Dave Gahan: Moja droga, telka

Dave Gahan: Moja droga, telka

Rozhovor s Davidom pre magazín Rolling Stone, ktorý vznikol v známej newyorskej oblasti East Village, v Bowery.

"Na tom meste niečo je, cítim sa tam ako doma," začne z vesela Dave. "Už nie je také špinavé, ako kedysi, ale táto oblasť sa mi mimoriadne páči. Aj toto miesto, nablískané, žiariace a pritom z vonka také ošumelé a temné. Ten hotel je niečím príťažlivý, ako aj tá metadónová klinika dolu na ulici. Dva podivné svety. To na mňa ešte vždy robí dojem."

V New Yorku si už takmer 20 rokov, prečo si sa usadil práve tu?
Je to vôbec prvé miesto, ak nerátam rodisko, kde mám pocit, že sem patrím. Ako dieťa som sa vždy cítil ako vydedenec. Vždy som mal problém zotrvať s ľuďmi dlhší čas. Takže, žiť tu 20 rokov, vytvoriť si tu za ten čas aj priateľstvá, to už je niečo. Množstvo príbehov a charakterov, ktoré som vytvoril, vzišli z New Yorku.

Pačí sa ti aj tá temnejšia stránka mesta?
Tá ošumelá stránka vecí New Yorku Vás jednoducho vždy láka. Ale dnes sa už radšej držím bokom, ako pozorovateľ, než by som tomu mal znova prepadať. Strávil som tam kopec času a musel som sa z toho prekopať von, takže za tým dnes nebažím. Ale rád to všetko pozorujem.

Album "Angels & Ghosts" si so Soulsavers nahrával po celom svete, prečo práve New York?
Pretože väčšina nápadov sa zrodila v mojom malom štúdiu, ktoré tu mám s kamošom a tie som následne posielal Richovi. Napr. sa mu veľmá páčili backing vokály, ktoré som nahral pre "Don´t Cry" a v Electric Lady štúdiu sme mali k dispozícii gospelový zbor. Prišli sme v jedno ráno a zostali až do svitania nasledujúceho dňa. Nahrávali sme starým, klasickým spôsobom, kedy ste na všetko mali jedinú šancu. Žiaden luxus v štýle, "Uvidíme, ako to budeme cítiť zajtra". Skôr to bolo v štýle, "Nie, síce na Vás tlačíme, ale musíme to mať do večera hotové." A to sa mi páči.

S Depeche Mode je to iné?
No jasné. S Depeche Mode máte k dispozícii ohromné množstvo času a ja im neustále tvrdím, že je to skutočne až príliš. Máme vo zvyku robiť 4-týždňové nahrávacie sedenia, a to robíte tak na troch, či štyroch skladbách, takže ja som tie nahrávania skrátil, pretože som na každého tlačil, aby to zvládol rýchlejšie. Ak máte príliš veľa času, tak začnete veci vo veľkom flákať. Ak zavriete Martina Goreho do miestnosti plnej analógových syntezátorov, bude sa s nimi len do nekonečna hrať.

Asi preto vznikol v tomto roku jeho sólový album v tom štýle.
No presne. Martin má štúdio doma a chodí tam ako do práce. A on to proste miluje. Jeho album je vlastne len rozšírením vecí, ktoré sme buď zamietli alebo sme ich nakoniec nenahrali. V časoch príprav nahrávania albumu "Delta Machine" sme mali spolu k dispozícii asi 20-25 skladieb, takže popri tom sa objavili ešte ďalšie kúsky a melódie.

Čo si zo Soulsavers získal, čo sa ti z Depeche Mode získať nepodarilo?
Je toho veľa. Rád pracujem rôznymi postupmi a rád rozvíjam nápady s niekým, kto je ochotný aj trochu zariskovať. A tieto skúsenosti si potom beriem so sebou do Depeche Mode; presne, ako v prípade albumu "Delta Machine". Veci, ktoré mám aktuálne rozpracované, budú určené pre budúci album Depeche Mode, teraz to tak proste cítim, ale nebudem toho plne schopný, kým úplne neuzavriem so Soulsavers tento album.

To znie, akoby boli Depeche Mode aktuálne v dobrej pozícii.
Stále mám pocit, že sme neskončili. S Martinom sa nachádzame teraz na tej istej stránke knihy. Ak by sme mali pocit, že už ďalšia nahrávka nebude, tak jednoducho do toho nepôjdeme. Videli sme sa pred pár týždňami, rozprávali sa o kapele a živo sa zaujímal o to, čo so Soulavers robíme, chystá sa aj na koncert v Los Angeles, pretože chce vedieť, kde mi teraz lieta hlava. A ja to chcem o ňom vedieť takisto.

Čiže nový album Depeche Mode má zdá sa veľkú šancu.
Rozprávali sme sa o tom, že by sme sa ku konci roka mohli pozhovárať o našich ďalších plánoch. Radi by sme nahrali ďalší album. Takže, hodíme o tom reč a ani by som nebol prekvapený, keď by sme sa v priebehu budúceho roka vrátili do štúdia.

Pred desiatimi rokmi si pre Rolling Stone povedal, že sa ti tón tvojho hlasu nepáči. Dnes to cítiš inak?
Dnes si viac verím. 10-15 rokov som začal vlastne len objavovať môj hlas, vďaka vlastným melódiam a textom na mojich sólových albumoch. Pri tomto albume so Soulsavers mám pocit, že som na správnom mieste, čo je po toľkých rokoch vcelku príjemný pocit.

Album začína s veľmi silnou skladbou "Shine". To preto, že sa tak v poslednej dobe cítiš?
Tá skladba je odrazom mojej optimistickej stránky. Mal som melódiu, ale text mi nejako unikal, no zrazu prišla múza po koncerte s Depeche Mode v Berlíne. Hrali sme na obrovskom štadióne, bola krásna letná noc, pár rokov dozadu. Jednoducho jedna z tých nocí na pódiu, kedy máte pocit, že všetko je skvelé. Pri speve som mal pocit, akoby som disponoval všetkou silou, akou som disponovať chcel. Všetku potrebnú energiu som zrazu mal. Obzrel som sa okolo seba a bolo mi jasné, že každý je na tom presne rovnako. Vždy sa obzerám po Christianovi, našom bubeníkov, spolu tvoríme na pódiu tím, vedel som, že cítil presne to isté. Bola to jedna z tých nocí. Keď som sa v tú noc vrátil do hotela, tak mi tá melódia neustále vŕtala v hlave. Nahral som si ju do telefónu a keď mi Rich poslal gitarové party, tak som si na to všetko spomenul a to už šli veci závratným tempom. "Shine" sa vážne vydarila, takže sme mali prvú skladbu.

Na záver, v balade "One Thing" spievaš o sledovaní "tých gýčových programov v telke". Aké programy si vyberáš?
(Smiech) Keď sa skladba uberá do temna, rád do nej vrhnem niečo, čo ma rozosmeje. Aj preto v nej spievam "Vždy je tam pre mňa "Život na Marse"," čo je samozrejme odkaz na Bowieho skladbu. Je jedno, ako sa cítim, je to jedna z tých skladieb, pri ktorých zrazu celý svet vyzerá pre mňa inak, cítim sa súčasťou tej skladby. Toto som mnou dokáže hudba urobiť. Takže v tej skladbe som akýsi apatický, keď tu zrazu, "Ser na to. Poď sem, mrkneme na nejakú sračku a necháme sa tým otupiť." To je moja droga, telka. Je jedno, čo v nej beží.

Sledujem samozrejme kopec programov, ktoré sa mi páčia a keď zrazu skončia, som veľmi sklamaný, ako napr. "Breaking Bad", či "The Daily Show", keď z nej odišiel Jon Stewart; to boli moje kotvy. Mal som pri tom pocit, ako keď dokončím nahrávku. A gýče? Čo je viem, diskusie s Republikánmi? (smiech). To bolo kopec zábavy. Sedel som a sledoval to ako zhypnotizovaný v štýle, "Už to snáď ani nemôže byť lepšie". Takže, diskusie s Republikánmi a Kardashianovci.

Niekto by sa mal nad tými dvoma reláciami už zamyslieť.
Sú to také isté sračky, ktorými sme už presýtení a ste do toho aj tak vtiahnutí.

Názory Devotees (28)

bob3

 1    21. október 2015 o 09:56

tomy: Pokud se nepletu tak otec Martina je černoch, to mnohé vysvětluje. Jeho hlas se cca po třicítce výrazně změnil, nabyl na síle, možná šel s toninou trochu níže, začal zpívat dlouhé tony vibratem, do té doby zpíval rovným hlasem.

Hammersmith Odeon

 2    21. október 2015 o 21:42

2. bob3:Nemýliš sa bob-e. Niekedy zaciatkom 90-tych rokov sa Martin (aj ostatní chalani) stretol s otcom - americanom. Andy sa vyjadril, ze je uplne ako Martin, akurát trosku viac “osmahnuty” grin .

bob3

 3    21. október 2015 o 23:43

Hammersmith Odeon: Když se na Martina dneska zadíváš, tak tam určité rysy jsou.

Je to takový případ jako u Mariah Carey, její otec je taky černoch:

Ne že bych ji poslouchal smile , ale pro zajímavost jsem dohledal.

Hammersmith Odeon

 4    21. október 2015 o 23:54

@4. bob3:zujimave je, ze sa dominantny tmavy gen nieleze neprejavil na martinovi, ale ani na jeho detoch (zvykne “preskocit” ob generaciu). Nie, ze by mi to nejak vadilo grin .

bob3

 5    22. október 2015 o 00:18

Hammersmith Odeon: Možná se data barvy kůže ze strany otce zcela vytratila,  jestli je to vůbec možné, nebo vždy dochází pouze k dočasnému potlačení, vypnutí..nevim.

To bude překvápko až se jeho dcerkám narodí malý černošek..smile

NA BARVĚ KŮŽE NEZÁLEŽÍ, U MARTINA TO PLATÍ DVOJNÁSOB.

Monghi

 6    22. október 2015 o 05:46

mna by skor zaujimalo, ako je to so skutocnou Martinovou naklonnostou k blues a k elektronike. Ci je tam nejaky vnutorny boj alebo ma pozitivny vztah k obom stylom, rovnako gospelu… a kam je az schopny zajst smile Mam teraz take mensie “Recoil” obdobie, vcera som opatovne “zjazdil” SubHuman, no to je jedno bluesove epicke veldielo, absolutne smerovane na americky juh, do kolisky blues ... s Delta Machine sa kapela po imidzovej stranke, ale aj na pozadi niektorych skladieb, tiez tlacila do okolia New Orleans, Gahan s novym projektom takisto trochu “juzansky” pachne… heh, ma celkom buducnost noveho projektu DM zacina zaujimat :D Skoda skoda, ze to naslapnute smerovanie kapely v 1993 tak rychlo skoncilo smile Na druhej strane, chvalabohu, kto vie, ci by to ich tela uniesli :D

Logic

 7    22. október 2015 o 07:04

Dobre, že pri Ultre to vôbec nesmerovalo do roku 1993.

Monghi

 8    22. október 2015 o 09:02

presne tak… x-krat to zopakujem… zvuk na Summer Tour 1994, ako aj aranzmany, signalizoval nieco s paradnym potencialom, bohuzial sa tou cestou pobral iba jediny (ex) clen… skoda, pretoze, ako spravne poznamenal tomy, beztak k nemu smeruju… ale zatial s neskutocnou neistotou…

santer

 9    22. október 2015 o 10:10

Ked vysiel SOFAD, z prveho pocutia som nebol az taky nadseny,ale dnes, po 20tich rokoch, mozem povedat, ze podla mna to bol vrchol DM.Ako pise Monghi,
zvuk na turne, aranzmany, proste cela show, bolo to uplne ine, nadcasove a je obrovska skoda, ze sa uz nikdy nedozvieme, ako by vyzeral dalsi album vo stvorici.Aj ked sa mohlo zdat, ze uz sa kapela nebude mat kam dalej posunut, myslim, ze by nas este prekvapili.Tak ako bol Violator dokonaly, SOFAD svojou atmosferou a textami je taky Opus dei DM.

bob3

 10    22. október 2015 o 13:06

A proč si myslíš že DM dělají chybu a v čem.. nejde předem určit směrování, to určují okolnosti,jak bys to chtěl dokázat..

Ale asi vím co myslíš, stačí se podívat trochu vedle, Vince nabídl Martinovi spolupráci a ten ji přijal, je otevřený a přátelský, mě je jasné že by Martin reagoval stejně i v případě Alana.

Základní věc je ta, že Alan odešel z DM a pokud má dojít na spolupráci, musí to být on kdo DM osloví a né naopak, to jde proti jakémukoliv zdravému rozumu aby ho ještě někdo o něco žádal.

Chlapci ho dokonce pozvali na tu oslavu, a on zase nic, tak nevím proč tomu pořád dokola někdo nerozumí..

santer

 11    22. október 2015 o 14:03

Na aku oslavu bobe3?

Monghi

 12    22. október 2015 o 14:09

@bob3: v tomto s tebou suhlasim, AW by musel sam chciet… tu je ale problem oboch stran… ego proti egu smile Ja AW v DM uz tiez nepotrebujem, mne by stacilo, keby nasiel silu a chut urobit dalsi Recoil album a pripadne tam skomponovat nieco pre Davida alebo aj Martina… ako raritku smile

Samotny Alan sa ma ale asi dobre. Nedavno sa len tak mihla na fcb fotka z tohto leta, kedy sa sukromne objavil v Kodani… vyzeral velmi spokojne smile

Treba byt realista, ale aj tak ta predstava, kedy su traja krali naladeni na spravnu electro-bluesovu notu, ach jo smile

Logic

 13    22. október 2015 o 16:26

Dajte už pokoj tomu Alanovi, nevráti sa späť k DM, tak sa zmierte sa s tým. DM idú ďalej a neúrekom sa im darí, viď perla Delta Machina.

bob3

 14    22. október 2015 o 16:32

tomy: Ještě jsem zapoměl, Alan dostal i možnost remixu, zase nic, pak už asi jen zbývá si před něho kleknout a prosit nebo jak, to přece nelze čekat.

Takže kdo chce aby byl znovu Alan v produkci DM ví kam se obrátit, za kým jít.

santer: Ten koncert nevím přesně, kde Alan hrál na piano a Martin zpíval Somebody.

bob3

 15    22. október 2015 o 16:33

Logic: Souhlas

Logic

 16    22. október 2015 o 17:24

bob3, mne ten mix in chains pripadal kopírka SOFAD, proste kolovrátok, nič nové a nudné, originál je omnoho lepší.

Monghi

 17    22. október 2015 o 17:29

kopirky, vykradacky a podobne… ak mam raz nezamenitelny styl, tak ho tazko niekam schovam. mimochodom, aj na poslednom albume DM najde pozorne ucho nejaky ten doverne znamy zvuk z minulosti smile Ono je to totiz vzdy len a len o tom, co prijme posluchac wink

bob3

 18    22. október 2015 o 17:39

Logic: Alan a remix, to byl ze strany DM jasný signál, on se k tomu zase postavil po svém, bohužel..to je pouze na něm.

Notik

 19    22. október 2015 o 17:42

logic premenuj sa na nelogika a negativistu , pusti si tie pecky plne zvukov zo SK sceny

Logic

 20    22. október 2015 o 17:51

To môžeš ty a bel canto, odporúčam Katku knechtovú, bel canto, to porovnával s delta machine, no čo už notik, máte super vkus a deža ursinýho s petrom lipom, je to hotový muzikálny zážitok.

Monghi

 21    22. október 2015 o 18:11

@bob3: hmm… kto vie, ako k tej ponuke na remix prislo a kto vie, ci sa tym nieco sledovalo. proste, dostali prilezitost ako Vince Clarke, tak Alan Wilder. Uz len preto, ze vo svojich hudobnych smeroch su hudobnici a producenti “par excelence”... Odviedli svoju pracu a kto vie, ako sa to samotnym panom z DM v skutocnosti pacilo… kazdopadne, tak ako su uz vsetci dostatocne zreli na to, aby si sadli a porozpravali sa ako normalni ludia, tak su vsetci do jedneho tak silne osobnosti, ze na urcitej urovni s tym mozu mat problem… uplne normalna a ludska situacia.

Kazdopadne mi pride trochu divne zrovnavat remix s originalom… remix ma sancu ukazat skladbu v inom svetle, z mojho pohladu sa to vacsine remixov na tej kompilacii podarilo, vratane toho Alanovho…

A takisto suhlasim, ze posledny album DM sa podaril, odhliadnuc od toho, ze po zvukovej stranke (myslim pouzite postupy) to nie je nic inovatorske. Ked si clovek znaly elektronickej sceny, pusti taku pecku, ako “My Little Universe”, tak zisti, ze je to nieco podobne, s cim sa hrali Front 242 na ich poslednych studiovych albumoch viac ako dekadu dozadu. Co zasa neosudzujem, kedze vieme, aky archivny arzenal sa pri nahravani pouzival.

Je fajn, ze su plany do buducna a dufam, ze dojde na Davidove slova (prave v tomto rozhovore) a neurobia z nahravania zbytocne velkeho molocha… proste, mame napad, podme do toho a zbytocne to nenatahujme…

bob3

 22    22. október 2015 o 18:17

Monghi: Máš pravdu, nemá cenu se v tom vrtat, těšme se na novou desku DM.

Hammersmith Odeon

 23    22. október 2015 o 18:57

@ 18.bob3: Bob-e, Alan si s DM zahral na koncerte v Royal Albert Hall na koncerte v Londýne 17.2.2010

bob3

 24    22. október 2015 o 19:28

Hammersmith Odeon: díky za připomenutí.

bel canto

 25    22. október 2015 o 20:54

Za mna 3 veci :
1. Davidov hlas (energeticky) sa mi daleko viac pacil v 80.rokoch ako jeho aktualna verzia.
2. Pri vsetkej ucte, Soulsavers je priemerna hudba, produkcna invencia a zvukove novatorstvo sa blizi nule, miestami sa jej jasne dotyka
3. Recoil je produkcne, zvukovo pred DM na sto honov a na live je to este zretelnejsie. Alanova Budapest je o niekolko levelov vyssie ako akekolvek live DM po jeho odchode od nich. Vecna skoda a pri ziadnej kapele ma to tak nemrzi, ze tak skvele Martinove dema nedosiahli svoj skutocny potencial.

Monghi

 26    22. október 2015 o 23:13

@bel canto: ma zmysel nejako hodnotit Soulsavers? smile Zober si uz ten nazov… hovori sam za seba… v tomto smere sa Gahan nasiel… a ja mu to prajem smile Je to prilis jednoduche a pritom take krasne smile Hudba nepotrebuje genialitu v detailoch, staci len jednoduchy napad, par tonov, ktorymi povies vsetko… a v tomto su Soulsavers zaujimavi, mam pocit, ze to pochopil aj Gahan…

Recoil je kapitola sama o sebe, bez urazky voci komukolvek… na to musi byt posluchac inak naladeny, a hlavne inak zanrovo odputany, aby dokazal pochopit genialitu jednotlivych albumov, ktora od “Bloodline” aritmeticky rastie smile

bob3

 27    22. október 2015 o 23:39

Monghi:

” Hudba nepotrebuje genialitu v detailoch, staci len jednoduchy napad, par tonov, ktorymi povies vsetko…”

Souhlas: https://youtu.be/ygLzxrpBJeE

bel canto

 28    23. október 2015 o 06:52

Monghi, ja na Recoil musim mat vyslovene naladu, tu totiz konci sranda, miestami to nie je tak lahko stravitelne ako Depeche to je jasne. Bobe mas pravdu, niekedy staci v podstate len jeden nastroj : https://www.youtube.com/watch?v=Ce8p0VcTbuA. Tuto skladbu by si mal pustat Gordeno predtym ako zacne majstrovat nove sola pred koncertom DM. Mozno by mu doslo v akom kvalitativnom leveli sa nachadza. Urcite Soulsavers oslovi kopec ludi ale som si isty ze mnozstvo z nich je takych, co by o to ani nezakopli, ak by to nespieval Gahan. Gore raz povedal, ze ak by Careless Whispers nespieval G.Michael, nikto by sa o tej piesni nikdy nedozvedel. A to je aj pripad Soulsavers.

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa