David o “Delta Machine”

David o “Delta Machine”

David Gahan exkluzívne pre staticmultimedia.com

Prečo ten názov "Delta Machine"? Tvoja asociácia?
Slovo "Delta" je ovplyvnené bluesom a "Machine" samozrejme preto, že sme na interpretáciu piesní použili stroje.

Čiže niečo ako klasický žáner interpretovaný moderným spôsobom - použili ste množstvo technológie?
No to áno, teda myslím vcelku dosť v slovníku Depeche Mode. Viete, ak by sme mali vybrať album, ktorý by po hudobnej stránke zosobňoval všetko, čo sme urobili za tých 30 rokov, bol by to tento. Presne v zmysle: "Vitajte v mojom svete" a "dovidenia". (úškrn)

Obrátili ste blues hore nohami?
No áno, v určitom zmysle. Neodvážil by som sa tvrdiť, že je to bluesový album. Ale definitívne cítiť na albume blues - tak ako po hudobnej, tak aj textovej stránke. Vyjadruje to, čo cítite a opakovane to z vás vyrve. A presne o tom je blues. Jeden riff za druhým v parádnom víre. A presne v takomto duchu bol album postupne budovaný.

S Martinom ako s jedným z napodceňovanejších gitaristov alebo ste použili nájomných hudobníkov?
Neviem o tom, že by bol podceňovaný. Rozhodne je, myslím, veľmi talentovaný gitarista. Hrá na gitare hlavne kvôli nápadom. Myslím však, že keď príde na komponovanie hudby, tak si ten proces veľmi užíva, omnoho viac, než keď sa to neskôr vyvíja v niečo, čo mu príde nezvyklé. Pri modulárnych syntezátoroch môžete hrať na gitaru a celé to prehnať cez zosilňovač. A výstup zo zosilňovača zasa pošlete opäť cez modulárny syntezátor a tento výstup nakoniec spájate alebo striháte. Aby ste takýto útok trochu zjemnili, tak k tomu pridáte ešte nejaký malý gitarový riff v podobe sekvencie. Celé to zahráte naživo a opäť nahráte. Takto vyzerá proces komponovania od momentu, čo hudobný nápad opustí Martinove prsty a skončí ako nahrávka.

Ako to, že v dvoch, či troch skladbách vyznieva album ako ozvena albumov "VIolator" a "Songs Of Faith And Devotion"?
Dôvody sú viaceré. Spomenuté albumy boli po hudobnej stánke ovplyvnené bluesom a gospelom. Skutočne si myslím, že spojítko tých albumom je postavené na tých vplyvoch.

Jednou z tých skladieb je "Slow", pochádza z éry spomenutých albumov?
Možno vznikla ešte skôr. A možno bola pripravovaná pre "Songs Of Faith And Devotion", to si vážne nepamätám. Ale je to dosť môžné. Pri počúvaní demosnímkov k tomuto albumu som Martinovi povedal, "to je stará skladba." On na to, "Jasné, len ju potrebujem reinterpretovať." A on ju fakt prerobil. Pamätám si, ako prebiehalo predstavovanie Martinových demosnímkov kedysi. Sedeli sme v miestnosti, počúvali demá a Alan sa s niektorými akosi nevedel stotožniť... takže "Slow" bola medzi tými, ktoré sme v danom období nahrávania jednoducho na album nevybrali. Domnievam sa, že si ju Martin odložil a jednoducho zapasovala ku skladbám, ktoré sme pripravili na tento album, hlavne pre ten bluesový vplyv. Martin z bluesovej školy vytiahol na tento album omnoho viac vecí, ako kedysi. A to sa týka aj mňa. Nie je to niečo, o čom by sme diskutovali, ale pri písaní skladieb sme vychádzali z tej istej atmosféry.

Ako to, že skladby, ktorými prispievaš na albumy Depeche Mode, neboli nikdy autorsky vašim spoločným dielom s Martinom, ale s úplne inou osobou? To sa obávaš spolupráce s Martinom?
Nie (úsmev). Na tomto albume ale je jedna skladba, ktorú sme napísali spoločne. Volá sa "Long Time Lie", no veľmi rád pracujem s inými hudobníkmi. S ľuďmi, ktorých tak dobre nepoznám. Jednoducho je to pre mňa výzva. Na konci nahrávania sme sa o tom s Martinom rozprávali. Vlastne to začal Ben Hillier, náš producent. Spýtal sa Martina, "Čo si myslíš o tom, ako sme spravovali "Long Time Lie"? Ono to bolo tak, že mi Martin poskytol svoj nápad a ja som sa o nejaký čas vrátil späť s textom a vokálnými melódiami spojenými s akordami, ktoré zahral. No a nakoniec z toho bola "Long Time Lie". Ben dodal: "Možno by ste v budúcnosti mohli toho urobiť spolu viac, chlapci." Martin sa ma na to neskôr opýtal, či by som o také niečo mal záujem. Len som dodal, "Jasné".
Viete, ak s niekým komponujem, tak tomu človeku poviem: "Ak mi posunieš nejaké nápady, gitarové linky alebo atmosféru, nemusia nič konkrétne vyjarovať.. stačí, ak to vyprovokuje nejaké nápady v mojej hlave." Čím menej toho ten človek pripraví, tým viac budem z toho nadšený. Tak to fungovalo napríklad pri skladbách, ktoré som písal s Richom Machinom zo Soulsavers, ten mi poslal gitarovú linku alebo niečo, čo zahral na organe, či na piáne, prípadne veľmi surové skeče bassových liniek. Presne to ma vedelo vyprovokovať k písaniu slov a melódii.

Musí to byť pre teba doslova pocit obrody. Narážam na to, že si si vôbec nevzal dovolenku, ktorú by si si právom zaslúžil po 18-mesačnom turné, ale hneď si sa vrhol do nahrávania so Soulsavers a neskôr do nahrávania "Delta Machine". Takže, akým spôsobom ťa spolupráca s Richom stimulovala pre nahrávanie s Depeche Mode?
Jedno nadväzovalo na druhé. A vlastne, nahrávanie so Soulsavers ma viedlo k pokračovaniu komponovania s Kurtom. Ten totiž so mnou pracoval v štúdiu, nahrával moje vokály pre Soulsavers. Akonáhle som spísal svoje nápady a mohol s nimi zájsť do štúdia v New Yorku, tak Kurt nahral všetky moje vokály pre danú skladbu. No a počas nahrávania sme sa začali pohrávať s nápadmi. V jeden deň povedal: "Dostal som nápad na takúto melódiu." Ja na to, "ok, nechaj ma s ňou pracovať, uvidíme, čo z toho vzíde." A ono z toho naozaj niečo vzniklo, bolo z toho cítiť jeho nápad. On inak vystupuje pod pseudonymom Captain Kurt. Venuje sa prevažne inštrumentálnej elektronike. Myslím, že v minulosti urobil aj zopár remixov, ako pre mňa, tak aj pre kapelu. Sme kamoši, no a posunul mi svoje nápady. Ja som na ich základe napísal skladbu a tú sme nahrali. Takže sme vlastne medzi nahrávaním vecí pre Soulsavers pripravovali demá ďalších skladieb. Po troch, či štyroch takých skladbách som povedal: "Pozri, viem, že by si ich možno chcel použiť pre vlastný projekt, ale ak by si mal záujem, rád by som niektoré z nich prehral našej kapele." Takže tak nejak k tomu došlo.

V skladbe "Should Be Higher" je jeden verš: "Tvoje klamstvá boli príťažlivejšie, než pravda." Reflektuje to na tvoje skúsenosti s drogami v 1990-tych rokoch? Ešte stále ťa to prenasleduje?
No, dnes viac, ako inokedy. Ale zároveň to reflektuje na môj záujem, bolo tomu častejšie v začiatkoch môjho komponovania, o niečo, čo nie je v podstate skutočné (smiech). A práve to ma často dostávalo do problémov. No priťahuje ma to tak či tak, na druhej strane to má vplyv na moju optimistickú stránku. Zistil som, že ten verš vlastne pojednáva o tom, že niekedy sa veci zdajú na pohľad vzrušujúce a pritom to môže byť pre vás nebezpečné. Viete, ono to trvá dlhšie, než sa dopátrate pravdy. O to je tá odmena potom sladšia. Preto to pokračovanie... "Mal by si mať nadhľad. Ja ti ho ponúknem." To zasa odkazuje na to, čo tak často v živote cítim, cítim život samotný - a to je tá najkrajšia vec. Na tom, aby ste sa stali jeho skutočnou súčasťou, musíte riadne zapracovať. A preto ten záver: "Všetko, čo chcem, je láska."

V zmysle stability?
No, nech už tá stabilita znamená čokoľvek.

Alebo vrúcnosti?
V zmysle spolupatričnosti, viete? Tá prichádza v rôznych formách. Niekedy ten pocit spolupatričnosti vyplynie z obyčajného pocitu, či túžby byť potrebný, či žiadaný. Nie vždy vás uspokojí to, čo v skutočnosti hľadáte. Byť žiadaný je fakt pekná vec, ale iba na začiatku. To preto, že všetko potrebné a žiadané raz prestane byť potrebné. (smiech)

Čiže, povedané jednoducho, ešte stále zvádzaš v sebe vnútorný boj?
To myslím, že úplne každý. Neviem. Niekedy to zo seba jednoducho potrebujem dostať von. A práve spôsob prostredníctvom skladieb je omnoho zdravší, než inak, ako som to robil kedysi.

Tak nám prezraď, aká je tvoja stratégia prežitia, po 17-tich rokoch, čo si prežil klinickú smrť?
Všetko pre jeden skutočne prežitý deň.

Môžeš si teda teraz zaspomínať na ten moment, na konci mája 1995, kedy si sa predávkoval v hoteli Sunset Marquis v LA? Aké to je, byť považovaný za mŕtveho?
V tomto smere sa teda nie je čím chváliť - myslím tak, že by som bol na to hrdý, či podobne. A nešlo ani o žiaden duchovný zážitok. Všetko, čo si pamätám, a pamätám si to naozaj živo, bola absolútna černota. Akoby ste sa ponorili do čiernej vody, či farby a pocítili závan absolútneho kľudu. No potom, prišlo to nečakane, zrazu sa objavilo svetlo, rozbolela ma hlava, všimol som si, že mám ruky pripútané k posteli, v ktorej ležím, nado mnou stojí policajný dôstojník čítajúc mi príkaz k zadržaniu za užitie zakázaných látok. Žiadna sláva, však? Skôr to pripomínalo, ako keď vás niekto udrie kladivom.

Rozprával si o tom aj svoji deťom?
O čom?

O tom chlapíkovi, ktorým si kedysi bol.
No, moje deti už dávno deťmi nie sú. Teda okrem mojej dcéry, ale synovia majú 25 a 21. Takže sú to mladí muži, žijúci si svoje životy. Nepremýšľajú o živote ich otca. No dúfam, že sa poučili z chýb, ktoré som v mladosti urobil. A dúfam, že sa nevyberú tou istou cestou. O to však nemám obavy. Sú to silné osobnosti.

Premýšľal si v roku 1980 o tom, kde asi budeš v roku 2013? A je to, kam si sa po 33 rokoch dopracoval, čo si očakával?
Neviem. Keď ste v puberte, tak o takých veciach veľmi nepremýšľate, hoci myslím, že vtedy premýšľate o mnohých veciach. Všetko je, a zároveň nič nie je, dôležité. Dnes to mám jednoduchšie. Viem, čo je pre mňa dôležité a začínam si uvedomovať, čo pre mňa už viac dôležité nie je. Je skvelé dostať sa do takéhoto štádia, skvelý pocit.

Pýtal som sa to preto, lebo Andy McCluskedy z OMD sa nechal počuť, že ak by v roku 1978 vedel, že budúcnosť rocku budú raz predstavovať Mumford & Sons, tak by sa porúčali hneď na začiatku.
No, tak neviem, prečo takéto niečo povedal. Buď za tým bola žiarlivosť alebo niečo v zmysle, že dnes už nikoho nezaujíma, kto je Andy McCluskey (smiech). Neviem, ako to vlastne myslel. Podľa mňa sú Mumford & Sons skvelá kapela. Komponujú spolu skvelé skladby a majú úžasného ducha. Neviem, ako inak sa ma to má týkať.

Skôr v zmysle, že ste začínali ako synthy-popová kapela s úmyslom poraziť rock´n´roll, čo sa samozrejme nakoniec nikdy nestalo.
No, počul som, že Andy McCluskey napísal naozaj príšerné popové skladby pre mladé popové kapely, ktoré dnes prenikli do všetkých rozhlasových staníc po celom svete. Takže, raz by som ponúkol Mumford & Sons niektorú z tých blbostí, čo asi napísal.

Pri pohľade na kariéru Depeche Mode sa nedá nevšimnúť zaujímavý vývoj: na začiatku ste boli považovaní za nezaujímavých, potom vás zrazu každý napodobňoval a dnes ste pre každého vzorom. Je to podľa teba zaujímavé a inšpiratívne?
Ja neviem. Samozrejme, že mi to lichotí, no ja z toho pri moje práci nevychádzam, na takéto "fakty" pri práci nemyslíte. Ak pracujete na nových skladbách, snažíte sa sám seba prekonať, ako všetko, čo ste urobili v minulosti. Snažíte sa jednoducho vytvoriť niečo nové.Podľa mňa, ak v takomto postupe pokračujete, tak sa s tým ľudia stotožnia. Minulosťou predsa žiť nemôžete. Tú môžete použiť pri vytváraní niečoho nového. Minulosť je ta tam, musíte ísť vpred. Nemôžete žiť v pocite závisti, žiarlivosti, či nenávisti. To akoby ste si načúrali do všetkého, čomu sa teraz venujete (úškrn).

A teda tvoja najobľúbenejšia cover verzia DM?
Zopár sa ich nájde. Najčastejšie som asi počúval "Personal Jesus" od Johnnyho Casha, čo pokladám sa najpoctivejšiu verziu tej skladby - tak bola tá skladba pôvodne napísaná, gitara a vokálna melódia.

Takže máš z nej zimomriavky?
Jasné, je super, je to predsa Johnny Cash. On predsa dokázal ľuďom vyvolať zimomriavky v momente, ako otvoril ústa.

Ste na nadchádzajúce turné poistení proti zvýšeným nákladom, ktoré pri poslednom turné súviseli s nepríjemnosťami, ktoré sa nedali ovplyvniť?
To absolútne netuším. O tomto musíte hodiť reč s našim manažérom.

Uvedomil si si vďaka nádoru, natrhnutému svalu a preťaženiu hlasu vlastnú smrteľnosť?
Svoje vlastné zdravie až tak nerozoberám. Robím všetko preto, aby som sa udržal vo forme a pri príprave na turné to platí obzvlášť. Viete, nikdy neviete, čo vás čaká za najbližším rohom. S tým sa musíte zmieriť. Za tie roky som sa naučil, že sú veci, ktoré nemáte šancu ovládnuť. Dnes však robím všetko tak, aby som sa nezničil, čo je podľa mňa dobrý prístup. Nuž ale z času na čas, ako pred posledným turné, práve preto, že to celé len začínalo, to bolo všetko mimo mojej kontroly. Ako som povedal, s tým sa musíte naučiť žiť. Snažím sa však na to nemyslieť a užiť si to všetko čo najviac. Je to však už len o jednom dni a koncerte v jednom meste.

Čiže teraz, pri príprave na turné, máš režim ako vo výcvikovom tábore?
Ako som povedal, starám sa o seba, ako sa najlepšie dá. Viem, čo sa očakáva nielen odo mňa, ale aj od celej kapely. Ak spievate každú noc dve hodiny na pódiu a máte toľko šťastia, že ste to schopný zvládnuť, tak potom viete, o čom hovorím. Ono by to bolo vyčerpávajúce aj v prípade, keby som celé dve hodiny spieval a ani sa nepohol. Lenže, ono to so sebou prináša množstvo energie, emócii a pocitov, ktoré prichádzajú ako zo strany pódia, tak aj zo strany publika. Takže, byť vo forme je viac než nutné.

Ako budete tentoraz spájať nové a staršie veci? Čo môžu fanúšikovia od turné očakávať?
No, v prvorade predstavujeme nový album, "Delta Machine", a práve z neho budeme hrať hneď niekoľko skladieb. Všetko je momentálne v štádiu príprav, chalani za mnou prídu, čosi skúsime a... Viete, najskôr si k tomu sadneme a spíšeme zoznam možno... 100 skladieb. No a ten zoznam musíme následne zredukovať na 20,22, či 23 skladieb, čo sa zmestí do dvoch hodín hudby. Oni to v podstate nakoniec nechajú na mňa, pretože ja presne viem, aký musí mať koncert spád. Takže, ak sa dopracujeme k číslu 30, začneme tie skladby skúšať. Robíme všetko tak, aby sme boli schopní zahrať ktorúkoľvek z tých skladieb. Na tomto turné sa budeme snažiť meniť setlist každý večer. Čiže, budeme mať k dispozícii jeden stabilný set, no počas ďalšieho koncertu, ak budeme mať chuť, budeme schopný zameniť 5-6 skladieb. To preto, že sme ich naskúšali viac a do setlistu takisto skvele zapadnú. Šou jednoducho musí fungovať. Má svoj náležitý začiatok, s ktorého sa prejde.. veď viete, je to akoby ste dve hodiny sedeli v kine. A neviem ako vy, ale ja po dvoch hodinách sedenia začnem byť nervózny. A je úplne jedno, aký je ten film dobrý.

Takže, šou rozhodne nebude taká dlhá, ako "Hobbit".
Ten film som nevidel, ale môj syn sa na to šiel pozrieť s mojou dcérou. Obaja mi tvrdili, že sa nudili (smiech)

Nedávno sa konala oslava 40-teho výročia albumu Pink Floyd, "Dark Side Of The Moon". Aký význam má pre teba tento album?
Je to skvelý album. Viete, impozantný záležitosť.

Myslíš atmosférou alebo ako?
Pokiaľ ide o album? Jednoducho to označenie platí pre všetko: texty, atmosféru, muzikanstvo, nadčasovosť

Názory Devotees (3)

Night

 1    20. apríl 2013 o 08:33

Super rozhovor, ďakujem Monghi….nikdy neviete, čo vás čaká za najbližším rohom..to je pravda Dave.
Na ľavej ruke obrúčka-nevšimla som si na iných fotkách, že ju nosí.
Páči sa mi, keď muži nosia obrúčku. smile

weller_uk

 2    24. apríl 2013 o 15:29

Dufam, ze tu poklonu pre Pink Floyd myslel uprimne.
Zvlasne je, ze hoci nikdo okolo mna Pink Floyd nepocuval, ked som bol maly, Dark Sode of the Moon ma prenesie do minulosti a ja som zas stupel v nejakom pieskovisku v Ruzinove.

... if you hear this whisper, you’re dying.

eternal outsider

 3    24. apríl 2013 o 18:06

weller_uk: And I am not frightened of dying. Any time will do, I don’t mind. Why should I be frightened of dying? There’s no reason for it – you’ve got to go sometime…

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa