Daniel Miller o “Ultra” (2007)

Album "Ultra" nahrali Depeche Mode napriek všetkým nepriaznivým vyhliadkám. Po jeho predchodcovi, albume "Songs Of Faith And Devotion", bol každý v kapele absolútne vyhoretý. Všeobecne prevládal pocit, že je to koniec kapely.

Ja som však nikdy neveril, že koniec kapely nastane, aj napriek všetkým problémom a Davidovmu, takmer osudovému, predávkovaniu.

Album "Ultra" bol takým pokusným krokom. Všetci sme sa zhodli na tom, že do štúdia nepôjdeme nahrávať album, taký úmysel tam ani nebol. Bol iba plán nahrať niekoľko piesní a uvidíme, ako to pôjde. Nikto nikoho nechcel tlačiť do nahrávania albumu, či do turné. David bol veľmi krehký, ale nakoniec každý bol na tom zle. Akýkoľvek tlak by na skupinu pôsobil veľmi negatívne. Takže naozaj to bolo o nahrávaní piesní, s tým, že uvidíme, čo sa stane.

Po albume "Songs Of Faith And Devotion" z kapely odišiel Alan Wilder a on bol ten, kto mal na samotnom nahrávaní predošlých albumoch skutočne veľký podiel. On pracoval v štúdiu veľmi húževnato a zrazu tu taký človek nebol k dispozícií. Alan vložil do tých albumov ohromné úsilie, no najskôr mal asi pocit, že si to ostatní z kapely nevážia tak, ako by si mali. Tak, ako sa kedysi Vince podpísal pod album "Speak & Spell", tak sa Alan podpísal pod všetky albumy, na ktorých pracoval. A zrazu v rovnici chýbal jeden člen.

Potrebovali sme reštart a tak sme skúsili nájsť nového producenta. Lenže pri Depeche Mode je veľmi zložité nájsť takého človeka, pretože potrebujete niekoho, kto ich piesňam rozumie, ako aj ich zmyslu pre elektronickú hudbu a takisto pozná ich históriu. A to je vždy citlivá téma, no Tim Simenon bol priateľom kapely a pracoval s nimi už v minulosti.

Tim bol takisto veľkým fanúšikom Depeche Mode, čo ale nemusí byť práve výhodou. Ale v minulosti mal skúsenosť s produkciou veľkých popových singlov a rozumel celkovému obrazu kapely, ako aj jej hudobnej stránke. A rovnako mal k dispozícii výborný tím. Z kapely Can prišiel Jaki Liebezeit a nahral bicie, alebo Keith LeBlanc. Anton Corbijn a Tim si zahrali s kapelou na vystúpení v Top Of The Pops, pretože Depeche Mode potrebovali bubeníka a tým bol dovtedy Alan. Mali sme teda k dispozícii niekoľko ľudí a sledovali sme, čo sa bude diať.

Vzťahy vo vnútri kapely však boli stále veľmi napäté. Martin sa presťahoval na anglický vidiek, ale Dave žil stále v Los Angeles. Komunikácia medzi ním a ostatnými z kapely bola na bode mrazu. Nie, že by si medzi sebou pravidelne telefonovali, keď nemuseli, ale Davidove problémy s drogami len všetko zhoršili.

Na začiatku nahrávania albumu "Ultra" bol Dave stále veľmi chorý, jeho nahraté vokály za veľa nestáli a potom, v máji 1996, došlo k tomu osudnému predávkovaniu. To zrazu zafungovalo ako lepidlo, ktoré zlepilo dve polovice tohto albumu dohromady. Dave na tom bol zle, no boli aj obdobia, kedy bol na to lepšie. Nakoniec sa drog dokázal vzdať a z Los Angeles sa presťahoval do New Yorku.

Na druhej strane, americký súd vydal nariadenie, že pokiaľ nepodstúpi detoxikáciu a počas nasledujúcich dvoch rokov nebude pravidelne chodiť na testy, zakáže mu vstup na územie Spojených štátov. Takže túžba zostať v USA a konečné pochopenie, ako veľmi sám sebe ubližuje, mu pomohla tento problém zvládnuť.

V porovnaní s predchádzajúcimi albumami je "Ultra" úspornejší v oblasti aranžmánov. Alan mal veľmi rád strunové nástroje a zbory, no Tim viac pracoval s hip-hopovým a tanečným pozadím, preto ten odlišný prístup. Odviedol však skvelú prácu a vďaka relatívne stále mladému veku dokázal zvládať všetky tie krízové situácie. Vo výsledku album skvele, ako celok, funguje a pritom vznikal v tak extrémnych podmienkach.

Výber samotných singlov bol boj, no z dnešného pohľadu sme mali na výber dobré skladby. "Home" je jedna z ich najlepších piesní. Bez akýchkoľvek pochybností ju môžete zaradiť do ich Top 10. Všetko postavili na Martinovom texte a všetky aranžmány naozaj skvele fungujú. Dodnes ju hrajú na koncertoch a je úžasné sledovať, ako na ňu publikum reaguje.

Po vydaní albumu kapela na turné nevyrazila, čo bolo správne rozhodnutie, nakoľko by to pravdepodobne neprežili. Odohrali len zopár koncertov, na ktorých zahrali tak päť skladieb a tie boli naozaj vydarené. V Davidovom prípade to bola naozaj veľká odvaha, že vôbec dokázal vystúpiť, keďže sa tesne predtým vrátil z liečenia.

"Ultra" patrí k ich najdôležitejším albumom práve pre to všetko, čo museli prekonať. Podľa mňa si uvedomili, že ak zvládnu toto, tak už zvládnu čokoľvek. Buď nahrajú album alebo Depeche Mode končia. Preto vlastne ani nie je podstatné, ako veľmi sa ten album vydaril. Bol jednoznačne skvelý, hoc nie ich úplne najlepší, no rozhodne najdôležitejší.

Odtiahol ich z okraja priepasti.

Daniel Miller
zdroj: Ultra, SACD, 10/2007