David: Na Depeche Mode som veľmi hrdý - 10/2003

V októbri v roku 2003 vystúpil David Gahan, v rámci propagácie druhej časti európskeho turné k albumu "Paper Monsters", v televíznej Ardission Show, ktorej súčasťou bol krátky rozhovor. V ňom okrem aktuálnych otázok týkajúcich sa jeho sólovej kariéry, odzneli otázky venujúce sa aj Depeche Mode, ako aj Davidovým neslávnym dňom.

Tak tu máme Davida Gahana, idol Helen Segarovej (ďalší hosť relácie)... Bol si to ty, kto prišiel s nápadom pomenovať skupinu s názvom Depeche Mode?
No áno, bohužiaľ som to bol ja.

A prečo nie napr. Elle, či Marie Claire?
No, v tom čase som študoval módne návrhárstvo a v jednom malom klube sme mali koncert. Po jeho skončení sa ma prítomný novinár spýtal na názov skupiny a ja som sa obzeral dookola, stôl predo mnou bol plný módnych časopisov ako spomínané Marie Claire, Elle, Depeche Mode a tak som mu "strelil" do mikrofónu práve ten posledný názov. Možno Marie Claire by pôsobilo lepšie.

Boli ste skutočnými pioniermi elektronickej hudby, hoci v tom čase už hudobnú scénu dávno prevalcovali Kraftwerk. Ich štýl bol v porovnaní s vašim viac akustický, robotický.
No áno, máte pravdu, s gitarami sme to veľmi nevedeli a veľa inšpirácií sme čerpali u Kraftwerk. Ale na syntezátoroch nás priťahovala možnosť vytvárať rôzne zvukové škály, ako aj samotná možnosť ich využitia.

V roku 1987 ste vydali album "Music For The Masses", za ktorým nasledovalo "Turné pre masy" a posledný, 101-vý, koncert v pasadenskej Rosebowl aréne bol nafilmovaný režisérom Pennebakerom. Film vás ukázal v polohe, v akej sme vás dovtedy nepoznali. Čo bolo na tom celom úžasné, bola skutočnosť, že Pennebaker sa do tej práce tak ponoril, že sa na to všetko začal pozerať očami nadšeného fanúšika skupiny, ktorým sa nakoniec aj stal.
Správne, dodnes ľudia nepochopili, že v tom čase to bol vlastne dokument o fanúšikoch Depeche Mode a celom tom fenoméne okolo nich. Skutočnosť, že by mohli byť až tak oddaní, že to hraničí až s akousi vierou, bola zobrazená v kontraste s tým, že sme v tom čase boli skupinou, ktorá mala v éteri strašne nízku hranosť. Takže vlastne popularitu sme získali vďaka fanúšikom, ktorí chodili na naše koncerty a reakcie fanúšikov sú základom "kúzla" toho filmu. A potom tam bolo plno rečí o tom, ako Dave dobre vyzerá, ako si všetci myslia, že je "nóbl"... bla bla bla a ako na pódiu vyzerá lepšie ako v skutočnosti, aký by bol z neho dobrý model...

Po 22 rokoch, čo by typický hlas Depeche Mode, si sa rozhodol vydať vlastný album "Paper Monsters". Nie je na mieste povedať, že si začal byť frustrovaný úlohou akýchsi úst skupiny a cítil sa možno ako George Harrisson v The Beatles?
Nie! No, ale trochu áno, je dobré priznať, že po toľkých rokoch sa naše role a svet, ktorý sme vytvorili, stal pre nás akýmsi stereotypom a mali sme problém vytvoriť čokoľvek nové, čo by vyzeralo odlišne aj v našich vlastných očiach. Takže keď som mal šancu pracovať so skupinou nových ľudí a postavil sa pred výzvu predviesť svoje vlastné skladby, tak som sa toho chopil.

Takže máš pocit, že si len ústami Depeche Mode a jednoducho si musel povedať, že ak sa veci nezmenia opustíš skupinu... ?
Nie tak úplne. Nedávno som sa stretol s Martinom, veľa sme sa rozprávali a bolo to povzbudivé. Mám pocit, že skupina, s ktorou teraz pracujem, mi pootvorila nové dvere a teraz sa jednoducho vrátiť nemôžem. Všetka nová hudba, ktorú tvorím, je založená na mojej plnej účasti, a ktokoľvek sa ku mne pripojí, stane sa súčasťou môjho hudobného osudu. Ale na Depeche Mode som veľmi hrdý a tejto časti života sa nikdy nezbavím, pretože je to jednoducho môj život.

Ten názov "Paper Monster" akoby odkazoval na monštrá, ktoré ťa prenasledovali keď si pil a hlavne užíval drogy. Ide o akýsi tvoj vlastný "očistec"? Si vyliečený?
Viete, z alkoholu a drog sa nevyliečite nikdy. Musíte sa jednoducho naučiť s tým pocitom žiť a mať dostatok guráže a sily tomu pokušeniu odolať. A vaša otázka - áno, ide o monštrá, ktoré som si vytvoril vo svojej hlave: strach, úzkosť a odpor voči sebe samému. Zmrzačili a zastavili môj život na niekoľko rokov. Papierové monštrá boli veci, za ktoré som sa schovával, lenže potom musí prísť moment, kedy sa ich musíte zbaviť, naučiť sa proti nim bojovať, čo je presne to, čo som urobil a stále sa snažím robiť.

Teraz žiješ úplne iným životom, veľmi skoro vstávaš, pravidelne sa venuješ joggingu, praktizuješ jogu, chodíš na hlasové cvičenia, veľa času tráviš so svojimi dvoma synmi, a musím uznať, že napriek všetkým tým drogám vyzeráš čertovsky dobre.
:)

Mal si po celý čas pri sebe strážneho anjela alebo čo...?
Samozrejme, volá sa Ed, je z Detroitu, je takisto hudobník, ale už som ho nejaký čas nevidel. Vždy mi bol dobrým priateľom, keď sme bol na turné, tak bol neustále pri mne, čo bolo pre mňa dôležité, nakoľko dobre padne, keď ste aj s niekým iným ako so skupinou, s ktorou trávite čas takmer 24 hodín denne.

Laškoval si so smrťou, veľa sa hovorilo o tom, ako si si podrezal žili počas tvojho pobytu v LA, neskôr si opäť takmer zomrel, keď si prekonal dvojminútovú zástavu srdca. Ako na to spomínaš dnes, nemáš problém o tom rozprávať?
Nie, je to v poriadku. Všetko, čo sa udialo, bola moja vlastná voľba, myslel som, že to bude zábavné, ale nebolo. Uvedomil som si, že všetko, čo som robil bolo nesprávne, ale to len do momentu, kedy som si podrezal žili. Až potom mi došlo, že som to už pohnojil totálne. Zábava vtedy skončila.

Takže môžeš povedať, že drogy sú pasca a povedať, že sú zábavou nie je žiaden problém, tak ako ich užívať? No po dvoch troch mesiacoch si ich prestal užívať preto, aby si z toho nemal zlý pocit?
Samozrejme. Môj boj s drogami sa stal vecou verejnou a ja som mal šťastie, že som dostal druhú šancu a môžem robiť to, čo som vždy chcel... žiť a robiť hudbu. To je to pozitívne, čo z toho všetkého vzišlo a mal by som vlastne ďakovať všetkým, ktorí stáli pri mne. Kesslerovi, nášmu manažérovi, skupine, rodine atď. Som šťastný z vlastného rozhodnutia požiadať o pomoc. Pretože to je na tom to najťažšie...

Vďaka za rozhovor, to bol Dave Gahan z Depeche Mode.

zdroj: TV, Ardission Show, 25/10/2003