Dave Gahan ako ho nepoznáte I.

Narodený 9. 5. 1962 v Eppingu, grófstvo Essex. V detstve bol Dave silne vychovávaný ku kresťanskej viere pretože jeho matka bola aktivistkou v Armáde spásy. Keď mal 5 rokov, rodinu opustil otec a už nikdy nedal rodine o sebe vedieť. V puberte bol Dave riadny grázel - do 14-tich sa mu podarilo trikrát dostať pred súd pre mladistvých za vykrádanie aut, vandalizmus a graffiti.

V roku 1978 odišiel zo školy a behom šiestich mesiacov vystriedal takmer dvadsať rôznych zamestnaní od stavebného pomocníka a skladníka v obchodnom dome, až po predavača nealkoholických nápojov. O rok neskôr nastúpil na Souther Art College študovať výkladový dizajn, dúfajúc, že sa uplatní v módnom priemysle. V roku 1981 dostal od kamaráta Vinca Clarka ponuku zaspievať si v skupine "Composition of Sound", ktorú Clarke založil spoločne s Martinom Gorem a Andym Fletcherom. Z nej sa neskôr vykryštalizovala Depeche Mode, pomenovaná podľa francúzskeho módneho časopisu.
Gahan je po tretí krát ženatý, s prvou ženou Joanne má syna Jacka, s treťou manželkou Jennifer dcéru Stellu Rose. Jeho najobľúbenejší film je Pulp Fiction a jeho momentálne najobľúbenejšia skladba je "Three days" od Jane's Addiction.

Chváľte Pána!

Názov nového albumu má pôvod v Daveovom detstve. Paper Monsters sú fiktívni strašiaci, ktorí na malého Davea striehli v skrini alebo na posteli.
"Myslím, že najťažšou vecou na svete je čeliť vlastnému strachu. Celý čas vo mne rástli takí papieroví strašiaci a keď som sa proti nim postavil, zistil som, že to bol len obyčajný list papiera, čo ma dosť zarážalo. Potom som ich rozmlátil, papier som roztrhal a z boja som vyšiel ako víťaz. Z tohto pocitu sa zrodil aj nápad na môj album."

Zrejme to nie je prvý prípad, že aj Dave sa stal terčom imaginárnych javov. Podobnými stavmi "trpel" aj Robert Smith (The Cure), ktorý v horúčke videl imaginárne škeriace sa postavičky oproti jeho postele, čo bolo aj námetom pomenovania albumu "Head on the door" (1986). Takéto stavy a spomienky sú zrejme spojitosťou medzi Daveovým dnešným stavom a zážitkami, ktorými prešiel pred siedmymi rokmi. Naviac, ľudia, ktorým Dave svoj sólový počin pustil v predstihu vraj boli značne prekvapení.
"Myslím, že veľa ľudí čakalo, že naspievam niečo temné, šialené, že budem nahrávať s nejakou metalovou skupinou z LA. Niečo z toho vo mne síce ešte stále je, ale materiál na albume bol iného zrna. A mám z Paper Monster výborný pocit, aký som nemal snáď od čias albumu Violator, u ktorého som cítil, že niečo znamená a smeruje tam, kde by som to nikdy nečakal a kde sa mi to strašne páčilo."

Na druhej strane, vzhľadom k tomu, čím Dave v minulosti prešiel, nie je kvalitatívna úroveň jeho sólového počiatku tým najdôležitejším. Podstatu veci v jednom nedávnom rozhovore vystihol Daveov kolega Martin:
"Ústavy, väzenie, smrť. Tým všetkým Dave prešiel a stále spieva! Je to zázrak, chváľte Pána! Aleluja!"

Máme sa radi...

"Vlastne to bolo dvakrát, čo som si myslel, že Dave je po smrti." rozpráva Gahanov kolega Martin ďalej.
"Keď vám niekto volá a je to váš manažér alebo hocikto iný, kto vám zahlási - "musím s tebou hovoriť o Daveovi, stalo sa niečo strašné," automaticky vás napadne myšlienky - a je to tu! Ale vzhľadom k všetkému, dvakrát zažiť ten šok, nebolo ich až tak veľa."
Andy Fletcher to vidí v rovnakom svetle: "Podľa zákonov logiky by už dnes mal byť Dave mŕtvy. Absolútne mi nie je jasné, ako to jeho telo dokázalo zniesť."

Čakali by ste od kolegov väčšiu účasť? Pravdou je, že Gahanova závislosť na heroíne vzťahy v Depeche Mode poriadne schladila. Až do roku 1991, keď sa Dave odsťahoval do Los Angeles, to stále boli tí štyria chalani z Essexu, z ktorých ani jeden nemal žiadnu skúsenosť s tvrdými drogami. Prečo si myslíte, že v polovici najväčšieho úspechu urobil za svojim pôsobením bodku Alan Wilder?
"Alan nedokázal Daveovi odpustiť všetky tie excesy a výstrelky. A musím priznať, že keď som počul prvý krát v rádiu, že Dave skoro umrel na predávkovanie a následovne sa nachádza vo väzbe, povedal som si - tak toto nemá zmysel, zabaľme to. Dnes som ale rád, že sme mu dali ešte jednu šancu, i keď nás už toľko krát sklamal. On sa z toho nakoniec naozaj dostal." hovorí Gore.

Gahan sa však na starostlivosť od svojich kolegov nepozerá zrejme v rovnakom svetle a nevyberá "vďačné" výrazy.
"Myslím, že omnoho viac než môj život ich zaujímal osud Depeche Mode. Na druhej strane je aj fakt, že pravdepodobne netušili, ako zle na tom v skutočnosti som. Takmer sme sa nevídali a ja som robil všeličo možné, len aby som ich oklamal." pripúšťa Gahan.
"Stále som ale naštvatý, zvlášť na Marta. Volal mi v čase, keď som išiel do Exodu (centrum, kde nakoniec absolvoval úspešnú detoxikačnu kúru), vrieskal na mňa a bol dosť sprostý. Telefón som zložil v slzách, pretože mi došlo:
"Kurva, oni na mňa úplne kašlú, ide im len o to, že ak umriem, nebude žiadny Depeche Mode. Zasratí egoisti."

(čerpané z časopisu "ultramix")