David: Nič veľké neplánujem (1997)

Tak ako Andy Fletcher, aj David Gahan poskytol v roku 1997, po vystúpení Depeche Mode v nočnej šou Jaya Lena exkluzívny rozhovor pre americký denník Press Telegram.

Čo sa stalo s tvojimi vlasmi?
Ostrihal som si ich.

Vyzerá to teraz skvele. To sa ti už dlhé prestali páčiť?
Už som bol z nich unavený. Mal som ich dlhé takmer sedem rokov.

Takže v podstate preferuješ kratší zostrih.
To sa tak povedať nedá. Takto je s nimi menej starostí. V lete mi s nimi bolo príliš horúco a už ma unavovalo ich neustále zmývanie.

Tvoje oblečenie je vždy "in" a veľmi štýlové. Kde to všetko nakupuješ?
Všade. Vždy som bol na oblečenie zaťažený, tri roky som študoval módne návrhárstvo. Svojho času som chcel byť dizajnérom a návrhárom, určite nie rockovou hviezdou. Takže, niekedy si oblečenie sám navrhujem a dám si ho jednoducho vyrobiť. Ale takisto veľmi rád nakupujem. Čiže mám vážne obrovský šatník. No ale väčšina tých vecí je postavená na mojich nápadoch, ktoré niekto pre mňa zrealizoval.

Spoznávajú ťa ľudia pri nákupoch, oslovujú ťa?
Až tak veľmi mi to nepríjemné nie je. Z času na čas sa mi ľudia prihovoria.

To ťa vážne vtedy neotravuje?
Ani nie. Jediné miesto, kde mi to vadí, sú určite toalety.

Aj sa už stalo?
Jasné, niekoľkokrát. Ale mám v takýchto prípadoch účinnú metódu. Keď ku mne na toalete pristúpia, tak sa otočím a jednoducho im pomočím nohy. To vždy zaberie.

Tešíš sa na časy, kedy opäť vyrazíte na turné?
V súčasnosti o ničom takom nepremýšľame, takže nie.

Možno po tomto týždni...
Ešte len teraz končíme s promo vecami, s ktorými sme začali v januári v Európe. Po tom sme mali krátku pauzu. Nechali sme to celé na osud.

Takže žiadne ďalšie plány? Čo budeš robiť s toľkým voľným časom?
Mám veľmi veľa plánov. Presťahoval som sa do nového bytu v New Yorku, plánujem sa usadiť a čo najviac času stráviť s mojim synom, jednoducho si len tak užívať dni. Je skvelé niečo zmeniť, než príliš veci vopred plánovať. Takže momentálne vážne nič veľké neplánujem. Celé to plánovanie budúcnosti ma už pekne znepokojovalo.

To si bol vždy takto tradične rodinne založený?
Samozrejme. A je pre mňa veľmi zložité spájať to s kariérou a udržiavať veci v správnej rovnováhe. Je ťažké viesť normálny rodinný život a pritom 90% času tráviť na cestách mimo domu. To je naozaj ťažké a treba priznať, že som v tom veľmi úspešný nebol, ale na druhej strane je to niečo, po čom túžim a to je moja budúcnosť. Rád by som strávil viac času s blízkymi a s tými, na ktorých som v minulosti nemal dostatok času. Rád by som na tých priateľstvách viac popracoval a bol zasa rád niekde inde. A to najmä teraz, keď je kapela vlastne v Európe a ja som sa usídlil v Spojených štátoch. V porovnaní s nimi som aj tak viac času odlúčený od rodiny a na cestách.

Posledný rok, či dva, sa toho o tebe a kapele popísalo v médiách neúrekom. Myslíš, že sa k vám média stavajú férovo?
Podľa mňa celkom áno. Ja som bol vo svojom postoji k veciam dosť úprimný, myslím, že je to celkom dobre zdokumentované a verte mi, viac k tomu ani netreba dodávať. Ešte to nie je ani rok, čo som čistý. Viete, čo už je to za "novinku", keď je niekto triezvy, no myslím, že média by si mali uvedomiť, že za človeka, o ktorom píšu a ktorý prechádza osobnými problémami, nesú značný podiel zodpovednosti, takže by mali aj písať o tom, že existuje šanca na zmenu k lepšiemu, ak máte snahu vyhľadať správnu pomoc. Ale viete, médiá sú médiá, priživujú sa na drámach ľudí a takých prípadov bolo za posledné roky vcelku dosť, takže sa to dalo všetko očakávať.
Ale zistil som, že sú ľudia, ktorým na mne veľmi záleží, ako napr. moja rodina, či môj syn. Už je dosť vyspelý na to, aby vzal do rúk noviny a čítal. Jasné, že niekedy sú veci až príliš prikrášľované, či prezentované z toho nesprávneho uhla pohľadu, čiže aj preto som sa snažil vysvetliť všetky tie veci, ukázať ľuďom, že to nie je nič "cool", žiadna sranda, že je to len obyčajné klišé, viesť taký život, obzvlášť život v rockovej kapele. Všetko sa dá ale zmeniť, ak na to máte guráž.

Zdroj: Press Telegram, 1997