Daniel Miller o “Some Great Reward” (2006)

Daniel Miller o “Some Great Reward” (2006)

Prvou nahratou skladbou pre album bola "People Are People". Išlo o jednorázovú záležitosť, nahratú už mesiace predtým, než započalo samotné nahrávanie albumu, pretože sme chceli vydať akýsi dočasný singel medzi dvoma albumami.

V tých časoch vydávali kapely ďaleko viac singlov, pretože mali pre ne omnoho väčší význam. S Alanom sme na tom pracovali v Londýne a vedome sme sa snažili vyhýbať sa tomu, aby skladba znela príliš popovo, nakoľko už samotná melódia bola veľmi chytľavá a vždy nám išlo o to, aby sme veci zvukovo menili.

Spomínam si, že po príchode do berlínskych Hansa štúdii vládla v kapele veľmi dobrá atmosféra. V štúdiu sme sa objavili už o deň skôr, než bolo plánované nahrávanie, a začali sme všetko chystať, myslím, že sme nahrali aj veľmi surový mix, kde spievali úplne všetci, čiže Martin, Dave, Fletch, Alan, a dokonca aj ko-producent Gareth Jones. Nasledujúce dni všetko do seba zapadlo veľmi rýchlo, pretože skladby už v demo podobe boli veľmi silné, ako aj preto, že v tej dobe sa všetkým skutočne darilo. To nahrávanie bolo plné veľmi pozitívnych pocitov.

Z "People Are People" sa stal najväčší hit Depeche Mode do tých čias, keďže v UK sa vyšplhal na 4.miesto a v rebríčkoch US Billboard na 13.miesto. V Spojených štátoch to bol ich vôbec prvý hitový singel, vďaka nemu sa dostali do širokého povedomia a z tamojšej alternatívnej rádiovej scény sa dostali na tú popovú. Celé to obdobie bolo plné nadšenia.

Skladby albumu "Some Great Reward" boli stále poslucháčsky prístupné, no samotný zvuk bol viac komplexnejší a my sme cítili potrebu progresu - to je niečo, čo bolo vždy súčasťou Depeche Mode. Technológie takisto napredovali, takže sme využili aj tento fakt. Najlepšie je, keď máte nápady, ktoré môžete zdokonaliť práve technológiami, no niekedy práve technológie slúžia ako inšpirácie k nápadom. Funguje to oboma smermi. V tých časoch hudobníci samplig stále veľmi nevyužívali, takže, keď ste ten prístroj spustili, pôsobilo to ako čistý list papiera, pretože tie prístroje stále nemali dostatok referencií. Všetko, čo ste robili, bolo úplne nové, čo bolo doslova zdravé, nakoľko to znamenalo, že všetko vychádzalo z Vašej predstavivosti.

S albumom "Some Great Reward" sme začali pracovať na mieste s názvom Music Works v Highbury, v Severnom Londýne, niekedy začiatkom roka 1984 - Martin je fanúšikom Arsenalu, takže mal pocit, že má bližšie k domovu. Nahrávacie techniky sa veľmi rýchlo menili a my sme v podstate potrebovali niečo s veľkou kontrolnou miestnosťou, aby sme sa do nej pohodlne zmestili ako my, tak aj naše vybavenie. Plán bol postavený na nahrávaní v Londýne a mixáži v Berlíne, ale ako to už býva, termínovo sme nestíhali a skončilo to tak, že sme množstvo vecí nahrávali priamo v Hansa štúdiách.

"Master And Servant" bola zložitá skladba, aj preto, že sme si všetci uvedomovali jej dôležitosť a uvažovali sme o nej ako následníkovi singla "People Are People". Nahrali sme to na 24-stopový záznam a bola to tá najkomplikovanejšia skladba, akú sme kedy nahrali, pokiaľ šlo o množstvo zvukov - v skutočnosti sme dva alebo trikrát začali úplne odznova, ale prišiel deň, kedy sme to boli schopní dať dohromady. Každá z tých skladieb mala asi desať rozličných partov, pretože Depeche Mode mali vždy množstvo linerárne hraných partov, než hraných paralelným spôsobom.

V ďalšom štúdiu Hansy nahrávali Killing Joke a tu a tam sa zašli pozrieť, ako sa nám darilo. V jeden deň sme mixovali "Blasphemous Rumours" a keďže má tá skladba temné verše, a veľmi chytľavý refrén, tak sa chalani z Killing Joke riadne medzi sebou pochytili, či je správne takýmto spôsobom ku skladbe pristupovať. Zdalo sa, že ich tá skladba riadne ovplyvnila.

Keď došlo na finálny mix albumu, prenajali sme si v Hanse druhé štúdio, ktoré malo obrovskú miestnosť. Z mixovacej miestnosti sme zvuky vysielali dolu, do veľkého PA systému, ktorý mal hlasitosť nastavenú na maximum, a následne sme tieto zvuky poslali späť do mixu. Takisto sme zvuky vysielali smerom k rôznych častiam budovy, ako schodisková šacha, či výťah. Skladbu "Somebody" zasa Martin naspieval údajne nahý v prízemí! Jednoducho sme využívali samotnú budovu, takže keby ste v tom čase vstúpili do Hansy, počuli by ste zvuky prichádzať odvšadiaľ. Bolo to veľmi produktívne obdobie.

Ďalším singlom z albumu bola teda skladba "Master And Servant" a zatiaľ čo sme stále boli v Berlíne, skladbu sme kvôli masteringu poslali do Londýna. Keď sa nám vrátila dokončená, zašli sme v Berlíne do nášho obľúbeného klubu a požiadali sme dj-a, aby nám skladbu pustil a mohli sme tak zistiť, ako bude znieť na veľkom zvukovom systéme. Až vtedy sme zistili, že sme malý bubon nechali v skladbe znieť od posledného refrénu až po samotný koniec! Aj sme premýšľali o zmene, no napriek tomu, že to bola veľká chyba, tak nám to znelo nakoniec dobre.

Album "Some Great Reward" sa v britskom albumovom rebríčku vyšplhal na 5.miesto, dovtedy ich najlepšia albumová pozícia. "Master And Servant" nakoniec nebol až taký veľký hit, ako "People Are People", no mal omnoho väčší dopad, pokiaľ šlo o definíciu toho, kam kapela smerovala a o čom boli samotní Depeche Mode. Singlom "People Are People" sa skončila éra priamočiarych skladieb kapely a "Master And Servant" bol začiatkom éry novej.

Daniel Miller
zdroj: Some Great Reward, SACD Release, 02/10/2006

Názory Devotees (8)

DM-80

 1    30. apríl 2021 o 16:20

Najlepšia skladba z albumu je pre mňa jednoznačne Lie to me. Stokrát lepšia ako Master and servant a aj People are people.

tomy

 2    1. máj 2021 o 07:32

Páni, dnes skoro ráno som si len tak pustil tento album a ostal som ... v slzách, ale s hrejivým pocitom v duši… Toto sú presne Depeche Mode. Dnes nebudem písať o malých negatívach albumu, dôležité je, že som v každej piesni našiel niečo, čo sa ako niť vinie celým týmto príbehom… A Daniel mal pravdu, tu DM vytvorili so zvukom niečo, čo sa neskôr vytratilo (podľa mňa)...
Citujem: “Každá z tých skladieb mala asi desať rozličných partov, pretože Depeche Mode mali vždy množstvo linerárne hraných partov, než hraných paralelným spôsobom.”
A ešte jedna vec - napadla Vás niekedy myšlienka porovnania, resp. prepojenia tohto albumu s “čiernym albumo”... Mňa teda áno, priam mám pred sebou “celý film”...  A v tejto súvislosti nechápem jednu vec, prečo SOME GREAT REWARD nebol “Violatorom” svojej doby?
PS: Hnutie “BLACK LIVES MATTER” by si nemohlo želať lepšie hymnu ako PEOPLE ARE PEOPE!!!
PS2: Môžeme (hlavne páni) nadávať na SOMEBODY (ani ja ju veľmi nemusím), ale prečítajte si posledné tri verše tejto piesne? Znejú romanticky? Mne to teda nepríde… A to nehovorím o tom, že dnes tu z každej strany počúvame o rovnosti pohlaví, o treťom pohlaví, súbojoch medzi pohlaviami a pod. Martin už vtedy dokázal (odvážne a prorocky) odhaliť v sebe ženskú (citlivú) stránku svojho krehkého ja a ísť s ňou na trh… V r. 1984 (inak aj slávny knižný trhák), nezabúdajme… A rozdiel v jeho hlase, vtedy a dnes… “Nebe a dudy”... A že práve túto pieseň neskôr zahral s Alanom v r. 2010… Ja tam cítim silnú symboliku (a vôbec nejde o to, že by ho miloval, ak si to náhodou niekto myslí)... Asi nie je náhoda, že mi Spotify práve ponúkol SOMEBODY LIVE BASEL… smile
PS3: Mňa tento album “zrazil na kolená” minimálne tri razy… Ale dnes mám chuť napísať číslo štyri… Chcelo by to “PS4”, prečo… smile

tomy

 3    1. máj 2021 o 07:51

V piesni číslo “4” je napísané všetko… Aspoň pre mňa. Malý drahokam - jaskyňa ukrytá v hlbinách krásneho, tajomného, miestami temného, ale stále nielen zvukovo malebného, provokačného, revolučného albumu… Pre mňa obdobie DM (ale i v osobnom živote) roky 1984 - 1989 vo mne evokujú niečo, na čo budem asi na sklonku života spomínať ako na najkrajšie roky… Či je za tým spomienkový optimizmus, či (moja) naivita, vážne neviem… Ale bol som tak prirodzene šťastný... smile

Michaela 146

 4    1. máj 2021 o 09:08

Pro mě zcela zásadní album “Some Great Reward” vnímám asi tak jako uzavření jedné kapitoly, po níž přišla hudba plná temnějších stránek života a okrývání depresivních nutkání Martina.
Lie To Me byl jeden z nejsilnějších songů, které Martin do té doby napsal, ta skladba má úžasnou atmosféru.
Stories Of Old…
You hear stories of old
Of princes bold
With riches untold
Happy souls
Casting it all aside
To take some bride
To have the girl of their dreams
At their side
But not me
I couldn’t do that
Not me
I’m not like that…Chlapci, kteří chtěli dívku svých snů, ale jim to nestačí...nechávají si otevřená zadní vrátka, smutné.

V době, kdy vyšel tento album, můj bratr slavil krásné druhé narozeniny a na to konto můj otec koupil kazeťák s nahráváním, bylo velmi roztomilé, když bratříček říkal první věty a z jeho úst, roztomile zněly první básničky…Mimo to můj otec, začal kupovat kazety, někdo z jeho kolegů v práci mu nahrával kazety ze zahraniční hudbou…A v tomhle směru jsem měla opravdu štěstí, na kazetách bylo vše co v té době vévodilo německým hitparádám…O tu mojí radost, jsem se postupně dělila i se svými vrstevníky, půjčovala jsem jim MC kazety a později i nahrávala. Na jedné kazetě jsem měla…nahranou skladbu People are People….už tenkrát jsem si říkala, jak zvláštně zní...z pohledu jedenáctileté dívky, co je to za zvuk…to je kladivo či co?

tomy

 5    1. máj 2021 o 10:05

Dovolím si polemizovať... Skôr si myslím, že Martin chcel týmito veršami opísal príbeh, ktorý pojednáva o klasickom manželskom kompromise, ktorý bol tak častý aj v našich končinách, hlavne na vidieku… Aj keď sa dvaja ľudia nemilovali, rodiny to za nich rozhodli, lebo bolo treba spojiť majetky, polia, role, dobytok…
Ukážka klasického dialógu počas pytačiek:
“A čo by si hľadal niečo iné? Čo sa Ti naša Mara nepáči?
A koho by si chcela? Každý chlap je rovnaký, zober si Jana a nevymýšľaj… Postará sa o teba… Nezostaneš Ty stará dievka, nezaopatrená”... A bolo to dohodnuté... Láska bola na druhej koľaji…

Michaela 146

 6    2. máj 2021 o 22:45

Pravda asi jsem ten text vnímala po svém, když o tom hlouběji přemýšlím, tak Vám musím dát za pravdu. Ten dialog mi vyvolal úsměv na rtech, ale trefné...Díky bohu, že žijeme v 21. století. A že si toho pravého, tu pravou můžeme vybírat srdcem…

tomy

 7    3. máj 2021 o 21:05

Podľa mňa má ten text (Stories Of Old) viacero rovín… Ja tam vidím príbeh sklamania, možno prvého v živote z lásky, druhý o nesprávnom výbere partnera (kompromisy) a tretí o prirodzenej túžbe po fyzickom milovaní, túlení sa len tak, bez lásky…
Môžeme uzavrieť kompromis, že je to o “nešťastnom zaľúbení sa”, na tom sme sa zhodli viacerí... smile

Ja sa dnes rozplývam nad týmito (krásnymi a zároveň bolestivými) strofami (veršami):

I am warmed
By your friendship
Even when you’re far away
And I’m happy
In the knowledge
We may never see the day

alebo tieto:

I will thank you
Most of all for
The respect you have for me
I’m embarrassed
It overwhelms me
Because I don’t deserve any

a ešte tieto:

It doesn’t matter
If this all shatters
Nothing lasts forever
But I’m praying
That we’re staying
Together

a nakoniec tieto s tým posledným veršom:

I am happy
That I have you
Even though you’re not here now
I know somewhere
You are dreaming
Though it’s definitely not of me

Starý, dobrý Depeche Mode Vám dáva pocit, že aj keď veci nedopadnú podľa Vašich predstáv, malo zmysel bojovať... O nádej, túžbu o malú priazeň, pochopenie, nie večné odsúdenie… :(

Peteman

 8    6. máj 2021 o 16:54

Jedna technická. Na jeseň 1983 prišla na trh Yamaha DX 7, stala sa veľkým hitom a SGR Yamahou DX 7 priam srší,

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa