David: Na Depeche Mode som veľmi hrdý - 10/2003

V októbri v roku 2003 vystúpil David Gahan, v rámci propagácie druhej časti európskeho turné k albumu "Paper Monsters", v televíznej Ardission Show, ktorej súčasťou bol krátky rozhovor. V ňom okrem aktuálnych otázok týkajúcich sa jeho sólovej kariéry, odzneli otázky venujúce sa aj Depeche Mode, ako aj Davidovým neslávnym dňom.

Tak tu máme Davida Gahana, idol Helen Segarovej (ďalší hosť relácie)... Bol si to ty, kto prišiel s nápadom pomenovať skupinu s názvom Depeche Mode?
No áno, bohužiaľ som to bol ja.

A prečo nie napr. Elle, či Marie Claire?
No, v tom čase som študoval módne návrhárstvo a v jednom malom klube sme mali koncert. Po jeho skončení sa ma prítomný novinár spýtal na názov skupiny a ja som sa obzeral dookola, stôl predo mnou bol plný módnych časopisov ako spomínané Marie Claire, Elle, Depeche Mode a tak som mu "strelil" do mikrofónu práve ten posledný názov. Možno Marie Claire by pôsobilo lepšie.

Boli ste skutočnými pioniermi elektronickej hudby, hoci v tom čase už hudobnú scénu dávno prevalcovali Kraftwerk. Ich štýl bol v porovnaní s vašim viac akustický, robotický.
No áno, máte pravdu, s gitarami sme to veľmi nevedeli a veľa inšpirácií sme čerpali u Kraftwerk. Ale na syntezátoroch nás priťahovala možnosť vytvárať rôzne zvukové škály, ako aj samotná možnosť ich využitia.

V roku 1987 ste vydali album "Music For The Masses", za ktorým nasledovalo "Turné pre masy" a posledný, 101-vý, koncert v pasadenskej Rosebowl aréne bol nafilmovaný režisérom Pennebakerom. Film vás ukázal v polohe, v akej sme vás dovtedy nepoznali. Čo bolo na tom celom úžasné, bola skutočnosť, že Pennebaker sa do tej práce tak ponoril, že sa na to všetko začal pozerať očami nadšeného fanúšika skupiny, ktorým sa nakoniec aj stal.
Správne, dodnes ľudia nepochopili, že v tom čase to bol vlastne dokument o fanúšikoch Depeche Mode a celom tom fenoméne okolo nich. Skutočnosť, že by mohli byť až tak oddaní, že to hraničí až s akousi vierou, bola zobrazená v kontraste s tým, že sme v tom čase boli skupinou, ktorá mala v éteri strašne nízku hranosť. Takže vlastne popularitu sme získali vďaka fanúšikom, ktorí chodili na naše koncerty a reakcie fanúšikov sú základom "kúzla" toho filmu. A potom tam bolo plno rečí o tom, ako Dave dobre vyzerá, ako si všetci myslia, že je "nóbl"... bla bla bla a ako na pódiu vyzerá lepšie ako v skutočnosti, aký by bol z neho dobrý model...

Po 22 rokoch, čo by typický hlas Depeche Mode, si sa rozhodol vydať vlastný album "Paper Monsters". Nie je na mieste povedať, že si začal byť frustrovaný úlohou akýchsi úst skupiny a cítil sa možno ako George Harrisson v The Beatles?
Nie! No, ale trochu áno, je dobré priznať, že po toľkých rokoch sa naše role a svet, ktorý sme vytvorili, stal pre nás akýmsi stereotypom a mali sme problém vytvoriť čokoľvek nové, čo by vyzeralo odlišne aj v našich vlastných očiach. Takže keď som mal šancu pracovať so skupinou nových ľudí a postavil sa pred výzvu predviesť svoje vlastné skladby, tak som sa toho chopil.

Takže máš pocit, že si len ústami Depeche Mode a jednoducho si musel povedať, že ak sa veci nezmenia opustíš skupinu... ?
Nie tak úplne. Nedávno som sa stretol s Martinom, veľa sme sa rozprávali a bolo to povzbudivé. Mám pocit, že skupina, s ktorou teraz pracujem, mi pootvorila nové dvere a teraz sa jednoducho vrátiť nemôžem. Všetka nová hudba, ktorú tvorím, je založená na mojej plnej účasti, a ktokoľvek sa ku mne pripojí, stane sa súčasťou môjho hudobného osudu. Ale na Depeche Mode som veľmi hrdý a tejto časti života sa nikdy nezbavím, pretože je to jednoducho môj život.

Ten názov "Paper Monster" akoby odkazoval na monštrá, ktoré ťa prenasledovali keď si pil a hlavne užíval drogy. Ide o akýsi tvoj vlastný "očistec"? Si vyliečený?
Viete, z alkoholu a drog sa nevyliečite nikdy. Musíte sa jednoducho naučiť s tým pocitom žiť a mať dostatok guráže a sily tomu pokušeniu odolať. A vaša otázka - áno, ide o monštrá, ktoré som si vytvoril vo svojej hlave: strach, úzkosť a odpor voči sebe samému. Zmrzačili a zastavili môj život na niekoľko rokov. Papierové monštrá boli veci, za ktoré som sa schovával, lenže potom musí prísť moment, kedy sa ich musíte zbaviť, naučiť sa proti nim bojovať, čo je presne to, čo som urobil a stále sa snažím robiť.

Teraz žiješ úplne iným životom, veľmi skoro vstávaš, pravidelne sa venuješ joggingu, praktizuješ jogu, chodíš na hlasové cvičenia, veľa času tráviš so svojimi dvoma synmi, a musím uznať, že napriek všetkým tým drogám vyzeráš čertovsky dobre.
:)

Mal si po celý čas pri sebe strážneho anjela alebo čo...?
Samozrejme, volá sa Ed, je z Detroitu, je takisto hudobník, ale už som ho nejaký čas nevidel. Vždy mi bol dobrým priateľom, keď sme bol na turné, tak bol neustále pri mne, čo bolo pre mňa dôležité, nakoľko dobre padne, keď ste aj s niekým iným ako so skupinou, s ktorou trávite čas takmer 24 hodín denne.

Laškoval si so smrťou, veľa sa hovorilo o tom, ako si si podrezal žili počas tvojho pobytu v LA, neskôr si opäť takmer zomrel, keď si prekonal dvojminútovú zástavu srdca. Ako na to spomínaš dnes, nemáš problém o tom rozprávať?
Nie, je to v poriadku. Všetko, čo sa udialo, bola moja vlastná voľba, myslel som, že to bude zábavné, ale nebolo. Uvedomil som si, že všetko, čo som robil bolo nesprávne, ale to len do momentu, kedy som si podrezal žili. Až potom mi došlo, že som to už pohnojil totálne. Zábava vtedy skončila.

Takže môžeš povedať, že drogy sú pasca a povedať, že sú zábavou nie je žiaden problém, tak ako ich užívať? No po dvoch troch mesiacoch si ich prestal užívať preto, aby si z toho nemal zlý pocit?
Samozrejme. Môj boj s drogami sa stal vecou verejnou a ja som mal šťastie, že som dostal druhú šancu a môžem robiť to, čo som vždy chcel... žiť a robiť hudbu. To je to pozitívne, čo z toho všetkého vzišlo a mal by som vlastne ďakovať všetkým, ktorí stáli pri mne. Kesslerovi, nášmu manažérovi, skupine, rodine atď. Som šťastný z vlastného rozhodnutia požiadať o pomoc. Pretože to je na tom to najťažšie...

Vďaka za rozhovor, to bol Dave Gahan z Depeche Mode.

zdroj: TV, Ardission Show, 25/10/2003

Názory Devotees (26)

karen

 1    23. júl 2006 o 17:02

Pekny rozhovor. Nemozem si pomoct, pre mna Daveovo spravanie v case PM vykazovalo znamky velmi prijemnej pokory, hodnej hudobnikov najvacsieho mena. V sucasnosti sa mi zda, ze uz znovu nabral spat nieco zo svojho stareho ega a jemnu aroganciu. Preto ho ale nemam menej rada. Len ten Dave solista bol tusim akosi sympatickejsi…


nissan

 2    25. júl 2006 o 10:09

Hm Dave a pokora počas PM? To hádam nie, práve naopak - povedal aj to, čo malo byť navždy dôstojne umlčané a vrátiť to do pôvodného stavu je nemožné. Kto vedie taký privilegovaný život ako Dave nemá právo sa takto sťažovať a osočovať svojho “zamestnávateľa”. Tento rozhovor bol len bielou vranou. Keď tak často a rád prirovnáva DM k rodine a manželstvu, tak by to malo byť tak, ako hovorí stará pravda - Čo sa doma navarí, to sa doma zje…


Dangerous

 3    25. júl 2006 o 10:18

nissan: souhlas, vždyť sme si nemohli ani PM vychutnat, díky drsným prohlášením, které Dave všude trousil…


luckomen

 4    25. júl 2006 o 12:22

Mno něco z trošičku jiného soudku -

http://ocko.idnes.cz/hitparada.asp?klip=25#hitparada

posílejte hlasy pro DM na Óčko!!!!!!!!!


:-D


Dangerous

 5    25. júl 2006 o 12:25

Ad Gahanovi výroky z roku 2003 lze říct pouze jedno…. buďme rádi, že rok 2003 je minulost a my jsme mohli slyšet v Bratislavě Dave Gahana, jak říká po Leave in Silence Goreovi: “To bylo nádherné, příteli, moc pěkné..”


Ringo

 6    25. júl 2006 o 12:55

jestlize je DM defakto rodina, je jasne ze v kazde rodine nastanou obcas trenice a tak se stalo i v DM. To co rekl Dave si myslim ze uz prave zapomenute je, protoze to byla jen silacka gesta a prohlaseni. Mame rok 2006, turne v plnem proudu a kapelu snad v nejvetsi pohode od roku 1990. Co si prat vice? Kdyz posloucham bootleg TTA z Frankfurtu, kde slysim od Dava velmi sasto mistr Martin a pri Enjoy the Silence dave v instrumentalni pasazi stale porvava Martin, tak tohle me hreje u srdce. A nemyslim si ze by to byla pretvarka. Nakonec i ty silacka prohlaseni Dava byla k necemu dobre. Kapela si konecne vyrikala to, co v sobe clenove leta dusili a to delalo to dusna a napeti v kapele.


Beladona

 7    25. júl 2006 o 12:59

Jenže část Daveova kouzla spočívá právě v určité dětské prostotě, že říká, co si myslí.


Ringo

 8    25. júl 2006 o 14:50

BELADONA: presne tak. Porad mi pripada jako ten mlady nezkuseny usmevavy nevinne se usmivajici chlapec z 80. let. A to je super. To mu navic pridava na mladistvosti. Videli sjte nekdo co za krabate skleby byli Rolling Stones ve veku v kterem je ted Dave. Az se mi tomu verit nechce. Ze by drogy zpomalily jeho starnuti? Taky jsem cetl, ze clovek ktery doztane mozkovou mrtvici zustane vzhledove po nasledne leta hodne podobny tomu veku, v kterem tu prihodu dostal. Mozna to plati i pro zastavu srdce:-)))


tuner1

 9    25. júl 2006 o 22:25

Ringo:mas potom asi dost stare fotky ale uz pekne dlho nevypada ako volakedy co ty spominas kaaamo


myslim ze je dost fadne ked sa kazdy clanok tykajuci sa Gahana konci tymi drogami. furt je to o tom istom. nedalo by sa to vynechat alebo take volaco? neni som tu dlho ale uz som ich tu videl na moj vkus dost hmmm


Monghi

 10    25. júl 2006 o 23:15

nemozem za to, ze o tom novinari stale tocia a vzdy sa k tomu budu vracat. zdrojove clanky needitujem, jednoducho ich prekladam v takom stave, v akom sa mi dostanu do ruk. Cize v celej svojej dlzke a rozsahu.


Ringo

 11    26. júl 2006 o 07:03

TUNER: pravda, na SOFAD vypada mnohem starsi nez ted:-)


Dangerous

 12    26. júl 2006 o 08:25

to Beladona: ano, je to část Daveova kouzla, navíc pokud bychom vzali, že výsledkem, jeho prohlášeních z roku 2003, je album Playing The Angel a úžasné Touring The Angel, tak se fanouškům skupiny, Daveova prostota a upřímnost velmi vyplatila…


Ringo

 13    26. júl 2006 o 08:32

DANGEROUS: a zapopmel jsi jeste na jednu veledulezitou vec. Diky temto Davovym neomalenym a pridrzlym frajerskym recem si muzeme na novem albu DM poslechnout veci jako Suffer Well a Nothings Impossible. A dobre ze na albu DM, protoze kdyby to Dave vydal nekde jako solo, nemuselo mohlo by se to minout ucinkem a mohlo to znit uplne jinak a ne tak dobre, jako kdyz to upravili pro potreby DM alba.


Dangerous

 14    26. júl 2006 o 09:15

to Ringo: No to sem svým předchozím příspěvkem právě myslel, protože Playing The Angel je vůbec nejlepším albem Depeche Mode, díky soupeření G+G, díky tomu bylo i tak rychle uvařené a Nothing´s Impossible je možná vůbec nejlepším songem který DM udělali, pusť si ji třeba 10x za sebou a její síla se znásobuje o počet jejího puštění....


ještě poznámka, pořád sem tvrdil že PTA je posledním albem DM, že dál jít nemohou, ale když slyším a vidím Martyho a Davea na TTA, zdá se mi divné, že by tohle “přátelství” nepokračovalo…


chmelko

 15    26. júl 2006 o 09:30

chlapi, práve počúvam tu Bratislavu a lepší koncert som ešte nepočul..
DM nikdy neboli lepší...musím to napísat:-))))


Ringo

 16    26. júl 2006 o 09:36

DANGEROUS: na me turne TTA udelalo takovy dojem, ze jsem se dokonce zamiloval i do Martinova DJ setu, coz je vzhledem k memu hudebnihu vkusu asi zvlastni, ale ten DJ setje proste mistrovsky sestaven. Jinak to ze DM uz nemohou jit dale je predcasne predvidat. U Violatoru jsme si taky asi vsichni mysleli, ze DM nemohou zajit uz dal. Ja bych si umel predstavit dalsi DM eru stylove zalozenou prave na PTA, tak jako byla stylove zalozena era 80. let na SGR. Proste tim myslim jako ze styl PTA by se mohl dale rozvijet a zavrsit dalsim vrcholnym dilem, jako zavrsoval 80. leta Violator.


Ringo

 17    26. júl 2006 o 09:36

CHMELKO: kus, ted na to nemam prachy, tak me nedrazdi:-)


Dangerous

 18    26. júl 2006 o 09:41

to chmelko: I agree with you smile


Dangerous

 19    26. júl 2006 o 09:42

to Ringo: hezká myšlenka s tou érou PTA!


Ringo

 20    26. júl 2006 o 09:56

DANGEROUS: akorat ze DM si v roce 1990 sami nastavili latku, kterou nepreskoci zrejme ani oni sami:-) V tom vidim jediny problem. Ale hlavne at neco tvori. Pro me jsou to geniove, kteri dokazi vzdy vypotit titul kvality, ktere se v soudobe hudbe rovna maloco, zda-li vubec neco.


Dangerous

 21    26. júl 2006 o 11:09

to Ringo: no i Violator má své mouchy, taková Enjoy The Silence, je ve studiovém provedení, dost nízko pod mojí představou o hudbě Depeche Mode…


Ringo

 22    26. júl 2006 o 11:46

DANGEROUS: hmm, no, mam jiny nazor. Ja Enjoy the Silence povazuji za nejlepsi song co kdy v hudebnim svete vznikl. Je to pro me NO 1 a az pak jsou ostatni pisne, kterym uz stupen priradit neumim, protoze jednou se mi libi ta, jindy ujizdim na one. Ale u Enjoy the Silence umim bezpecne rici, zeje to pro me No. 1:-)


Dangerous

 23    26. júl 2006 o 12:10

Poslechni si třeba nenápadnou To Have And To Hold z alba Music For The Masses…má v sobě mnohem větší kouzlo než  Enjoy the Silence…


Ringo

 24    26. júl 2006 o 12:15

DANGEROUS: to tak nemuzes prece brat. ETS ja proste povazuji za dokonalou, vyjadrujici presne me pocity, nalady, chytne me rytmem, vokalem, refrenem, proste vsim. Kouzlo jinak mohu nalezt v kazde pisni DM. At uz je to Blasphemous Rumours, ktera je pro me typove ETS hodne podobna, nebo Fly on the Windscreen, Here is A House, nebo treba Behind The Wheel, jakozto pisni u ktere velmi casto uvazuji, jestli ji ve svem zebricku neoznacit jako number 2 po ETS. Jenze na to druhe misto je tlacenka jak svina. Tlaci se tam spousta pisni i nejen od DM, ale i od The Cure.


Ringo

 25    26. júl 2006 o 12:18

DANGEROUS: a dost mozna opravdovou No. 2 je pro me Its A Sin od PSB…nevim.


nissan

 26    26. júl 2006 o 20:01

monghi my vieme, že ty si náš Merkúr, začo ti právom patrí naše veľké ďakujem. Mladí /rozumej tu mladá dm fan krv/ chce len naznačiť, že je to vážne klišé. V podstate majú pravdu /čo mu sa ja osobne čudujem/ - pokiaľ boli DM zahalení hmlou, všetko bolo nezaujímavé i nudneé a v čase, keď drogy a ich následky boli /tiež/ už nezaujímavé, tak novinári objavia DM . Smutné...


Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa