Denník z Devotional tour (1993)

Počas mamutieho Devotional / Exotic turné si Daryl Bamonte (readie a neskorší manažér turné) viedol denník, ktorý odhalil zopár bizarných momentov tohto pamätného obdobia v histórii Depeche Mode.

19/05/1993, Lille: Prvý koncert turné v Lille. Je to zvláštny pocit byť opäť na turné. Inak zábavné miesto pre štart.

24/05/1993, Brusel: V Zurichu sme strávili štyri dni. Za tie štyri dni si však pozriete iba množstvo kukučkových hodín.

27/05/1993, Kodaň: Skvelý koncert a ešte lepšia párty po ňom. Turné sa začína rozbiehať a kapela si už celkom zvykla. Začína sa objavovať duch kamarátstva.

28/05/1993, Gothenburg: Predskokani, Spiritualized, odišli. Nemali nás radi. Po koncerte sme zašli do hotela, do miestneho baru s diskotékou, aby sme popremýšľali o novej predkapele. Hrala tam taká pochybná domáca ska kapela a tak ich Kessler požiadal o vystúpenie na ďalšom koncerte v Stockholme. Bubeník, ako prvý, súhlasil okamžite. Vlastne rozhodol za celú kapelu.

29/05/1993, Stockholm: Tá ska kapela bola úplne skvelá. Zo všetkých predkapiel, ktoré sme kedy mali k dispozícii, bola práve táto najaktuálnejšia.

01/06/1993, Rotterdam: Alanove narodeniny. Som hrdý na to, že som (de)zorganizoval najnudnejšiu narodeninovú párty všetkých čias. Kým toto turné skončí, bude mať ďalšie narodky.

06/06/1993, Miláno: Deň voľna v Miláne. Odohrali sme dva skvelé koncerty. Dnes som však odmietol návštevu katedrály v centre mesta. Dlhé rukávy totiž boli podmienkou, nemal som nič také. Síce som argumentoval, že ak nebudem mať ruky (schovám ich pod tričko), že nepotrebujem žiadne rukávy, čiže ma budú musieť vpustiť dnu, no moja taliančina je až prekvapujúco otrasná a keďže si ma miestna polícia začala viac všímať, povedal som si, že bude lepšie sa stiahnúť. Šiel som namiesto toho do baru, čo bolo omnoho lepšie rozhodnutie.

08/06/1993, Florence: Nočný klub, piáno, mikrofón, alkohol, Alan Wilder, Martin Gore - ĎAKUJEM!

10/06/1993, Nancy: Dnes som celý deň mlčal. Odmietol som rozprávať v meste s názvom Nancy.

12/06/1993, Mannheim: Šiel som na diskotéku, na letisku, o siedmej ráno. Áno, už také zlé to začína byť.

14/06/1993, Dortmund: Po skvelom koncerte vo Westfalenhalle sme zašli do hotela, oproti v parku, na malý drink. Inak, bol tam ubytovaný náš štáb. Zobudil som sa ráno, v tom hoteli, na dvojlôžkovej izbe. Evidentne sme sa s Martinom stihli ubytovať.

18/06/1993, Praha: Ďalší nevydarení predskokani dnes večer. Miestna kapela s názvom "Sonic Smell". Áno, čítate to správne: "Sonic Smell". Teda prepáčte, ale ani 70 rokov komunizmu neospravedlňuje kapelu dať si názvov, ktorý v podstate znamená "zvukový smrad". Fúúúú!

21/06/1993, Mníchov: Dnes večer sa k nám na turné pripojili Marxman. Sú celkom dobrí. "Der wickid actually, yernart amin?"

30/06/1993, Paríž: Práve sme odohrali dva vynikajúce, vypredané koncerty v Bercy. Hildia sa ma pýtala, "Dnes večer hráme v The Bercy?" A ja jej na to, "nie, namiesto nej hráme dnes "get right with me"" a ona sa začala smiať. Myslím, že mala nádchu.

03/07/1993, Brest: Viete si predstaviť, že žijete na mieste s názvom BREST?

07/07/1993, Toulon: Väčšina z nás letí priamo po koncerte do Lisabonu, okrem Fletcha, ktorý letí domov, aby oslávil svoje narodeniny s rodinou. Má ich zajtra. Koľko myslíte, že sa zdrží doma? "29 hours, 29 hours ..."

10/07/1993, Oporto: Jon Lemon dnes nemohol a tak sa nám o zvuk staral Dave Bracey. Odviedol skvelú prácu. Minulú noc som mal inak veľmi veľa snov. Museli mať základ v nedobrej spoločnosti.

15/07/1993, Madrid: Jeden z najneuveriteľnejších koncertov Depeche Mode všetkých čias! (JD Fanger)

21/07/1993, Frankfurt: Písal sa rok 1978 a on bol mladý punkáč, ktorému sa podarilo vkradnúť na pódium a vo svojich tesných nohaviciach si zatancovať vedľa Joea Strummera. Keď sa ho roadies pokúšali chytiť, tak sa rozbehol a skončil do davu, nad ktorým sa chvíľu vznášal, napoly hrdina, napoly ako anjel. Keď pristál, uvedomil si, že nie je rok 1978, ale 1993, on je spevákom Depeche Mode a 12 000 Nemcov sa mu pokúša strhnúť nohavice.

23/07/1993, Ostend: Martin Gore má dnes narodeniny a hádajte čo? Máme deň voľna v Ostende. Deň-voľna-v-Ostende ... raz som napísal v pube, v Ostende, scenár pre telenovelu. Nazval som ju "Ostenders". Mohlo to fungovať, ale Anita Dobson znela s tým flámskym prízvukom skutočne smiešne. Ten deň voľna v Ostende mohol naozaj dopadnúť hrozne, ale boli sme ubytovaní v hoteli na pláži a pri pohľade na Severné more ste mohli cítiť pach rýb a hranolčekov. Tri mesiace mimo Blighty a teraz tak blízko k domovu. Zajtra máme koncert v Zeebrugge a potom cestujeme 2000 míľ, naprieč celou Európou, na koncert do Budapešti. Tak blízko a predsa stále ďaleko ...

24/07/1993, Zeebrugge: Dnes sme headlinermi Belga Beach festivalu. Festival sa koná v podstate na pláži, no Belga rozhodne nie je pobrežným predmestím Zeebrugge, skôr značka úplne hrozných cigariet. Kapela dnes hrala vynikajúco, aj keď TEN tam hore sa rozhodol, že bude pršať. Publikum však bolo napriek tomu vo skvelej nálade a aby Dave ukázal trochu solidarity, podišiel na úplný okraj pódia, tancoval bosý a skončil do nitky premočený. Mal som však pocit, že má akúsi averziu voči čomukoľvek kovovému. Inak sme mali v zákulisí parádny výpadok el. energie, práve v momente, keď si Dave zapojil do zásuvky fén :)

26/07/1993, Budapešť: Včera sme absolvovali dlhú cestu z Belgicka a dnes sme museli vyraziť na maďarský vidiek, aby Anton mohol natočiť video k singlu "Condemnation". Dave strávil celý deň v reťaziach, vláčený Hildiou a Sam. Ale nesťažoval si. Mohlo to byť aj naopak ...

29/07/1993, Lievin: Dnes ďalšia nová predkapela. Kapela s názvom Paralax, ktorých sláva je poznačená skutočnosťou, že ich odporučil Alan Wilder (a sú zazmluvnení s Mute). Väčšina zo štábu kapely už odcestovala do Londýna, aby "pripravila" všetko potrebné pre koncert v Crystal Palace. Je úžasné, aký mal dnešok hladký a pokojný priebeh.

31/07/1993, Londýn: Crystal Palace. Konečne, po troch mesiacoch, doma. Viac ako 36 000 ľudí, z toho 1000 vstupov do zákulia, takže tam bol parádny chaos. Inak, všetých tých ľudí som poznal. Môj syn si to vážne užil. Rozhodne však dal prednosť Dub Syndicate pred The Sisters Of Mercy. Kedysi som si myslel, že Andrew Eldrich bol vážne super. Taká božská, kvázi "Darth Vader"-ovská postavička. Dnes skôr pôsobí ako Rigsby.

06/09/1993, Quebec: Dnes sme mali zvukovú skúšku a zajtra otvárame severoamerické turné. Hotel nám dnes poslal upozornenie (vo francúzštine) a Kessler nám ju preložil. V podstate sa v správe uvádzalo, že celý hotel bude odstavený od el. energie, od polnoci do piatej rána, podľa toho, ako budú postupovať opravárenské práce. To nám nevedeli dať vedieť už pred troma týždňami, keď sme hotel rezervovali? Takisto sa tam uvádzalo, že hostí budú v uvedenom čase sprevádzať na izby extra zamestnanci. Mali to radšej uviesť takto: "Niekoľko obrých, tučných, nahnevaných a prihlúplych policajtov Vám bude baterkami svietiť do tváre a k tomu na Vás hulákať po francúzsky ešte predtým, než Vám oznámia, že nemáte právo pobývať v hoteli a oni majú právo Vám zakázať vstup na izbu, za ktorú ste vyplatili nemalé peniaze." Viete si predstaviť, čo sa asi stalo, keď na takého týpka natrafil Dave. Toto píšem na miestnom policajnom oddelení a Kessler sa snaží dostať Davea a Darrella Ivesa (šéfa našej ochranky) z väzenia na kauciu. Jeden z kapely trčí v base a my sme turné ešte ani len nezačali!

07/09/1993, Quebec: S Davidovom som šiel dnes na súd. Všetky obvinenia voči nemu boli stiahnuté. Boli sme takí šťastní, že sme si cestou na hotel kúpili nanuky a na titulnej stránke miestnych novín sa objavila fotografia, ako sa nimi kŕmime. K smiechu, nie? Dave dnes večer predviedol skvelú šou, teda vzhľadom na to, že musel zabojovať o svoje práva.

08/09/1993, Montreal: S Alanom a Joelom (ochranka) sme zašli do baru, aby sme si pozreli zápas Anglicka s Poľskom, v rámci kvalifikácie na MS. Angličanom to fakt šlo, takže sme hravo vyhrali 3:0. Zdá sa, že to máme nasmerované na MS 1994 v USA! Veľa sme toho popiť nemohli, vzhľadom na večerný koncert, ale po koncerte si toho doprajeme viacej.

10/09/1993, Boston: Odohrali sme koncert v podivnom mestečku s názvom Worcester a následne nás odviezli späť do Bostonu, rodiska Toma Wilsona, nášho bicieho technika. Bol náš "nočný sprievodca". Prečo ľudia, keď sa ocitnú na domáce pôde, sa Vám musia neustále ospravedlňovať, oblapávať Vás okolo pliec a pýtať sa, či sa bavíte?

13/09/1993, Washington, D.C.: Dnes som bol svedkom úžasnej veci. S Martinom a Darrellom Ivesom sme sa dodávkou viezli na hotel, z video obchodu, kde sme sa na chvíľu zastavili, a zrazu sme sa na 5 minút ocitli v kolóne, nakoľko okolo nás prechádzala kolóna asi päťnástich limuzín, policajných áut, vojenských jeepov a ďalších vozidiel, sprevádzaných policajnými motorkami, za hluku sirén a majákov. Dôvod? Yasser Arafat, šéf PLO, bol na nášteve v Bielom dome, kde došlo k historickému stretnutiu s Clintonom a Rabinom. Pokúšali sme sa ho zhliadnuť, keď jeho auto prechádzalo okolo nás, ale videli sme len červeno-biely "uterák".

17/09/1993, Pittsburg: Nepáči sa mi tu. Rozhodol som sa to v klube, kam sme zašli na drink, oživiť tým, že som sa preobliekol do ženských šiat. A aby toho nebolo málo, Martin urobil to isté, ale nejaká časť oblečenia mu chýbala. Pán Gahan mal pri sebe kameru, tak to natočil, no kazeta záhadne zmizla. Dnes večer som sa modlil k Bohu: "Bože, daj, aby som sa sem už nikdy nemusel vrátiť."

26/09/1993, New York City: Dnes som sa cítil nepríjemne. Posledné noci sme to trochu potiahli dlhšie. Sedel som v Alanovej izbe a čakal, kým ho ostrihajú. Chceli sme ísť do kina. Film Woodyho Allena, "Manhattan Murder Mystery", znel naozaj lákavo. Pozeral som sa z okna na "panorámu Manhattanu", snažil sa spomenúť, koľko skladieb má v názve spojenie "Manhattan Skyline" a následne som opäť videl menší zázrak. Po Madison Avenue sa tiahla kolóna čiernych sedanov. Alan si myslel, že preháňam, ale dal mi za pravdu, keď sme sa o 15 minút snažili prejsť na druhý stranu cesty, do kina, a kolóna nás míňala veľkou rýchlosťou. Celých 15 minút sme stáli na krajnici a nestihli začiatok filmu. Kto bol v meste? Prezident? Takmer ... Hillary Clinton tu mala nejakú prednášku (možno na tému, ako riadiť krajinu a pritom nebyť prezident).

27/09/1993, Hampton: Po ôsmych dňoch sme opustili New Yorku. Zdá sa, že si to tam každý zamiloval. Leteli sme do Hamptonu, vo Virgínii, a museli pristáť inde, kvôli hurikánu. Takéto niečo by som Vám neodporúčal. Nie je to žiadna sranda. Hlavne to nie je nič rozumné. S našim malým, 16-miestnym lietadlom to hádzalo ako s krutónom v Cézarovom šaláte. Vo Virgínií, ani v Severnej Karolíne sme teda pristáť nemohli a do Atlanty sme nemali dostatok paliva. S Martinom sme sa snažili udržiavať v dobrej nálade spievaním skladieb od Buddy Holly a Patsy Cline, ale potom sa začali diať desivé veci. Druhý pilot začal niečo šeptať letuške. Vedeli niečo, čo my nie? Hromobitie a blesky zosilneli a keď motory začali hučať silnejšie, vtipom bolo koniec. Začalo to byť naozaj desivé, no zrazu sme z toho mraku vyšli a nastalo hrobové ticho. Hrmenie prestalo, motory si tíško vrčali a zdalo sa, že sa len tak vznášame. Mraky sa zmenili na ružovú hmlu a ja som mal po prvýkrát v živote pocit, že to neprežijem. A potom PRÁSK! Opäť turbolencie, opäť motlidby (Dave stískal v ruke krucifix) a našim pilotom sa zrazu podarilo dostať nás, nejakým zázrakom, dolu. No, ale po noci strávenej v hoteli v Hamptone, sme sa všetci rozhodli, že naše lietadlo havarovalo, všetci sme pomreli a my sme sa ocitli v pekle.

28/09/1993, Chapel Hill: Čumel som na to zvláštne meno na vrchole zoznamu ubytovaných. Grant Abramson ... hmmm.. Grant ... Abramson. Aha, sorry, dostal som sa tam.

30/09/1993, Atlanta: Dnes som mal obed s Grantom Abramsonom. Povedal som mu, že dnes je výročie smrti Jamesa Deana a ak by ešte Marc Bolan žil, oslavoval by narodeniny. No a on sa potom pustil do rozsiahleho monológu o mojej zjavnej posadnutosti smrťou, spojenou s fascináciou dátumami v kalendári a do toho zistil, že mám v sebe zakorenenú túžbu z detstva zomrieť na moje narodeniny. Stále by som rád vedel, čo tento človek robí na tomto turné.

06/10/1993, New Orleans: Tri týždne do mojej tridsiatky. Len dúfam, že Grant Abramson si vymýšľal. V New Orleans som dnes objavil nový skvelý nápoj. Volá sa "Hurikán". V podstate je to litrová plastová nádoba naplnená raketovým palivom. Rozhodol som sa prekonať miestny rekord tým, že som vypil 7 týchto nápojov, ale mal som problém prejsť tri metre, aby som si vyzdvihol cenu v podobe trička, takže som bol diskvalifikovaný. "Rád by som sa vrátil domov čo najskôr", zaprotestoval.

14/10/1993, Dallas: Depeche Mode nemajú manažéra, takže máme skupinu ľudí, ktorú nazývam "Komisia", ktorá sa počas turné stretáva a diskutuje o rôznych veciach. Ak to chcete vedieť, tak komisiu tvoria Kessler (manažér), JD, Franksy, manažér turné Ivan Kushlick, jeho asistent Derek Rauchenberger a ja. Dnes sa komisia zišla v Dallasa a hádajte, kto sa na nej objavil? Ten týpek, Grant Abramson! Chcel som mu povedať, že toto je mesto, kde zavraždili Kennedyho, ale na jeho prípadnú odpoveď som vôbec nemal náladu (o trinásť dní mám narodeniny ...)

15/10/1993, Austin: Dnes večer sme zašli do výborného klubu a zažil som dve veci, o ktorých som bol presvedčený, že nikdy nebudem ich svedkom. Chlapík sa pustil do bitky s Darrellom Ivesom (au!) a Fletcha bolo treba odviesť domov. Každým dňom sa moje oči rozširujú.

21/10/1993, Detroit: Zašli sme sa pozrieť na zápas Detrit Red Wings, ktorí porazili v hokeji niekoho iného. Fantastická atmosféra. Je úžasné, ako môžu Američania mať v obľube šport, kde sa hráči navzájom mlátia, nejde o nič a dav pritom zostáva žoviálny a ešte so sebou zoberú aj deti. Takto sa udržujú vypredané zápasy. Ligové kluby by si mali brať príklad.

23/10/1993. Detroit: Sobotná noc v Detroite. Máme za sebou dva veľké koncerty a keďže je to domovské mesto našej ochranky, tak sme mali vstup do tých najlepších klubov a bolo o nás skvele postarané. No a potom ešte nočná párty na izbe Davida Gahana, človeka, ktorý je doslova magnetom na nešťastné udalosti. Urobil to, čo robí denne snáď miliarda ľudí - otvoril fľašu piva. Ibaže Dave si pritom akosi dokázal takmer odrezať prst.

26/10/1993, Cleveland: Dobrý večer Cleveland! Po koncerte sme cestovali do Chicaga. Na letisko som sa viezol v aute s Alanom a dal mi neuveriteľný darček, tričko Manchester United. V lietadle, o polnoci, som dostal veľkú tortu, šampaňské a podobne. A Dave mi dal darček, ktorý ten Alanov absolútne tromfol - box set nahrávok The Barry Manilow! Som v nebi! Dostal som sa konečne na izbu, ktorú Ivan starostlivo vyzdobil a prichystal tam ďalšiu tortu (on mi vybavil túto parádnu izbu, Boh mu žehnaj). S Martinom a Denise (Kesslerova asistentka) sme práve na ceste von, aby sme si dopriali v kľude nejaký drink a naplánovali veci na veľký zajtrajšok.

28/10/1993, Chicago: Som deprimovaný. Zmeškal som svoje narodky. Väčšina ľudí dostáva darčeky, ja som dostal trest. Bol som 36 hodín zavretý v izbe iba so "šialeným Mártym". Ako obvykle som to mal všetko na svedomí ja, ale kým som sa úplne prebral, bolo 28.októbra a ja som prepásol celý jeden deň. Nevadí, aspoň že Grant Abramson sa mýlil a nezomrel som. Každopádne, dnes večer sa mi chystá párty, ktorá má byť prekvapením (ups!).

31/10/1993, Minneapolis: Čo tie naše dievčenské kostýmy na tých metlách?

01/11/1993, Chicago: Kapela dnes točila nový videoklip, začali hneď ráno. Alebo, ako zneli nesmrteľné slová JD Fangera: "O 11:00 Ťa odvlečú do lesa a z fleku zastrelia!"

02/11/1993, Denver: Starý úbohý Martin Gore. Videl som, ako ho vyvliekli z izby len v šortkách a v putách. Do jeho izby totiž vtrhli dve policajné hliadky a zatkli ho "za príliš veľký hluk". Vtipné na tom bolo, že sme jeho stereo systém po niekoľkých upozorneniach vypli. Zdroj problémového hluku? Martinov neslávne silný hlas. "Môžem ešte niečo dodať?"

04/11/1993, Salt Lake City: Domovské mesto The Osmonds. Treba ešte niečo dodať?

05/11/1993, Vancouver: Ukázal som môj denník jednému z popredných kritikov, pánovi Andrew Fletcherovi. Povedal, že americká časť je už príliš vážna a potrebuje trochu humoru, ako tá európska. Mal by som vymyslieť nejaké vtipy.

07/11/1993, Seattle: Bola tu tá kapela z Basildonu ...

12/11/1993, San Jose: The The ma požiadali, aby som si s nimi zahral jednu skladbu na pódiu v Las Vegas. Pôjde o moju verziu "Slow Emoton Replay". Niečo ako keď sa Mike Reid stretne s Mattom Johnsonom. Už sa neviem dočkať.

19/11/1993, Los Angeles: Dnes som sa stretol s Antonom Corbijnom, džentlmenom a učencom. Všetci štyria sme si dopriali drink a zašli spolu na večeru.

20/11/1993, Los Angeles: Začíname šnúru piatich vystúpení v The Forum a všetci sme nadšení. Alan sa momentálne škriabe. Tvrdí, že má nejakú svrbivú vyrážku.

21/11/1993, Los Angeles: Včera bol v zákulisí poriadny chaos, horší než v Crystal Palace. S koordinátorkou Carol Graham sme si už trhali vlasy.

25/11/1993, Los Angeles: S láskavým dovolením produkčného tímu Bamonte / Kessler sme mali včera skvelú párty v Trader Vic´s. Malo to väčší úspech, než naša okružná jazda Lisabonom. A vďaka pozvaniu Davida a Theresy sme zasa zažili pravý americký Deň vďakyvzdania. Veľa moriakov, piva a ľudí, ktorí si vzájomne priali všetko najlepšie. Už mi chýbala len nejaká Bondovka a uveril by som, že sú Vianoce.

26/11/1993, Los Angeles: Finále v The Forum, Som vyšťavený. Dnes by sme nemali veľmi ponocovať. Zajtra Las Vegas!

27/11/1993, Las Vegas: Práve mi volal Kessler, že koncert v Las Vegas je zrušený. David je na tom s hlasom úplne príšerne a má chrípku. Tak to je sklamanie. Nikdy som vo Vegas nebol a mal som vystupovať s The The. Zdá sa, že život je aktuálne jedno sklamanie za druhým. A pred chvíľou volal Fletch, že lietadlo do Vegas je stále pripravené, že ak chcem, môžem sa pridať k nemu a Grainne. Paráda! Voľná noc vo Vegas s kopou bankoviek vo vrecku!

28/11/1993, Los Angeles: To bola noc! Normálne som zabudol ísť spať. Las Vegas je super! 24 hodín v nebi, bohatší o 400 dolárov. Kúpim si za ne v Mexiku krucifix.

03/12/1993, Mexico City: Dva úžasné večery v tomto meste. JD Fanger: "Publikum bol úžasné, absolútne najlepšie. Koncerty boli strhujúce." Je preto škoda, že Mexico City je situované viac ako tisíc metrov nad morskou hladinou a má najhoršie znečistenie ovzdušia, vďaka doprave, na svete. Lapal som po dychu už len pri prechádzaní miestnosťou a to Dave musel pobehovať po pódiu celé dve hodiny ...

11/12/1993, Dublin: Štyri mesiace úplného šialenstva na turné po Severnej Amerike a teraz sedím v hotelovej izbe v Dubline so svojou priateľkou, Alison, a spolu nafukujeme balóny na chystanú oslavu prvých narodenín nášho syna. Stále sa ma pýta, na ktorej planéte sa práve nachádzam a ja sa jej stále pýtam, ako sa volá táto planéta.

14/12/1993, Birmingham: Späť v Anglicku. Zvláštny pocit.

20/12/1993, Londýn: Dnes večer sme hrali vo Wembley, vydarený koncert. A hádate správne, v zákulisí vládol opäť chaos. Nasledovala skvelá párty v The Regent. No a čo teraz ... dlhý odpočinok ... NIE! Zajtra sťahujem dom, potom sú Vianoce a po nich ten kolotoč začne odznova ...

zdroj: dmlive.wiki