Daniel Miller o “Ultra” (2007)

Daniel Miller o “Ultra” (2007)

Album "Ultra" nahrali Depeche Mode napriek všetkým nepriaznivým vyhliadkám. Po jeho predchodcovi, albume "Songs Of Faith And Devotion", bol každý v kapele absolútne vyhoretý. Všeobecne prevládal pocit, že je to koniec kapely.

Ja som však nikdy neveril, že koniec kapely nastane, aj napriek všetkým problémom a Davidovmu, takmer osudovému, predávkovaniu.

Album "Ultra" bol takým pokusným krokom. Všetci sme sa zhodli na tom, že do štúdia nepôjdeme nahrávať album, taký úmysel tam ani nebol. Bol iba plán nahrať niekoľko piesní a uvidíme, ako to pôjde. Nikto nikoho nechcel tlačiť do nahrávania albumu, či do turné. David bol veľmi krehký, ale nakoniec každý bol na tom zle. Akýkoľvek tlak by na skupinu pôsobil veľmi negatívne. Takže naozaj to bolo o nahrávaní piesní, s tým, že uvidíme, čo sa stane.

Po albume "Songs Of Faith And Devotion" z kapely odišiel Alan Wilder a on bol ten, kto mal na samotnom nahrávaní predošlých albumoch skutočne veľký podiel. On pracoval v štúdiu veľmi húževnato a zrazu tu taký človek nebol k dispozícií. Alan vložil do tých albumov ohromné úsilie, no najskôr mal asi pocit, že si to ostatní z kapely nevážia tak, ako by si mali. Tak, ako sa kedysi Vince podpísal pod album "Speak & Spell", tak sa Alan podpísal pod všetky albumy, na ktorých pracoval. A zrazu v rovnici chýbal jeden člen.

Potrebovali sme reštart a tak sme skúsili nájsť nového producenta. Lenže pri Depeche Mode je veľmi zložité nájsť takého človeka, pretože potrebujete niekoho, kto ich piesňam rozumie, ako aj ich zmyslu pre elektronickú hudbu a takisto pozná ich históriu. A to je vždy citlivá téma, no Tim Simenon bol priateľom kapely a pracoval s nimi už v minulosti.

Tim bol takisto veľkým fanúšikom Depeche Mode, čo ale nemusí byť práve výhodou. Ale v minulosti mal skúsenosť s produkciou veľkých popových singlov a rozumel celkovému obrazu kapely, ako aj jej hudobnej stránke. A rovnako mal k dispozícii výborný tím. Z kapely Can prišiel Jaki Liebezeit a nahral bicie, alebo Keith LeBlanc. Anton Corbijn a Tim si zahrali s kapelou na vystúpení v Top Of The Pops, pretože Depeche Mode potrebovali bubeníka a tým bol dovtedy Alan. Mali sme teda k dispozícii niekoľko ľudí a sledovali sme, čo sa bude diať.

Vzťahy vo vnútri kapely však boli stále veľmi napäté. Martin sa presťahoval na anglický vidiek, ale Dave žil stále v Los Angeles. Komunikácia medzi ním a ostatnými z kapely bola na bode mrazu. Nie, že by si medzi sebou pravidelne telefonovali, keď nemuseli, ale Davidove problémy s drogami len všetko zhoršili.

Na začiatku nahrávania albumu "Ultra" bol Dave stále veľmi chorý, jeho nahraté vokály za veľa nestáli a potom, v máji 1996, došlo k tomu osudnému predávkovaniu. To zrazu zafungovalo ako lepidlo, ktoré zlepilo dve polovice tohto albumu dohromady. Dave na tom bol zle, no boli aj obdobia, kedy bol na to lepšie. Nakoniec sa drog dokázal vzdať a z Los Angeles sa presťahoval do New Yorku.

Na druhej strane, americký súd vydal nariadenie, že pokiaľ nepodstúpi detoxikáciu a počas nasledujúcich dvoch rokov nebude pravidelne chodiť na testy, zakáže mu vstup na územie Spojených štátov. Takže túžba zostať v USA a konečné pochopenie, ako veľmi sám sebe ubližuje, mu pomohla tento problém zvládnuť.

V porovnaní s predchádzajúcimi albumami je "Ultra" úspornejší v oblasti aranžmánov. Alan mal veľmi rád strunové nástroje a zbory, no Tim viac pracoval s hip-hopovým a tanečným pozadím, preto ten odlišný prístup. Odviedol však skvelú prácu a vďaka relatívne stále mladému veku dokázal zvládať všetky tie krízové situácie. Vo výsledku album skvele, ako celok, funguje a pritom vznikal v tak extrémnych podmienkach.

Výber samotných singlov bol boj, no z dnešného pohľadu sme mali na výber dobré skladby. "Home" je jedna z ich najlepších piesní. Bez akýchkoľvek pochybností ju môžete zaradiť do ich Top 10. Všetko postavili na Martinovom texte a všetky aranžmány naozaj skvele fungujú. Dodnes ju hrajú na koncertoch a je úžasné sledovať, ako na ňu publikum reaguje.

Po vydaní albumu kapela na turné nevyrazila, čo bolo správne rozhodnutie, nakoľko by to pravdepodobne neprežili. Odohrali len zopár koncertov, na ktorých zahrali tak päť skladieb a tie boli naozaj vydarené. V Davidovom prípade to bola naozaj veľká odvaha, že vôbec dokázal vystúpiť, keďže sa tesne predtým vrátil z liečenia.

"Ultra" patrí k ich najdôležitejším albumom práve pre to všetko, čo museli prekonať. Podľa mňa si uvedomili, že ak zvládnu toto, tak už zvládnu čokoľvek. Buď nahrajú album alebo Depeche Mode končia. Preto vlastne ani nie je podstatné, ako veľmi sa ten album vydaril. Bol jednoznačne skvelý, hoc nie ich úplne najlepší, no rozhodne najdôležitejší.

Odtiahol ich z okraja priepasti.

Daniel Miller
zdroj: Ultra, SACD, 10/2007

Názory Devotees (6)

DM-80

 1    30. júl 2021 o 22:21

Na to, aké obdobie prežívali, je ten album neskutočný. Na druhej strane ale v období trápenia a bolesti môžu vzniknúť fantastické veci, Ultra je toho jasným dôkazom. Tie skladby sú síce plné smútku a depresie, no umelecká úroveň absolútne brilantná. Ja mám Ultru radšej ako SOFAD. Zakaždým keď počujem Home, ďakujem Bohu, že DM sú tu stále s nami a uvedomujem si hodnotu života. Tá skladba je diamant. Stačí povedať už iba jedno - “you gotta give love, gotta give love, gotta give love.”


jozefst

 2    31. júl 2021 o 20:11

Ultra bolo bolestné znovuzrodenie kapely. Fotografia zo štúdia ako keby hovorila za všetko.  Dave apatický ubolený výraz, Martinov výraz odrážajúci mrztosť a Timov značnú dávku trpezlivosti a stoického pokoja. Ale nakoniec sa im to podarilo všetko prežiť, obnoviť sa a dať sa do poriadku.


Michaela 146

 3    2. august 2021 o 21:06

Skvělé album a ještě lepší turné.... den DM 15.9.1998 byl prostě úžasný a jedinečný...Jediné co mrzí, že jsem v tom davu ztratila stříbrný řetízek…Ale co třeba ho někdo našel a dělá mu radost…


tommy

 4    4. august 2021 o 17:28

Ten album ma vrátil na Zem a ja som mu dodnes za to veľmi vďačný... Už som bol na prahu emočnej prázdnoty a potom prišiel tento album a v tom roku ďalšie “hudobné zázraky” a ja som pochopil nejeden životný otáznik… Že som OK (Computer)...
A tak som v dobrej viere, že som na dobre ceste nasl. rok išiel na svoj prvý koncert do Prahy a po show som si povedal, že: “nikdy viac”... Nasledovala takmer šialená cesta domov a “zabuchnutie dverí za všetkým z minulosti”, čas pobrať sa…, povedal som si… Nie je mi dopriate prežiť veci, tak som ich prežíval pri “mojom malom plagáte”... Vo svojej izbe, ktorá už viac nebola mojou… A dnes, práve dnes som náhodou klikol na dm.cz a objavil som malú, ale pre mňa veľkú záhadu… “tajomstvo môjho malého plagátu”, môjho bezpečného sveta, v ktorom nebolo miesta pre bolesť, sklamanie či poníženie… Spolu s hudbou DM od r. 1987 zosobňoval celý môj vnútorný vesmír, pred druhými tak chránený... Vypočul si všetky moje detské sny, (po)blúznenia… O dekádu neskôr, opäť šťastná sedmička na konci, chcel som siahať symbol nekonečna v tom večnom meste… Môj najlepší kamarát ma takmer na kolenách prosil: “Poď so mnou do davu, dáme si po prvýkrát trávu (len kvôli rýmu), možno sa na nás nalepia pekné fanynky… Užijú si s nami ešte predtým, ako sa stanú najlepšie maminky… smile A v tom sa vo mne niečo zlomilo, otočil som sa na mieste a odišiel kdesi do chladného kúta odkiaľ nebolo nič vidieť, iba čudne počuť... Ale nebolo to také počúvanie ako doma, vo svojej malej, chladnej izbe, ale tak hrejivej, keď som počúval DM a pozeral sa na tie dvere s nalepeným plagátom… V tú sychravú noc “pražský dážď” zmyl zo mňa “naivitu malého chlapca z malého mesta”... Ale nie nevinnosť, tú som nikdy nemal… Od narodenia mám pocit viny… Ten mučivý pocit, že som nikdy nebol čistý... Že som “nicka, ako so hovorí na miestach, kde som sa vtedy asi (nie) náhodou ocitol…
But I’m a creep
I’m a weirdo
What the hell am I doing here?
I don’t belong hereAle já jsem nicka
Jsem podivín
Co tu sakra dělám?
Vždyť sem nepatřímI don’t care if it hurts
I wanna have control
I wanna perfect body
I wanna perfect soul
I want you to notice
When I’m not around
You’re so fucking special
I wish I was special


MODRY

 5    15. august 2021 o 00:05

Ultra-vyborny album.
Zlata era…. 1986—-1997


Edo

 6    31. august 2021 o 10:16

Tu je pekne vidieť relativitu pohľadu. V ťažkých podmienkach môžu vzniknúť unikátne diela ako v prípade SOFAD. Ultra už neboli ťažké podmienky a situácia po katastrofe. A hoci môžeme oceniť úsilie ktoré museli DM vyvinúť aby vyprodukovali tento album ako omnoho väčšie ako pri SOFAD, výsledok je vďaka prepadu situácie kapely omnoho slabší. Tim Simeon nie je Alan Wilder. Z tohto albumu si jednoznačne pamätám najmenej piesní.


Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa