David: Žijem svoj život – 04/2001

"Stratíte rozum, nadobro, a následne na to prídete o svoju dušu," prehlási Dave Gahan na margo ceny, ktorú zaplatil za dva roky nahrávania a koncertovania s Depeche Mode v polovici 1990-tych rokov. Po chvílke pauzy dodá s tichým a seba podceňujúcim smiechom, "A napriek tomu som niekoľko rokov po tom s tým pokračoval."

Gahanova úprimnosť je pozoruhodná, zvlášť ak uvážime jeho otvorenosť v minulosti, súvisiacu so zotavovaním sa zo závislosti na alkohole a drogách, s ktorou sa tak často predstavoval médiam. Táto úprimnosť však súvisela aj s jeho úlohou nielen v skupine, ale aj v hudobnom biznise: "deň čo deň som rozprával o tomu, ako ma Depeche Mode neskutočne napĺňajú" - no Gahan si nakoniec uvedomil svoju zodpovednosť. Na svete je nový materiál a pripravené turné pre jeho prezentáciu - čiže niečo, čo on sám neočakával, že sa stane, zvlášť po poslednom turné zloženom z najväčších hitov, mapujúcom 21 spoločných rokov skupiny.

Skupina Depeche Mode bola sformovaná spolužiakmi jednej školy, vrátane Vinca Clarka - skupinu opustil po debutovom albume (neskôr založil projekty Yazoo a Erasure) - v Basildone v roku 1980. Po Clarkovom odchode sa hlavného skladateľského postu zhostil Martin Gore a ku skupine sa pridal Alan Wilder, ktorý definoval ich neskorší charakteristický zvuk.

Gahanove škrípavé vokály a stúpajúca hviezdno-rocková osobnosť sa podpísali na štadiónových - hlavne v Spojených štátoch - úspechoch, ktoré po prvýkrát zaznamenali veľmi výstižným titulom "Music For The Masses" (1987), po ktorom nasledoval album "Violator" (1990), pravdepodobne najlepší electro-popový album všetkých čias. Turné "Devotional" v roku 1993 magazín Q označil za "Najskazenejšie rock´n´rollové turné v histórií rocku". Gore vďaka permanentnému stresu často podliehal záchvatom, Andrew Fletcher sa nervovo zrútil a Gahan zostal na dlhý čas závislý od heroínu.

Nasledujúce ticho okolo skupiny prerušovali len správy a Gahanovom pokuse o samovraždu v roku 1995 a ani nie o rok neskôr správy o predávkovaní, ktoré malo blízko k definitívnemu koncu spevákovho života. Následný album "Ultra" - už bez účasti Alana Wilder, ktorý opustil skupinu a venoval sa svojmu projektu Recoil - našiel svojho nástupcu v podobe dvoch kompilácií najväčších hitov a rovnomenného svetového turné v roku 1998. Dnes sú späť s novým singlom "Dream On", ktorého vydanie sa očakáva na konci tohto mesiaca, na máj je naplánované vydanie ich desiateho štúdiového albumu "Exciter" a po piatich mesiacoch plánovaného svetového turné sa v októbri zastavia aj v rodnej Británií.

Asi ťažko by ste našli niekoho, kto absolvoval takú cestu od ranných nahrávok, ako Depeche Mode - so všetkou tou žiarivosťou elektroniky - a svojmu najväčšiemu nepriateľovi by ste zasa istotne nedopriali väčší lomoz, ako ten, ktorý produkovali počas svojej industriálneho obdobia. No kuriózne na tom všetko je, že s nástupom 1990-tych rokov a s vydaním albumu "Violator" sa Goreho zmyselná elektronika stala akousi paralelou Gahanovho vlastného života...

"Policy Of Truth" - tretí singel z albumu "Violator" (1990). Tiesnivý a surový vo svojom stelesnení osobnej poctivosti a vernosti - v tomto smere však Gahan túto skladbu pred zrkadlom spievať nemohol.

"Sám seba som postavil do pozície, kedy som otvorene hovoril o všetkom, čím som prechádzal a nakoniec sa z toho stal príbeh kohosi iného - nakoniec som si uvedomil, že som tým strácal nad všetkým kontrolu."

"Začalo sa to všetko ako honba za senzáciami, no nakoniec to bolo všetko, len nie čosi senzačné. Snažil som sa len ukázať, aký sa môj život stal patetický a ako k tomu všetkému došlo."

"Nakoniec to bolo len verné vyobrazenie toho, čo sa okolo mňa dialo. Dnes mnohé z toho nachádzam v popovej hudbe, ktorá sa stáva čoraz viac deštruktívnejšou. Všetky tie vyfabrikované skupiny - všetko sú to kraviny, úprimnosť sa dnes už nenosí."

"Rozprával som o tom všetkom až príliš a bol som naozaj zmätený - nakoniec to vyznelo, akoby som bol jediným narkomanom na svete, ktorý sa z toho pekla dostal - ale ja som tak naozaj žil. Prešiel som tým a dostal sa na druhú stranu. Nie veľa ľuďom sa to podarilo a ja som neskutočne vďačný, že sa mi to podarilo."

"Clean", skladba, ktorá uzatvára album "Violator", údajne v optimistickej nálade. No nech je to akokoľvek, zápletka, v ktorej Gahan vyhlasuje, "že je čistejší ako kedykoľvek predtým," zosobňuje svet unavujúci cynizmus a možno aj vieru, že čistota je iba svetlejším tieňom špiny.

"Dnes sa utešujem poznaním, že som jedným z miliónov ľudí zúfalo hľadajúcich niekoho, ktorý by ich urobil šťastnými a spokojnými. Dostal som toľko povzbudení od ľudí, ktorí sú menej šťastný ako ja a dokonca nie sú v takej priviligovanej pozícií, aby boli schopní zmeniť svoj život."

"Spôsob, akým som začal vnímať, bol pre mňa čímsi novým, byť čistý a triezvy, to je to jediné, o čom chcem rozprávať, pretože chcem, aby každý pocítil a poznal, že existuje aj iná cesta. Bol to môj príbeh, a bolo jasné, ako sa skončí, ale bol môj."

Ďalší album, "Songs Of Faith And Devotion", vyšiel v marci 1993, bol akousi ozvenou tém ako vykúpenie, odpustenia a to všetko popretkávané hriechom. Veď Gahan sám spieva v druhom singly ("Walking In My Shoes"), "prv, ako si o mne urobíš akýkoľvek záver, skús prežiť to, čo ja."

"Ešte stále je to pre mňa náš najlepší album. Vnímam ho ako zúfalú výzvu prekonať samých seba a zároveň uniknúť od všetkého, čo sne dokázali na albume "Violator", ktorý bol až príliš precízny, uhladený, čistý, jednoducho dokonalý popový album. Chceli sme sa toho všetkého jednoducho zbaviť. Mohlo to síce byť ešte trochu tvrdšie, ale je to dobré tak, aké to je."

"Dokonca to všetko skvele fungovalo aj naživo. Veľa sa o tom turné popísalo. Všetko okolo toho som zbožňoval - jednoducho sme sa snažili fungovať ako ozajstná skupina. Cítil som sa vo svojej úlohe absolútne skvele, bol to pocit zrovnateľný s momentom, kedy som po prvýkrát videl naživo The Clash. Nikdy som nevidel skupinu, ktorá by sa im vyrovnala, možno jediní, ktorí sa im priblížili svojou energiou, boli Jane´s Addiction, u ktorých každý člen bol samostatným dynamom, hnacím motorom, hoci to v konečnom výsledku ani nebolo také nutné. A presne také čosi som cítil v našom turné. Bol to súboj so samým sebou, k tomu tá enormnosť pódia a všetko okolo. Jednoducho všetko malo svoju maximálnu možnú veľkosť a únosnú mieru. Jednoducho mám rád výzvy."

"Rush" - jedna z najrockovejších skladieb albumu "Songs Of Faith And Devotion". Skupina raz opäť ťažko udržala zanietenosť pre piesne plné lásky a na povrch vyplávala priam chorobná posadnutosť.

"Nie som ako väčšina ľudí v štýle, 'radšej piť nebudem, pretože pijem až príliš rád'; ja jednoducho pijem, pretože sa chcem opiť. Niektorí to chcú nechať, prípadne sa tej závislosti zbaviť, ale ja nie, ja s tým prestať nechcem. Dnes to však celé vidím inak: Nemám pocit, že by mi chýbalo sebavedomie, som to jednoducho ja, a som v pohode."

"Ultra" - album s podtextom "A zrazu boli Depešáci traja", na ktorého príprave sa podpísala aj znechutenosť a nemorálnosť. No rokom 1997 sa zmyselnosť ich hudby akosi prudko vytratila. Príkladom je singel "It´s No Good", ktorý je akýmsi chabým pohrobkom ich predošlej práce.

"Sám cítim, že veľká časť toho, čo sme robili, sa vytratila - či už z hľadiska líderstva na scéne, hudby... pre mňa osobne to všetko odišlo s Alanom. Niekto môže namietať, že bol až priveľký detailista, ale on skutočne "makal", pretože v to všetko veril, a posúvalo ho to hudobne vpred, čo vlastne teraz môžete počuť na jeho vlastných nahrávkach. Pre mňa je to veľmi inšpirujúce. Chýba mi."

Singles tour z roku 1998 poodhalilo všetky zámery a ciele prezentované ako nedokončený biznis; niečo v štýle, ako keď chce skupina zrazu prezentovať to najlepšie, pretože sa jej končí nahrávací kontrakt. 22 rokov od založenia skupiny a 18 rokov od chvíle, čo Gahan skompletizoval zostavu, Depeche Mode ešte stále zapĺňajú arény po celom svete.

"Ešte predtým, ako sme vyrazili na to turné, som si myslel, že toto bude naša posledná spoločná vec. Bol som pripravený skončiť a hlavne totálne som bol so všetkým zmierený. Lenže počas koncertovania som si uvedomil, ako vystupovanie zbožňujem. Bolo až neuveriteľné, koľko podpory sa mi každý večer dostávalo od fanúšikov. Keď som zakaždým kráčal na pódium, mal som pocit, akoby každý na mňa s radosťou hľadel a kričal, "Tu je, je späť!" Bol to neskutočný pocit."

"Exciter", nový album, ktorého vydanie je nachystané na budúci mesiac predĺžil skupine nájomnú zmluvu na život. Kombinuje v sebe prvky ich dlhoročnej kariéry (hoci s menej industriálnymi pasážami a viac inklinujúci k electro souku), ale stále dokazuje, že skupina vie pre svoj oddaný dav prichystať čosi svieže.

"To, čo vlastne máte z Depeche Mode počuť, to som ja s Martinom, koniec koncov, my sme jadrom toho všetkého, čo robíme. Neoceniteľný je aj prínos producenta Marka Bella. Chcel jednoducho vytvoriť len to, čo má na Depeche Mode rád: piesne, melódie, môj hlas a to všetko urobil ešte atmosférickejšie, ako bolo pre nás zvykom.

"Hudobne sme sa vyvíjali prirodzene, nikdy sme nepodliehali vnuknutiam, akí by sme mali byť, prípadne držať sa toho, čo je práve "in". To isté počúvam z úst U2, či PJ Harvey; ľudí, ktorých mám rád, ich veci ma inšpirujú, ako napr. nový album Nicka Cavea, ktorý ma totálne dostal. Podľa mňa je geniálny!"

"Depeche Mode prešli troma veľmi jednoznačnými fázami a myslím, že toto, čo sa deje teraz, je začiatok fázy novej. "Exciter" je zbierka veľmi odlišných skladieb, prirovnal by som to k "Black Celebration". V určitom zmysle jemne naivný, akoby sme začínali všetko odznova."

"I Feel Loved" je najveselšia skladba skupiny on ranných dní "Just Can´t Get Enough". Hrmot prerušovaný Gahanovou dychtivou mantrou "I Feel Loved". Totuo novou energiou je napáchnutý aj nový singel "Dream On".

"Sám sebe si sťažujem život. Som členom skupiny, a to je pre mňa určitý kompromis, dávam Depeche Mode niečo, o čom som presvedčený, že je to dôležité, vyjadrujem svoje pocity prostredníctvom skladieb niekoho iného, čo mi za celé tie roky príde úplne normálne. (Hoci do budúcna sa mi žiada v tomto smere učiniť čosi viac, no nateraz je to v pohode)."

"Som veľmi pyšný na svojho syna, Jacka, a keď sa vraciam domov, do New Yorku, môj nevlastný syn ma s nadšením objíme, dcéra na mňa vrhne taký zvláštne milý pohľad - o tom to všetko je. Možno to znie sentimentálne, ale naozaj sa cítim byť milovaný. Pracujem na sebe; stále som nedôveryhodný, ale vďaka všetkým tým úžasným momentom, ktoré sa mi dostávajú, sa dostávam do štádia blaha."

"Žijem svoj život a na druhej strane si užívam tie najbláznivejšie sny. Ak mi pred piatimi rokmi ľudia vraveli, že ak tomuto všetkému prepadnem, tak sa mi všetko vráti späť, povedal by som im 'jasné kámo, ale nemáš ani potuchy, aké je to všetko ťažké'. Som šťastný, že sa stále venujem spevu a skupine. Mám to ešte radšej ako predtým. A to sa ešte len rozbieham."

autor: Omer Ali
zdroj: ("In The Mode For Love") Time Out, 04/04/2001