očividne šokovaný. Ochrankár na vstupe totiž nechcel nejakého chlapíka pustiť dnu, ten sa vrátil ku svojmu jeepu, vytiahol automatickú pištoľ a začal okolo seba strieľať.

30/06/1994, Pittsburgh: S Martinom sme sa vybrali na prechádzku a zbehli do burger baru. Už beztak som sa cítil trochu strelene, no zrazu ma opantal pocit, akoby som stál za synťákom a oduševnele hral svoju verziu "One flew over the cuckoo's nest"... už v septembri minulého roka som povedal, že sa sem už nechcem nikdy vrátiť ...

03/07/1994, Detroit: Dnes som skúsil skončiť noc trochu skôr. Boli asi tri hodiny ráno, už som sa prikrýval paplónom, keď zazvonil telefón. "No tak, ešte nejakú tú hodinku, poď..." ok, Martin si chce vypiť. Tak som pripravil zopár chladených pív, cigarety, nejaké tie sušienky a teda pripravil "skutočnú" párty.. čert to zober. Martin sa objavil v len šortách a dovliekol so sebou ešte nejaké tri ksichty. Vysvetlil to stroho, "Povedal som im, že ak majú oheň, môžu prísť na párty." To sú tie moje skoré noci ...

04/07/1994, Detroit: Traja fanúškovia, Symie, jeho priateľka a ich kamoš Ježiš si minulú noc zaumienili, že by bolo zábavné stáť v prvej rade a dvíhať nad hlavu červené karty (nedávno totiž v tomto kraji objavili futbal). Zistil som, že skutočné Ježišovo meno je Dave, čo mi príde pre Mesiáša celkom zábavné meno, keď už na tým seriózne premýšľam... Minulú noc sme zároveň absolvovali našu párty z príležitosti ukončenia turné. Andy Franks strávil asi hodinu rozhovorom s prekrásnou blondýnou menom Brandy. Nikto nemal to srdce mu povedať, že to bol Martin prezlečený v ženských šatách. Vrcholom večera bol "Muž-Trpiteľ", ktorý vcelku dobre trpel sám seba ...

05/07/1994, Detroit: Minulú noc som bol príšerne unavený, a to až tak, že som si musel na pódiu sadnúť na zem, a keď som sa obzrel okolo seba, zistil som, že ostatní urobili to isté, dokonca aj Alan (on totiž sedel za bicími).

08/07/1994, Chicago: Tak, a je to. 14 mesiacov alebo 612 000 minút z nášho života, ktoré kompletne pohltilo turné a teraz je po všetkom. Dnes sme hrali v Indianopolis, bola celkom dobrá zábava, ale veľa si z toho nepamätám. Prepásol som Jeza, ktorý vyliezol z piána, Franksyho a Primal Scream počas ich backing vokálov ako aj Davidove skoky do publika. Ale jednu vec si pamätám veľmi dobre - v poslednú noc vyčerpávajúceho turné a nejaký šikovný bastard z personálu preplácol moje sample v "Personal Jesus" s primeraným odkazom "You Love It And You Know It ..."

Tak niekedy nabudúce ...
Daryl Bamonte

zdroj: dmlive.wiki