Daniel Miller o “Music For The Masses” (2006)
Do obdobia nahrávania albumu "Music For The Masses" si Depeche Mode, z hudobného a komerčného hľadiska, budovali svoju pozíciu síce pomaly, no stabilne. Tento album však dal všetkým pocit veľkého skoku vpred. Bol to začiatok novej kapitoly.
Bolo to vlastne po prvýkrát, kedy sa sa nezúčastnil nahrávania v úlohe spoluproducenta. Nahrávanie predošlého albumu, "Black Celebration", bolo pre mňa zdĺhavé a bolestné. Vo výsledku to bol skvelý produkt, no všetci sa vzájomne cítili vyčerpaní. Zhodli sme sa na tom, že kapela potrebuje na ďalšom albume pracovať už s niekym iným, kto príde s novými prístupmi a nápadmi. Takisto mi čoraz viac času zaberali práce s fungovaním vydavateľstva, ktoré sa rozrástlo do podoby, kedy bolo pre mňa nepredstaviteľné byť zavretý v štúdiu šesť mesiacov. Začali sme teda fungovať inak a mal som z toho dobrý pocit.
Album "Music For The Masses" s kapelou spoluprodukoval Dave Bascome. Vybrali sme si ho práve pre zvuk, ktorý poskytol kapelám ako Tears For Fears. Alan vložil do tohto albumu ohromné množstvo úsilia, pokiaľ šlo o zvuk kapely bol čoraz aktívnejší, platilo to aj o celkom aranžmáne skladieb. Zvyšní traja si práce v štúdiu veľmi neužívali, nedával som im to za vinu, ono to bola fakt nuda.
Nahrávalo sa v Studio Guillame Tell, neďaleko Paríža. Pôvodne to bolo kino s obrovskou miestnosťou, kde to znelo skutočne skvele. Mix albumu prebehol v dánskom Puk Studio. Do Paríža som zašiel hneď v prvý deň nahrávania, aby som všetkých pozdravil a uistil sa, že je všetko v poriadku. Spomínam si na moment, kedy som vychádzal zo štúdia a pocítil tú úľavu, akoby mi bremeno spadlo z pliec. V tej chvíli som si totiž uvedomil, že tam nebudem zavretý na pol roka. Samozrejme tým nechcem naznačiť, že by som mal niečo proti kapele, v akomkoľvek smere, jednoducho sme, pokiaľ šlo o štúdiové práce, započali nové partnerstvo. Doslova som sa z producentskej pozície presunul do pozície A&R, čiže som sa staral viac o umelca a propagačné veci, a tak to je dodnes.
Po hudobnej stránke znamenal tento album veľký krok vpred. Prefíkanosť skladieb, ako aj aranžmány a zvuk, v tom všetkom bolo cítit napredovanie a expanziu. Pre single boli určené skladby "Strangelove", "Never Let Me Down Again" a "Behind The Wheel". O jeden z remixov "Strangelove" sa postaral aj Tim Simenon z Bomb The Bass, s ktorým kapela o dekádu neskôr produkovala album "Ultra". Myslím, že tento album bol zreteľnejšou líniou medzi ich temnejšou a prístupnejšou stránkou. Nastolil medzi nimi akúsi rovnováhu, ktorá fungovala.
Ani jeden zo singlov nebol v Británii výnimočne úspešný, hoci sa z "Never Let Me Down Again" stal ich tématický koncertný hit. Samozrejme, následné turné bolo dovtedy ich najväčšie. Z koncertného hľadiska zaznamenali ohromný nárast popularity, zahrali si opäť aj za Železnou oponou a v Spojených štátoch plnili veľké koncertné priestory. Nedá sa úplne povedať, že album "Music For The Masses" znamenal pre kapelu absolútne prelom v Amerike, nakoľko tomu predchádzala celá séria udalostí. Kapela už mala v Spojených štátoch jeden obrovský hit, "People Are People", bežne tam vystupovali pred 10 - 15 000-ovým publikom. Finálny koncert turné k tomuto albumu však odohrali pred 80 000-ovým davom, v júni 1988 na štadióne Rosebowl, v kalifornskej Pasadene. Tento koncert sa stal základom filmu "101". Rozhodne sa to však dá považovať za bod zlomu.
Martin zvykol žartovať, že názov albumu je vlastne odkaz na žart, že Depeche Mode boli navždy predurčení zostať kultovou kapelou, ktorá nikdy neprerazí v hlavom prúde. Možno to začalo ako žart, no z názvu "Music For The Masses" sa stalo sebanaplňujúce proroctvo.
Daniel Miller
zdroj: Music For The Masses, SACD Release, 03/04/2006
Názory Devotees (15)
tommy
1 10. jún 2021 o 20:25
Ďakujem Ti “Music for the Masses”, že si ma naučil milovať bez toho, že by som sa musel niekoho dotýkať, veriť bez toho, že by som musel vidieť toho Najvyššieho, snívať bez toho, že by som musel zavrieť oči a rozprávať sa bez toho, že by som musel mať niekoho pri sebe… Viem, je to čudné, ale tak to má byť... Anglicko dalo svetu toľko dobrých skupín, priam tie najlepšie a najslávnejšie, ale mne stačia tieto “Basildonské stroje”... Počúvam rozhovor s Tomášom Jílekom, v hlave si premietam obľúbenú scénu z jedinej českej rozprávky, ktorú mám rád… Na svete je veľa krásnych žien, ale žiadna nie je tak skromná a krehká ako “Popelka”... Niečo podobné cítim aj pri tejto skupine…
DM-80
2 11. jún 2021 o 03:53
Poslucháč sa ešte ani nerozohrial a okamžitý úder…“I’m taking a ride with my best friend”...ani jeden album doposiaľ nezačal takto priamo a doslova ako úder blesku. Bola to akoby jasná predzvesť toho, čo príde. Na tejto skladbe neexistuje jediný moment či priam sekunda, kde by som zapochyboval. Muzikálna dokonalosť! Nasleduje fantastická “The things you said”. Pre mňa okúzľujúca skladba, ktorú pokojne zaraďujem do DM best of a ozaj škoda, že 30 rokov nebola naživo zahratá. Na GST ma veľmi milo prekvapili s jej zaradením do setlistu. Z nasledovných Daveových slov “strangelove, that’s how my love goes” možno cítiť, že začína prežívať neľahké osobné obdobie, ktoré sa na nasledovných turné (Violation a Devotional) jasne prejavilo a ešte zintenzívnilo. “Sacred” je akoby také skryté zlato albumu. Na prvý posluch možno skladba, ktorú si hneď neuvedomíte, no potom vás jednoznačne dostane. “Little 15” je možno viacerými nenávidená, no ja v nej nachádzam kvalitu. Pri “Behind the wheel” ma okamžite napadá otázka - jestvuje lepšia skladba pri šoférovaní?
Koment skladby “I want you now” si radšej asi nechám pre seba 
.... ďalšia vec “To have and to hold” ma osobne nejak nezasiahla, “Nothing” je výborná a “Pimpf” celkom dobré inštrumentálne ukončenie albumu. Stručne, jasne a výstižne - album, ktorý keď pozorne počúvate, jasne predznamenáva prichádzajúci vrchol. Viem, teraz si možno povedať, “ale teraz sa už ľahko komentuje, keď je história napísaná”, no už z úvodnej NLMDA sa dalo myslím jednoznačne vycítiť, že to najlepšie ešte len prichádza.
Tomasito
3 11. jún 2021 o 08:33
@DM-80 [#2]: ake je to cele zaujimave - skladba, ktora je pre jedneho nezaujimava, alebo ho az tak nezasiahla -tak pre druheho je ako blesk z jasneho neba. Hovorim teraz o “to have and to hold”
Mne tiez dlho pretekala cez prsty, ale v urcitom momente som ju zacal milovat - skladba, ktora povie co chce povedat a je koniec - zaujimave na nej je, ze je dost kratka - jedna strofa a dost…
Spolu s ostatnymi skladbami dava celkovy obraz…
Aj toto je krasa hudby - kazdy si tam najde to svoje.
DM-80
4 11. jún 2021 o 09:44
@Tomasito [#3]: Presne tak! To je na hudbe to pekné, že každý máme svoje pocity z nej a vymieňame si svoje pohľady, diskutujeme a vzájomne sa obohacujeme o trebárs nové informácie. Ja som sa časom naučil viac počúvať ľudí a nemala by o tom byť iba hudba, ale celý náš život. Viac sa počúvať, viac spolu komunikovať, samozrejme na úrovni, lebo iba vtedy to má zmysel.
Monghi
5 11. jún 2021 o 11:26
s tymto albumom zacala v nasich koncinach absolutna DM hysteria, ktora vydrzala tak do roku 1992. Nielen vdaka prazskemu koncertu, ale aj vdaka tomu, ze sa dal album “Music For The Masses” bezne kupit v obchodoch, hoc tusim az po prazskom koncerte (rovnake stastie sme mali pri albume “Notorious” od Duran Duran, to slo vtedy tiez do maxima, co vyustilo prazskym koncertom, v ramci turne k albumu “Big Thing”, tiez este stale za sociku).
... S prichodom albumu “Sofad” sa to zasa vratilo do komunit, kam DM jednoducho patria ...
Proste kopec mladych v ciernom, babenky od jesene do jari cierne baretky, niektore odvazne aj s nejakym tym odznakom zo Sovietskeho zvazu ... bola to parada. NLMDA a Strangelove z Peter´s Pop Show rotovali v telke dost casto, emblemy kapely (DM) snad na kazdom mure, k tomu ten dohnivajuci socik ... malo to taku zvlastnu atmosku. Ta sa drzala do vydania “101”, to bola tiez tazky kaliber v tej dobe. Co padla opona, vysiel “Violator”, tak to bol uz depesak tusim kazdy
tommy
6 11. jún 2021 o 11:39
Presne tak, vrátili sa do hladiny kultovej, z čoho asi DM nemajú takú radosť (viď záver článku)... Oni by radšej boli hlavný prúd… Paradoxne týmto albumom sa stali v našich končinách aj kultom a zároveň hlavným prúdom… Ale tak to už v našich končinách býva… Sme krajinou paradoxov…
A hoci to nie je ich najlepší album, je to môj najobľúbenejší... Mňa vždy fascinovala tá medzihra po PIMPF a pred “božskou” AGENT ORANGE…
jozefst
7 11. jún 2021 o 19:20
V článku sú nejaké preklepy, ale stane sa:
“Album “Music For The Masses” s kapelou spoluprodukoval Dave Dascome” - namiesto Dascome má byť Bascombe,
“O jeden z remixov “Strangelove” sa postaral aj Tim Simenon z Bomb The Basses” - namiesto Bomb the basses má byť Bomb the bass.
Ja by som o svojích preklepoch vedel rozprávať, najmä keď píšem kód a webová stránka nefunguje tak ako má a navine je chýbajúci výkričník, alebo dvojbodka navyše.
Ohľadom albumu Mussic for the masses, tak skladba Strangelove bola pre mňa nenápadným začiatkom k mojej vášni pre DM. Počúval som ju na schodisku, keď si ju sused prehrával doma. Ale ten môj hudobný výbuch nastal až vypočutím živáku 101. Vtedy už bolo rozhodnuté. Zaujala ma melodika, elektronické aranžmány a farba spevákovho hlasu plus hlasu toho druhého, ktorý toho hlavného speváka niekedy vystriedal aby napríklad zaspieval nejakú pomalú skladbu. No a teraz po tých rokoch čakám, čo bude s mojou najobľúbenejšou skupinou ďalej.
Andy
8 11. jún 2021 o 21:54
... to have and to hold.. podla mna JEDINE Wilderova verzia je fajn, Goreho je moc by som povedal ” sladka ” ?
Dusan
9 11. jún 2021 o 22:26
Jeden zo štyroch albumov DM kde nezhliadam ani jednu chybu. Super dielo, ktoré treba počúvať od začiatku až po koniec a získate pocit, že ste niečo zažili… perla!
Monghi
10 12. jún 2021 o 11:13
@jozefst: dik za upozornenie na preklepy
jozefst
11 12. jún 2021 o 11:18
@Monghi, nie je zač!
Matthew
12 12. jún 2021 o 20:30
Pre mňa najlepší album. Tesne, ale je! Počul som prvú 101, potom Black cešlebration a MFTM mal kamoš nahraný z CD s bonusmi že wow. Violator ma ale kedysi bavil viac, teraz už nie.
Počul som to inak 1x v roku 1990 (nie keď vyšlo).
Michaela 146
13 13. jún 2021 o 08:40
Pro mě osudové album, které mi změnilo od základu život. Na podzim s tímto albem oslavím Kristova léta, přesně před 33 lety…konkrétně v listopadu 1988, jedno podzimní mlhavé odpoledne, spíše hustá mlha, která by se dala krájet a chladno. Panovalo takové počasí, že by psa ani nevyhnal…To odpoledne jsem strávila u své kamarádky poslechem alba MFTM, tím se naše kamarádství zpečetilo…Album, které mě posadilo na zadek, nešlo se toho nabažit, ani netuším kolikrát jsem to celé album slyšela, vím, že jsem tenkrát odcházela a již byla tma a celou dobu jsem tušila, že rodiče budou mít o mě strach, ale bylo to takové neskutečné vzrušení při poslechu tohoto alba, určité pouto a vlastně to celé přetrvává dodnes…A nikdy nezapomenu na tu poznámku od rodičů, když jsem se večer vrátila domů.... “Ty máš v hlavě jen depešáky, místo toho aby ses učila” Miško, takhle to daleko nedotáhneš...V podstatě měli pravdu
ViolateYou
14 13. jún 2021 o 22:30
Obal albumu je klasa, snad najlepsi.. a zboznujem klipy z tohto albumu, vsetky do jedneho
co sa skladieb tyka prakticky nevidim slabsie miesto.. To Have and to hold je jedna z mojich najoblubenejsich DM skladieb vobec , I Want You Know zosobnuje vsetku tu zvlastnost ktoru mam na DM tak rad, Pimpf je atmosfericka instrumentalna bomba, viem si ju predstavit ako hecovanie sa predtym nez raz zabehnem polmaraton, Never + Behind su jedny z najlepsie fungujucich skladieb nazivo ak nie uplne najlepsie, Things you said som sa roztopil ked som pocul v Madarsku na Volte - uz len to stalo za tie prachy inak slabsi koncert, Sacred patri k mojim najrannejsim spomienkam na DM, tu skladbu som odjakziva zboznoval aj zboznujem doteraz (cislo 2 na albume po THATH), Nothing si pamatam ako som na nu nesmelo tancoval na DM party s dievcatom po ktorom som vtedy tuzil, Strangelove som bral vzdy tak trochu ako menejcennu skladbu no uz som na nu asi vyrastol pretoze som si ju extremne oblubil najma posledne mozno dva roky.. suma sumarum, ved toto je jedno z najlepsich albumov DM 
Roman
15 15. jún 2021 o 17:18
Spominane PUK studia… Ked tam neskor prisli nahravat April Tears tak tam nasli mnozstvo materalu, mastertapes z MFTM ale aj napr. Sisters of Mercy. Jednoduch to tam vsetko nechali. Kto vie kde to vsetko skoncilo.
Takto spomina Andreas z April Tears na strankach SoM:
Andreas from April Tears about recording in PUK studios…
“...beside the grand piano there were a lot of old mastertapes. Amongst others The Sisters of Mercy’s “Vision Thing”
and Depeche Modes “Music For the Masses”. Sometimes I regret I didn’t smuggle them out of there. I still can’t
understand what all those mastertapes were doing there. I swear that there were at least 60 Sisters masters in
there. What were they really thinking of?”
https://sisterswiki.org/Vision_Thing_(album)