Dave Gahan v rádiu KROQ - 2001

Dave Gahan v rádiu KROQ - 2001

Tentoraz vám ponúkame prepis časti interview, ktoré poskytol Dave moderátorom losangelského rádia KROQ z príležitosti svetovej premiéry singla "Dream On".

Hlási sa svetoznáme rádio KROQ z frekvencie 106.7, máme 8:44 a počúvate šou Kevina a Beana... no ale moment, toto znie predsa ako Depeche Mode... počkať!!! Tieto 2 sekundy ale nie sú... to bude zrejme tá nová skladba s názvom "Dream On" z albumu "Exciter". Takže, toto je šou Kevina a Beana, počúvate rádio KROQ a je tu s nami Dave Gahan! Ako sa máš Dave? Daaaaaaaaave (potlesk), dobré ráno!
Dobre ráno.

Som rád, že ťa tu máme.
Tiež som tu rád.

Aký je to pocit, keď sme práve odohrali váš nový song?
No, vy ste ho odvysielali prví, znelo to fakt dobre... fakt!

Jasné, čo znie omnoho lepšie ako "bože, to je otras, neznášam to, nepomyslel by som si, že to bude až takto znieť, musíme sa vrátiť do štúdia!" Dnes tomu je... od albumu "Ultra" ubehli už celé 4 roky, nie?
Presne, počkajte, vezmem si toto... Nepočujem vás, Mr. Bean.

Jasné, ak potrebuješ toto... slúchadlá, slúchadlá. Tu ich máme. Máme tu Davida.
A sme tu.

Takže, 4 roky od albumu "Ultra", daj nám ... hmm... povedz nám v krátkosti, čo sa v tvojom živote zmenilo za tie 4 roky.
No, tak sa na to pozrime... čo sme robili... zdá sa, že...

Ste celý ten čas od posledného turné prespali...
No, nie úplne... Momentálne sa cítim veľmi, veď viete, nadšený pre prácu, aby som bol teda úprimný, fakt som bol rád, že sme sa po poslednom turné opäť pustili do práce. Turné bolo vážne skvelé, bolo super niekam vypadnúť... pre mňa to však bolo trochu zložité a ... viete, vidieť všetkých tých fanúšikov a všetko to ostatné...

Takže ťa to povzbudilo a dostal si chuť urobiť čosi viac?
Ale áno... a dnes mám pocit, že toho bolo fakt dosť. Opäť si užívam tvorbu hudby, snažím sa pracovať s mojim hlasom precíznejšie a snažím sa samozrejme aj v iných oblastiach, cvičím a tak... jednoducho sa snažím pokračovať, viete?

Čiže si tie 4 roky vyplnil aktívnou činnosťou...
Aby som bol úprimný, mne ani nepríde tak dávno, čo som tu bol naposledy. Ale v porovnaní s tým, čo som robil predtým, to dnes všetko vnímam inak. Cítim väčšiu sebaistotu v zmysle toho, kto som a čo chcem robiť... a čo chcem urobiť so svojim životom.

Je to dnes v oblasti tvorby hudby zložitejšie? Je to dnes s nahrávaním albumu ťažšie? Pretože dnes to niektorým kapelám trvá tak 5-6 dní a iným celé roky.
No viete, nahrávanie albumu je určitý proces... Ale dnes samotné nahrávanie už netrvá tak dlho. Tentoraz sme pracovali s producentom Markom Bellom, ktorý sa preslávil hlavne so spoluprácou s Björk. Bolo to skvelé, on bol veľmi zručný a nápomocný. Viete, kopec vecí, na ktorých sa podujal nesie jeho typické črty.

To dokáže producent so sebou priniesť takú zmenu? Myslím to tak, že sú producenti, ktorých prácu si ani nevšimneš a potom taký, ktorí dokážu veci razantne zmeniť?
Myslím, že toto záleží viac menej od kapely a samotnej práce. Ale áno. Keď nás Alan opustil, on bol niečím ako hudobný režisér, bol schopný správne uchopiť Martinove skladby, dokonca im pomôcť, zdokonaliť ich a posunúť na inú úroveň. Jeho odchodom vznikla akási diera, viete, nikoho jeho formátu sme v kapele nemali. Takže sme museli... pri poslednom albume sme povolali Tima Simenona a jeho kreatívny tím, odviedli skvelú prácu. No a tentoraz to celé v podstate zastrešil Mark Bell. A ako sa ukázalo, Martin bol k nemu omnoho otvorenejší, nechal sa ním ovplyvniť, dokonca bol otvorenejší ku mne, viac experimentoval s mojím hlasom. Na tomto albume som so svojim hlasom pracoval omnoho viac a robil veci, ktoré by ste odo mňa nečakali. Snažil som sám sebe stavať výzvy, napr. pri skladbách ako "Goodnight Lovers", či "When The Body Speaks". V tých skladbách nejde o práve najtypickejší spev charakteristický pre album Depeche Mode. No a potom tu bol zasa Dave Gahan snažiaci sa zachytiť "temného" Davida Gahana v skladbe "Dead Of Night" a viete, že toto je jedna z mojich najobľúbenejších polôh.

Prepáč, že som sa zasmial. Ide o to, že z času na čas si vypočujem v rádiu tie "gothické" skladby Depeche Mode. Vždy si pomyslím...pretože... vieš, za tie roky som s tebou strávil nejaký ten čas a mám za to, že pre mňa si úplným protikladom nejakého gothika. Vieš, my ťa poznáme ako veselého chlapíka, šťastného, priateľského a hlavne pokojného... si fakt pre mňa ten posledný, kto by sa venoval temnému rocku.
No ale... tak taký som iba kvôli vám (moderátori vybuchnú smiechom). Väčšinou som však zavretý v hoteli a ležím v mojej rakve.

Jasné, chápem. Pred chvíľou sme sa bavili s Davidom Grohlom a priznal sa, že ťa raz stretol a sám bol prekvapený, aký si bol šťastný a veselý. Si ešte stále prekvapený, keď ťa ľudia takto vnímajú?
(smiech) Viete, čo? Myslím, že mám v sebe obsiahnuté všetky tie stránky, ako ktokoľvek iný... ak sa chcem dostať do temnejších nálad, je to veľmi jednoduché. Je to pre mňa omnoho jednoduchšie, než byť všeobecne optimistický... ale úprimne, v týchto dňoch cítim až neuveriteľnú vďačnosť, že mám možnosť venovať sa všetkým týmto veciam. Viete, dnes ráno som sem prišiel a už dole na parkovisku ma čakalo asi 30 fanúšikov... chápete, o ôsmej ráno. Si predstavte, fungujeme už 20 rokov a oni sú stále s nami...

Áno, to je úžasné... po 20-tich rokov a 30 ľudí stále obdivuje vašu kapelu... to je naozaj pôsobivé!
Jasné, jasné, robíme to jednoducho skvele... teraz plánujeme jednotlivé zastávky budúceho turné. Povedali mi, že rozhodne prídu...

Naposledy, keď si bol u nás, to si bol pozvaný do Farewell šou Richarda Bladea, čo bolo kedy? Myslím pred rokom a pol, či viac? Ale pamätám si to celkom dobre, pretože si v tom období očakával s manželkou narodenie dieťaťa.
Áno, áno, mám malú dcérku, volá sa Stella Rose... už má 18 mesiacov a je...

No jasné, to vysvetľuje, prečo si na nejaký čas zmizol...
Ona je ako jablko v mojich... chcem povedať, že ju zbožňujem, prežívam neuveriteľné obdobie. Je malé dievčatko je ako dar.

Zmenila tvoj život viac, než si si dokázal predstaviť?
Jasné, ale myslím, že tentoraz som bol pripravenejší, bol som jednoducho pripravený byť otcom, naučil som sa byť správny otcom a veci s tým súvisiace, viete, deti vás to naučia, nepotrebujete predtým absolvovať žiaden tréning.

No jasné, jednoducho nemáš veľmi na výber. Buď si otcom alebo nie!
Presne (smiech), presne o tom to je. Ale inak, je to vážne radosť.

Takže teraz bude tým, na čo budeš musieť pri plánovaní turné, koľko času budeš chcieť tomu obetovať, iste si to zvažoval aj pri nahrávaní nového albumu. Budeš zvažovať aj to, či ju vezmeš so sebou na turné alebo nie?
No... ale ona so mnou pôjde, prídu ma všetci navštíviť. To platí aj pre môjho syna, ktorý žije v Anglicku, má 13, príde za mnou a budeme spolu tráviť čas... strávi so mnou prázdniny na turné po Štátoch. Takisto moja manželka, môj nevlastný syn Jimmy a naša malá Stella Rose. Pridajú sa k nám na nejaký čas, ale viete, bude to trochu zložité... aby som bol úprimný, hlavne to cestovanie. A možno to bude aj zlé, to turné totiž nakoniec zaberie možno až 7, či 8 mesiacov.

Pre väčšinu kapiel je to už obrovské turné, ale pre vás také bežné, nie?
No áno, ale viete, už je to tak akurát.

Tak akurát ale nie príliš, nie?
No, ale viac by sa vám na našom mieste ani nechcelo.

Dave Gahan je s nami v štúdiu, ale potrebujeme malú pauzu. Nebudeš proti, však?
Jasné, že nie.

Čaká nás nové CD Depeche Mode s krátkymi ukážkami, ktoré verím sú už k dispozícii ma depechemode.com, je tak?
Správne, depechemode.com.

Takže si ich tam môžete vypočuť, alebo priamo teraz. S Davidom sa porozprávame viac o malú chvíľu. To všetko na KROQ.

Táákže, toto je šou Kevina a Beana. Máme 8:56 a v štúdiu tu s nami sedí Dave Gahan z Depeche Mode. Zhovárame sa o... Grammy víkende, vy ste niekedy získali cenu Grammy?
Nie. My sme nikdy nič nevyhrali.

Vážne, nikdy ste nezískali cenu Grammy? A čo myslíš tým, že ste nikdy nič nevyhrali?
No, my... mali sme k tomu blízko, myslím k podobným veciam... myslím, že to bolo v období albumu "Songs Of Faith And Devotion". Vtedy sa odovzdávalo kopec tých vecí v Európe. Ja si spomeniem... tuším sme boli nominovaný za film alebo niečo také... a myslím, že to bolo práve na Grammy. Že by šlo o film 101? Fakt si nie som istý, ale niečo podobné to bolo.

No. Tak tu máme v štúdiu celú bandu lúzerov.
Tak tak.

Ako môžete byť takí úspešní a nikdy nezískať...
David... David Grohl... on tiež...

Jasné, on tiež nikdy nič nezískal!
A to vážne? No... viete...

Ale prevráťme list... nový album nesie názov "Exciter" a na trh bude uvedený 15.mája, teda ak mám k dispozícii správne údaje. David, čo vlastne znamená ten názov "Exciter"?
No... v podstate sme znovu chceli tomu dať názov, ktorý by... teda, páčil sa nám "Ultra", "Violator", tieto názvy nám jednoducho sedia... vždy sme, po celú našu kariéru na albumoch spracovávali konkrétne témy. S týmto názvom prišiel v podstate Martin. Vlastne sa udialo to, že sme mali k dispozícii viacero návrhov... tieto sme povyvesovali na stenu v štúdiu a žili s nami po celú dobu nahrávania. Jednoducho akosi sám prischol.

Ale to slovo znie vážne dobre.
Áno, presne, znie to dobre... viete, všetky tie skladby na albume sa v podstate zaoberajú všetkými podobami lásky. Túžba a všetko, čo lásku sprevádza, ako aj stavy, keď niekoho milujete alebo aj nie.

Vieš teda povedať, čo je ústrednou témou albumu?
Bolesť, jednoducho bolesť... o čom inom to vždy je. Je to prierez všetkými tými negatívnymi vecami... pozrite sa teraz na mňa a čo vidíte?

Vyrážky (výbuch smiechu). Niekedy ti nabehnú vyrážky, ale to závisí od toho, s kým si...
Áno (smiech)... dokonca aj o tomto je na albume pieseň!

Máte skladbu o vyrážkach? Upokoj sa... doktor to vyrieši...
Infeeekcieeeeeeee. Chápete? Teraz mám pocit viny! Hanba mi!

Máš radšej, keď ľudia počúvajú album ako celok, pochopia jeho tému, alebo je ti viac menej jedno, či si vypichnú svoju obľúbenú skladbu a počúvajú ju neustále dokola? Ide o to, že sú ľudia, ktorí preferujú práve počúvanie celého albumu.
Myslím, že práve to sa mi páči.

Vážne?
Jednoducho tak neuvažujem. My sa snažím na album zoradiť skladby tak, aby poskytli akýsi malý výlet... poslednou skladbou na albume je pieseň "Goodnight Lovers", ktorá dosť pripomína uspávanku, naozaj ako rock´n´rollovú uspávanku. Jednoducho sme v nej kompletne odelektrizovali Depeche Mode. Na albume sú skladby kompletne ovplyvnené bluesom, či rock´n´rollom 50-tych rokov... samozrejme poňaté spôsobom typický pre DM.

Pred pár minútami sme svetovo odpremiérovali nosú skladbu "Dream On" a dopracovali sme sa až sem.
Tak.

A zmienil si sa nám, že si bol v púšti... pracovali ste na videu?
Presne...

Aký je jeho obsah... čo ste sa pokúšali videom k tejto skladbe vyjadriť?
V podstate... veľmi veľa som jazdil autom po púšti, ale to som mohol jazdiť aj kdekoľvek inde. Jednoducho niekam idem, šoférujem a premýšľam, trebárs o veciach, ktoré sa mi stali, celé je to poňaté ako nejaká retrospektíva uchovaných spomienok. Režíroval to Stephane Sednaoui, dúfam, že som to vyslovil správne, ak nie, tak nech mi to Stephane prepáči.

Nazdravie!
Je to taký bláznivý Francúz. A... užili sme si pri filmovačke veľa zábavy. Skutočne som si to užíval. Bola to pre nás veľká výzva. Šli sme pri tom doslova na doraz, takže som veľmi zvedavý, ako to bude celé vyzerať. Ale on sa do tej skladby úplne ponoril. Viete, vokály sú v nej veľmi blízko, akoby som vám spieval rovno pri uchu... je to trochu temné... a samotná melódia a rytmus gitary, máte pri tom pocit, akoby ste práve šoférovali. Ja neviem... ja to tak vnímam.

Pri počúvaní tej skladby sa mi v mysli vynorí mnoho vašich skladieb... taká "Personal Jesus"... aj tá má v sebe to DURDURDURDURDURDUR!
Tak tak.

Prepáč, a čo to vlastne je? DURDURDURDURDURDUR! Perfektný "drive"...
Viete, momentálne hľadáme nejakého bubeníka.

Haha! Ako vidíš, Kevin to má v sebe... No jasné, mám v sebe rytmus. No dobre, dáme si ďalšiu pauzu. Vydržíš to ešte s nami?
Jasné.

Tak fajn, kým sa vrátime späť, tak vám ponúkneme zopár ukážok z nového cd... a to všetko na svetoznámom rádiu KROQ!

KROQ, 18/02/2001

Názory Devotees (23)

chmelko

 1    21. august 2012 o 19:16

niekto by tu už konečne mal vysvetlit Davidovi, že Alanov prínos je predsa len precenovaný :D


tommy

 2    21. august 2012 o 19:25

tak veru, tiež som sa pozastavil na touto časťou rozhovoru smile No neviem neviem či tento skvelý rozhovor nedal monghi zámerne smile
Mňa zas zaujala tá časť , v ktorej Dave hovorí, ako ho to zjavne baví : “Opäť si užívam tvorbu hudby, snažím sa pracovať s mojim hlasom precíznejšie a snažím sa samozrejme aj v iných oblastiach, cvičím a tak… jednoducho sa snažím pokračovať, viete?” Čítať to po rokoch je fakt zaujímavé smile “Bol som len nástrojom…Takže dnes okrem albumu dňa (the top) počúvam večer Exciter, veď možno ma to nabudí smile


rastina123

 3    22. august 2012 o 05:11

vysvetlit Davovi aky mal Alan prinos ??? to co je za hlupost…..samozrejme ze mal nedlutocny prinos na tvorbe zvuku, hudby a hlavne atmosferry….


Monghi

 4    22. august 2012 o 09:05

@rastina123: chmelko naraza na rozsiahlu diskusiu k clanku “lamanie nepisanych pravidiel” smile


mks

 5    22. august 2012 o 17:30

No Monghi je starý lišák… grin Chce, aby to tu žilo… Mimochodem Alanovu roli a přínos nikdy nezpochybňoval ani Martin, pokud tedy vím grin

AW je tak trochu mode téma před každým nahráváním nové desky. grin Ale jo, aspoň je o čem diskutovat!


tommy

 6    22. august 2012 o 19:00

pravdu povediac radšej by som teraz bral, keby DM uvažovali nad Vince Clarkom smile Ono sa to zdá, že si robím srandu, ale Vince by sa k DM určite postavil inak ako k Erasure a ten jeho remix Behind The Wheel vôbec nebol zlý...Určite by to nebolo také fiasko ako si mnohí pri tvorbe Erasure predstavujú. Keď už tam boli také “esá” ako Mark Bell či Ben Hilier, tak Vince Clarke by bol fakt väčším prínosom pre DM… Určite by sa snažil pred bývalými kolegami vytiahnúť smile Bola doba ľadová /s Vincem/ , doba tvorivá /s Alanom/, doba statická /teraz/ a je čas na dobu nostalgickú


eternal outsider

 7    22. august 2012 o 20:57

když tak čtu diskuze (a kolikrát je to spletité čtení), připadá mi, že fanoušci se sami nemohou dohodnout co vlastně po skupině chtějí - na jednu stranu je DM vyčítána jednotvárnost a stagnace místo průkopnictví (mně být 50 tak nevím, kam bych se ještě chtěla posouvat) na druhou stranu si tu lidi z rozhovoru odnesli hlavně část s Alanem a diskuze sklouzává zpátky k Alanovu soundu… přitom dál v odpovědi Dave hovoří o větší otevřenosti a experimentování. Řekla bych, že tu máme konflikt vývoj vs zvuk.

jinak, Monghi, děkuji za zajímavý rozhovor!

“Väčšinou som však zavretý v hoteli a ležím v mojej rakve.” grin

Stella Rose to má dobrý, tátova holčička, chudák Gahan pak v jednom dalším rozhovoru přiznal, že když jej malá Stella Rose viděla během představení, tak se rozplakala a odmítala uvěřit, že to individuum na pódiu je její táta smile


chmelko

 8    22. august 2012 o 21:05

v Prahe na monster tour sme stáli hned vedla Jen a Stelly, ktorá mala celu dobu otíkovské sluchátka na ušiach


eternal outsider

 9    23. august 2012 o 08:20

chmelko: Páni, pěkná náhoda, jste si dobře stoupli smile


tommy

 10    23. august 2012 o 08:23

mňa inak pobavila aj tá časť ohľadom nakrúcania videa Dream On. Čo klip DM, to auto, road movie smile


eternal outsider

 11    23. august 2012 o 12:08

...a vždy řídí Gahan grin to mají Martin s Andym dobré, taky bych chtěla takového šoféra grin


tommy

 12    23. august 2012 o 14:24

asi iba on má vodičák smile Inak citát eternal : “když tak čtu diskuze (a kolikrát je to spletité čtení), připadá mi, že fanoušci se sami nemohou dohodnout co vlastně po skupině chtějí” Hm keby som vedel čo chcem, tak nepočúvam DM smile


mks

 13    23. august 2012 o 15:40

tomy #12: na tom něco je grin

Osobně jsem spokojen s tím, že se snaží znít pokaždé jinak. U SOTU spousta fans psala, že jde zvukově o pokračovatele PTA. Nevím, možná nemám sluch, ale podle mě jsou obě desky zvukově zcela odlišné.

No nic, uvidíme, jak dopadne 3. spolupráce s nenáviděným, ale i milovaným Benem. Tahle rozpolcenost fans o něčem svědčí. grin


tommy

 14    24. august 2012 o 08:19

jasné, že medzi PTA a SOTU je diametrálny rozdiel a nielen po zvukovej stránke…Fans si proste mysleli, že keď sa žezla ako producent opäť chytil Ben, tak je to o tom istom…Pre mňa je PTA album akýmsi CTA (1983) svojej doby (a nielen preto, že je to tretí album po odchode Alana), ale narážam na objavovanie iného zvuku, ako keby sa DM dostali na stavenisko s novým majstrom , je to jemne svieže, neohrabané, trochu neucelené, špinavé, ale cez to všetko stále ako tak progresívne album DM, kdežto SOTU je akýmsi SGR (1984) svojho času - tam už cítiť určitú kompaktnosť,uzavretosť kruhu a jemnú podmanivú atmosferickosť (napr. In Sympathy) . Kľúčové slovo (rozdiel medzi PTA a SOTU) je podmanivosť - tú som pri PTA postrádal…Jasne to bolo počut pri studio session “sotu trackoch” - možno aj preto si na záver strihli Stories Of Old smile


bel canto

 15    24. august 2012 o 12:01

Ja mam v tom jasno. DM je jedna z mala kapiel, ktora sa snazi aby kazdy dalsi album znel inak. Doteraz tomu tak bolo, myslim ze nova buducorocna doska nebude vynimkou. Podla mna vydali len 1 dokonaly album a to bol Violator. Na kazdom inom albume su slabsie veci, ktore urcitym sposobom vyplnaju priestor medzi perlami. Pri tak vysoko nasadenej latke aku sami sebe nahodili je extremne zlozite robit nove veci tak, aby sa “neopakovali”. Jednoznacne k Martinovym piesnam najlepsie vyhovuje Alan, to je jasne ako nic ine. Ostatni pri mozno velkej snahe neboli schopni sa s Goreho demacmi tak skvele popasovat, alebo ich chapanie je uplne ine ako Alanove, vid Exciter. Nerozumiem a nechapem, uz ked si nesedia ludsky, tak nech ho zaplatia ako producenta na pol roka, zmluva, pravnici a nech im tam vlozi to svoje. Zasa sa snazia s inymi ludmi pokracovat ako DM, ale toto nie je DM. Toto je DM2, ktore stratilo iskru a sarm.


mks

 16    24. august 2012 o 16:27

tomy: takže nás čeká pomyslný “black celebration”? grin To by bylo good. Mimochodem to je sakra kompatkní, ucelené a dost temné album…

Jinak docela s tebou, pokud jde o to přirovnání souhlasím. Možná bych jen dodal, že CTA je na mém žebříčku níže než SGR, kdežto u PTA a SOTU je to spíše naopak. Obě jsou to sehr gut desky, ale PTA je malinko výš. Wrong je ovšem perla i s ohledem na celou tvorbu DM. Občas mě při této skladbě mrazí v zádech i nyní.


bel canto

 17    24. august 2012 o 16:46

Mne zas ten minimalizmus nestaci, ked si to urobi Martin na Counterfeite tak to zerem, ale DM, to je milion fantasticky poskladanych zvukov. Wrong ok, ale opat zopar zvukov, Alan by tam toho napratal 4x tolko.


mks

 18    24. august 2012 o 17:09

bel canto: no zrovna u Wrong nemůže být o minimalismu vůbec řeč... Ten už by toho moc nepobral. Zvukově dost pestrá věc!


bel canto

 19    24. august 2012 o 17:43

MKS : pusti si demo Clean a potom albumovu verziu. To demo je hotova skladba, ale o narastu poctu zvukov sa snad nemusime bavit, Alan to tam napratal co sa len dalo. Wrong je specificka ze nema slohu, je to v podstate refren opakujuci sa 4 krat, je velmi kratka, je skromnejsia lebo obsahuje len prakticky jeden motiv. Som presvedecny ze Alan by ju nechal dodychat s niecim dalsim napr.tak ako Judas - za Martinovu slohu a refren na koniec nahodil uplne iny motiv, alebo do Enjoy hodil gitaru a podobne. To je tiez rozdiel medzi terjasimi producentmi, Ti na taketo nieco nemaju. Skratka Wrong - tak ako vsetky piesne s Alanom, bola by dlhsia a zvukov by tam bolo viac a ja by som sa viac vytesoval. Takto sa vytesujem len na pol plynu smile.
BC


tommy

 20    25. august 2012 o 19:00

mne minimalizmus u DM celkom sedel pri ULTRA albume - proste keď je silná emócia, tak ju netreba zaobaľovať a v tom období si na rovinu povedzme, že emócií (i keď skôr negatívnych) bolo dosť, ale Martin i Dave (respektíve určite i Tim) predsa len na konci nahrávania ULTRA videli svetlo na konci tunela smile Tam ten minimalizmus sedel ako zadok na šerbel smile Opäť odbočím, ale ULTRA je krásny a prirodzený kontrast k SOFAD - tam tie emócie a city priam dokonale zaobalili Alan s Floodom a vznikli tie epické kúsky (dnes už legendárne)  a naproti tomu ULTRA - tam tie silné emócie a city odhalili priamo na kosť a k tomu ten mrazivý silný Davidov vokál (ktorý mi tak na SOFAD chýbal ) - hmm tak tomu sa hovorí “soulsaver” : ) aj taký názov by sa tomu albumu hodil smile
PS. Tiež očakávam nasledovníka Blackcelebration ( trošku napáchnutý ULTRA) smile


smidak101

 21    26. august 2012 o 04:20

ULTRA je Album, který rozhodlo…ULTRA…


bob3

 22    26. august 2012 o 16:14

Co kdyby někdo sepsal všechny odpovědi na téma Alan Wilder je bůh, není třeba se tak stále dokola strapňovat a dávat tady rozhovory na tohle téma. Kdo se bude chtít nechat slepě unášet na vlnách tohoto mýtusu, jen klikne, stáhne a může si lítat v tom svém pokřiveném světě.


bel canto

 23    26. august 2012 o 22:19

To Tomy : Preco silnu emociu netreba zaobalovat ? Preco nie ? Pozname organovu Enjoy the Silence s jednym jedinym nastrojom. Preco bol nakoniec zaobaleny s 25 zvukmi ? Preco nie ? Minimalisticky Counterfeit 2 totalne zerem, je daleko lepsi nez Exciter z milion Bjork zvukmi. Ale kedze to nie je DM, tak C2 zozerem zo vsetkym. Ak by na obale C2 bolo Depeche Mode, uz by mi to vadilo. DM je genialne kombinovanie mnozstva zvukov a vrstiev na podklade fantastickych melodii, pricom okrem slohy a refrenu su v piesni dalsie sprievodne motivy s dodychavanim skladieb. O takej bohatej strukture moze vascina sveta snivat. Toto platilo do roku 1998. Bodka.


Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa