Daniel Miller o “Some Great Reward” (2006)

Najlepšia skladba z albumu je pre mňa jednoznačne Lie to me. Stokrát lepšia ako Master and servant a aj People are people.

Páni, dnes skoro ráno som si len tak pustil tento album a ostal som ... v slzách, ale s hrejivým pocitom v duši… Toto sú presne Depeche Mode. Dnes nebudem písať o malých negatívach albumu, dôležité je, že som v každej piesni našiel niečo, čo sa ako niť vinie celým týmto príbehom… A Daniel mal pravdu, tu DM vytvorili so zvukom niečo, čo sa neskôr vytratilo (podľa mňa)...
Citujem: “Každá z tých skladieb mala asi desať rozličných partov, pretože Depeche Mode mali vždy množstvo linerárne hraných partov, než hraných paralelným spôsobom.”
A ešte jedna vec - napadla Vás niekedy myšlienka porovnania, resp. prepojenia tohto albumu s “čiernym albumo”... Mňa teda áno, priam mám pred sebou “celý film”...  A v tejto súvislosti nechápem jednu vec, prečo SOME GREAT REWARD nebol “Violatorom” svojej doby?
PS: Hnutie “BLACK LIVES MATTER” by si nemohlo želať lepšie hymnu ako PEOPLE ARE PEOPE!!!
PS2: Môžeme (hlavne páni) nadávať na SOMEBODY (ani ja ju veľmi nemusím), ale prečítajte si posledné tri verše tejto piesne? Znejú romanticky? Mne to teda nepríde… A to nehovorím o tom, že dnes tu z každej strany počúvame o rovnosti pohlaví, o treťom pohlaví, súbojoch medzi pohlaviami a pod. Martin už vtedy dokázal (odvážne a prorocky) odhaliť v sebe ženskú (citlivú) stránku svojho krehkého ja a ísť s ňou na trh… V r. 1984 (inak aj slávny knižný trhák), nezabúdajme… A rozdiel v jeho hlase, vtedy a dnes… “Nebe a dudy”... A že práve túto pieseň neskôr zahral s Alanom v r. 2010… Ja tam cítim silnú symboliku (a vôbec nejde o to, že by ho miloval, ak si to náhodou niekto myslí)... Asi nie je náhoda, že mi Spotify práve ponúkol SOMEBODY LIVE BASEL…
PS3: Mňa tento album “zrazil na kolená” minimálne tri razy… Ale dnes mám chuť napísať číslo štyri… Chcelo by to “PS4”, prečo…

V piesni číslo “4” je napísané všetko… Aspoň pre mňa. Malý drahokam - jaskyňa ukrytá v hlbinách krásneho, tajomného, miestami temného, ale stále nielen zvukovo malebného, provokačného, revolučného albumu… Pre mňa obdobie DM (ale i v osobnom živote) roky 1984 - 1989 vo mne evokujú niečo, na čo budem asi na sklonku života spomínať ako na najkrajšie roky… Či je za tým spomienkový optimizmus, či (moja) naivita, vážne neviem… Ale bol som tak prirodzene šťastný...

Pro mě zcela zásadní album “Some Great Reward” vnímám asi tak jako uzavření jedné kapitoly, po níž přišla hudba plná temnějších stránek života a okrývání depresivních nutkání Martina.
Lie To Me byl jeden z nejsilnějších songů, které Martin do té doby napsal, ta skladba má úžasnou atmosféru.
Stories Of Old…
You hear stories of old
Of princes bold
With riches untold
Happy souls
Casting it all aside
To take some bride
To have the girl of their dreams
At their side
But not me
I couldn’t do that
Not me
I’m not like that…Chlapci, kteří chtěli dívku svých snů, ale jim to nestačí...nechávají si otevřená zadní vrátka, smutné.

V době, kdy vyšel tento album, můj bratr slavil krásné druhé narozeniny a na to konto můj otec koupil kazeťák s nahráváním, bylo velmi roztomilé, když bratříček říkal první věty a z jeho úst, roztomile zněly první básničky…Mimo to můj otec, začal kupovat kazety, někdo z jeho kolegů v práci mu nahrával kazety ze zahraniční hudbou…A v tomhle směru jsem měla opravdu štěstí, na kazetách bylo vše co v té době vévodilo německým hitparádám…O tu mojí radost, jsem se postupně dělila i se svými vrstevníky, půjčovala jsem jim MC kazety a později i nahrávala. Na jedné kazetě jsem měla…nahranou skladbu People are People….už tenkrát jsem si říkala, jak zvláštně zní...z pohledu jedenáctileté dívky, co je to za zvuk…to je kladivo či co?

Dovolím si polemizovať... Skôr si myslím, že Martin chcel týmito veršami opísal príbeh, ktorý pojednáva o klasickom manželskom kompromise, ktorý bol tak častý aj v našich končinách, hlavne na vidieku… Aj keď sa dvaja ľudia nemilovali, rodiny to za nich rozhodli, lebo bolo treba spojiť majetky, polia, role, dobytok…
Ukážka klasického dialógu počas pytačiek:
“A čo by si hľadal niečo iné? Čo sa Ti naša Mara nepáči?
A koho by si chcela? Každý chlap je rovnaký, zober si Jana a nevymýšľaj… Postará sa o teba… Nezostaneš Ty stará dievka, nezaopatrená”... A bolo to dohodnuté... Láska bola na druhej koľaji…

Pravda asi jsem ten text vnímala po svém, když o tom hlouběji přemýšlím, tak Vám musím dát za pravdu. Ten dialog mi vyvolal úsměv na rtech, ale trefné...Díky bohu, že žijeme v 21. století. A že si toho pravého, tu pravou můžeme vybírat srdcem…

Podľa mňa má ten text (Stories Of Old) viacero rovín… Ja tam vidím príbeh sklamania, možno prvého v živote z lásky, druhý o nesprávnom výbere partnera (kompromisy) a tretí o prirodzenej túžbe po fyzickom milovaní, túlení sa len tak, bez lásky…
Môžeme uzavrieť kompromis, že je to o “nešťastnom zaľúbení sa”, na tom sme sa zhodli viacerí...

Ja sa dnes rozplývam nad týmito (krásnymi a zároveň bolestivými) strofami (veršami):

I am warmed
By your friendship
Even when you’re far away
And I’m happy
In the knowledge
We may never see the day

alebo tieto:

I will thank you
Most of all for
The respect you have for me
I’m embarrassed
It overwhelms me
Because I don’t deserve any

a ešte tieto:

It doesn’t matter
If this all shatters
Nothing lasts forever
But I’m praying
That we’re staying
Together

a nakoniec tieto s tým posledným veršom:

I am happy
That I have you
Even though you’re not here now
I know somewhere
You are dreaming
Though it’s definitely not of me

Starý, dobrý Depeche Mode Vám dáva pocit, že aj keď veci nedopadnú podľa Vašich predstáv, malo zmysel bojovať... O nádej, túžbu o malú priazeň, pochopenie, nie večné odsúdenie… :(

Jedna technická. Na jeseň 1983 prišla na trh Yamaha DX 7, stala sa veľkým hitom a SGR Yamahou DX 7 priam srší,